Francúzskym feministkám prekáža socha svätej Johanky z Arku: Polonahé narušili jej inštaláciu v meste Carcassonne
12. mája 2026
Aktuality
Prenasledovanie kresťanov
Aktivistky skupiny Femen v nedeľu 10. mája narušili ceremóniu venovanú francúzskej svätici Johanke z Arku. Obrad na jej počesť zorganizovali predstavitelia mesta Carcassonne, na čele ktorého stojí nový primátor z pravicovej strany National Rally (RN) Marie Le Penovej. Po viac než 10 rokoch neprítomnosti pamätníka tejto svätice vo verejnom priestore, kvôli progresivistickému „prebudeniu“, nariadil teraz primátor Christophe Barthes znovu nainštalovať sochu Johanky z Arku na námestí pred Katedrálou Saint-Michel a v nedeľu sa uskutočnila inaugurácia návratu pomníka.

zdroj: needpix.com
Objavili sa však aj aktivistky Femenu, ktoré narúšali slávnosť pokrikmi typu „Femen, nie RN“ či „Feministka, nie fašistka“. Na videu zverejnenom skupinou feministiek na Facebooku vidno štyri protestujúce ženy, ktoré s odhalenými prsiami a heslami napísanými na svojich telách prerušovali prejav primátora. Nakoniec zasiahla polícia, ktorá exhibicionistky z námestia vyviedla.
Vo vyhlásení, vydanom po tejto „akcii“, Femen „odsúdil populistickú politiku nového primátora“. Hovorilo sa aj o „politickom privlastňovaní si Johanky z Arku“ a jedna z aktivistiek v rozhovore pre noviny L’Independent povedala, že hoci svätica „vyhnala votrelcov, nebola nepriateľsky naladená voči cudzincom“. Logika hodná ľavicových myslí.
Primátor Barthes pri obnovení pamätníka hovoril o zmene kultúrnej politiky mesta a obnovení francúzskeho patriotizmu. Narušenie slávnosti polonahými hysterickými aktivistkami za sprievodu ľavicových novinárov, ktorí kričali o „policajnom násilí“, má podľa neho kroky primátora sťažovať a zosmiešňovať. Je to súčasť taktiky ľavice, ktorá využíva hnutia radikálnych feministiek na útoky proti mestským vedeniam vytvoreným po posledných voľbách politikmi národnej pravice.
Z pohľadu katolíckej tradície pôsobí podobné narúšanie osláv venovaných Johanke z Arku ako ďalší prejav hlbokej krízy úcty k posvätným a historickým symbolom Európy. Johanka z Arku nie je iba národnou hrdinkou Francúzska, ale aj sväticou, ktorá podľa katolíckej viery obetovala život za vernosť Bohu, kráľovi a vlasti. Pre mnohých veriacich preto nie je protest proti jej soche obyčajnou politickou demonštráciou, ale útokom na historickú pamäť kresťanskej civilizácie. Tradičný katolík v tom