Akadémia Jána Pavla II. pre ľudský život a rodinu poslala kardinálovi Grechovi a Synode list, v ktorom žiada stiahnutie správy Študijnej skupiny č. 9 o LGBT

1. júna 2026   Aktuality   LGBT, Synodalita

Akadémia Jána Pavla II. pre ľudský život a rodinu (JAHLF) je nezávislá medzinárodná katolícka inštitúcia, ktorá vznikla v roku 2017 ako forma odporu voči dianiu v oficiálnej vatikánskej Pápežskej akadémii pre život počas posledných rokov a za vedenia arcibiskupa Vincenza Pagliu. O tom, čo sa dialo v Pápežskej akadémii pre život a ako sa tam presadzovala revolúcia, informoval sám Mons. Paglia v rozhovore, ktorý sme nedávno komentovali:

https://christianitas.sk/sokujuci-rozhovor-mons-pagliu-byvaleho-riaditela-papezskej-akademie-pre-zivot-otvorene-o-zmene-doktriny-potlaceni-konzervativneho-odporu-v-akademii-o-zmene-cirkvi/

Členovia JAHFL sú bývalí členovia Pápežskej akadémie, ktorí odmietli progresivistické inovácie zavádzané novým vedením, za čo boli Mons. Pagliom z Pápežskej akadémie vyhodení, ako to nakoniec aj on sám priznáva v horeuvedenom rozhovore, kde uvádza, že v akadémii sa skrývalo epicentrum odporcov voči novinkám pápeža Františka, ktoré bolo treba z akadémie odstrániť.

https://www.jahlf.org/

V piatok vedenie JAHFL zaslalo kardinálovi Mariovi Grechovi, generálnemu sekretárovi Synody otvorený list, v ktorom požaduje stiahnutie kontroverznej správy Študijnej skupiny č. 9 o LGBT, v ktorej boli použité svedectvá homosexuálnych „manželov“!

https://www.jahlf.org/noteworthy/open-letter-to-his-eminence-cardinal-mario-grech/

List uverejňujeme v celom znení:

Otvorený list Jeho Eminencii kardinálovi Mariovi Grechovi, generálnemu tajomníkovi Synody biskupov vo Vatikáne

„Ale keby sme vám my alebo anjel z neba kázal iné evanjelium, než to, ktoré sme vám kázali, nech je prekliaty.“ (Gal 1,8)

Vaša Eminencia,

v mene Akadémie Jána Pavla II. pre ľudský život a rodinu Vám píšeme, aby sme vyjadrili hlboké znepokojenie nad zaradením správy Študijnej skupiny č. 9 o kontroverzných doktrinálnych, pastoračných a etických otázkach medzi dokumenty určené pre tretiu fázu realizácie Synody o synodalite. S úctou, ale dôrazne žiadame, aby bola táto správa stiahnutá z posudzovania.

Naše obavy nie sú len disciplinárne alebo diktované opatrníctvom; dotýkajú sa samotnej integrity katolíckej viery. Metodologický „posun paradigmy“ navrhovaný v správe evidentne naznačuje takú interpretáciu Božieho Zjavenia, ktorá je nezlučiteľná s katolíckou doktrínou. Katolícka Cirkev vždy učila, že Božie Zjavenie je úplné v Ježišovi Kristovi a bolo ukončené smrťou posledného apoštola. Akýkoľvek náznak, že Duch Svätý môže inšpirovať doktrinálne alebo morálne výklady, ktoré sú v rozpore s nemenným učením Cirkvi riskuje oživenie chýb historicky spojených s teologickým modernizmom, ktorý Magistérium opakovane odmietalo. Autentický rozvoj doktríny môže len prehlbovať chápanie zjavenej Pravdy; nemôže prevracať pravdy, ktoré už boli raz definitívne stanovené.

Rovnako znepokojujúci je predpoklad, že katolícka morálna doktrína by sa mala prispôsobiť prevládajúcim kultúrnym zvykom. Poslaním Cirkvi nikdy nebolo prispôsobovať sa duchu doby, ale hlásať Pravdu v priaznivých, ale aj v nepriaznivých časoch. Morálny zákon, založený na Božom Zjavení a prirodzenom zákone, nemožno meniť podľa spoločenských tlakov alebo súčasného cítenia.

Hlboko nás znepokojujú aj návrhy, ktoré v mene pastoračnej starostlivosti oddeľujú začlenenie ľudí do Cirkvi od morálnej zodpovednosti. Kresťanská láska vyžaduje, aby bol každý človek prijatý s dôstojnosťou a pastoračnou starostlivosťou; autentické pastoračné sprevádzanie však nemôže ignorovať morálne skutočnosti identifikované Cirkvou, najmä v prípadoch verejného správania, ktoré je objektívne v rozpore s katolíckym učením. Milosrdenstvo bez pravdy prestáva byť milosrdenstvom.

Najmä dlhoročná katolícka doktrína dôsledne učí, že sexuálne vzťahy mimo manželskej zmluvy medzi jedným mužom a jednou ženou sú vážne nezriadené. Katechizmus katolíckej Cirkvi učí najmä to, že „Tradícia, opierajúc sa o Sväté Písmo, ktoré predstavuje homosexuálne akty ako akty vážnej skazenosti, vždy vyhlasovala, že „homosexuálne akty sú vo svojej podstate nezriadené“.“ (§2357, porov. Gn 19,1–29; Rim 1,24–27; 1Kor 6,10; 1Tim 1,10). Pastoračné prístupy, ktoré sa zdajú normalizovať alebo požehnávať vzťahy v rozpore s týmto učením, riskujú vážny zmätok medzi veriacimi a podkopávajú svedectvo Cirkvi o pravde aj láske.

Ešte znepokojujúcejšia je skutočnosť, že záverečná správa Študijnej skupiny č. 9 sa odvažuje pozitívne pristupovať k otázke detí adoptovaných a vychovávaných v takýchto zväzkoch, ktoré sú založené na zvrátených sexuálnych praktikách. Dôstojnosť detí a zachovanie ich nevinnosti najsilnejšie bránia najmenšiemu ústupku v tomto smere.

Okrem toho správa len málo naznačuje, že by odrážala presvedčenie väčšiny praktizujúcich katolíkov na celom svete, ktorí sa naďalej držia trvalého morálneho učenia Cirkvi. Skôr jasne vychádza z cirkevných kruhov, ktoré sa už desaťročia snažia o podstatnú revíziu katolíckeho učenia o sexualite a rodinnom živote.

Toto presvedčenie posilňuje zjavná selektivita svedectiev zahrnutých v správe, najmä pokiaľ ide o dve hlavné svedectvá blízkych priateľov otca Jamesa Martina, ktorého pastoračný a teologický prístup k otázkam homosexuality otvorene protirečí tradičnému učeniu a disciplíne Cirkvi. Takéto redakčné rozhodnutia posilňujú presvedčenie, že záverečná správa nie je výsledkom širokého cirkevného rozlišovania, ale ideologicky vopred určeného procesu.

Ďalej poznamenávame, že témy a návrhy uvedené v správe sa nápadne podobajú na postoje, ktoré boli už v minulosti adresované Magistériu a ktoré ho zamietlo, najmä prostredníctvom zásahov Kongregácie pre náuku viery počas pontifikátu Jána Pavla II. za prefektúry kardinála Josepha Ratzingera.

Napokon musíme vyjadriť hlboké znepokojenie nad širším synodálnym procesom, ak sa „spoločné kráčanie“ stane symbolom prispôsobenia sa doktrinálnej nejednoznačnosti alebo kapitulácie pred ideologickými prúdmi súčasnej doby. Synodalita môže priniesť ovocie iba vtedy, ak zostane pevne zakotvená vo vernosti Svätému Písmu, Svätej Tradícii a večnému Magistériu Cirkvi.

Z týchto dôvodov s úctou, ale naliehavo žiadame o stiahnutie správy Študijnej skupiny č. 9 z dokumentárneho súboru fázy III. Veriaci si zaslúžia jasnosť, kontinuitu a dôveru, že poklad viery zverený Cirkvi bude zachovaný bez kompromisov.

S úctou,

Prezident Dr. Thomas Ward

Christine de Vollmer, Ed. D.
podpredsedníčka

Steven Mosher,
pokladník

Branislav Michalka

Zdroj: JAHFL, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)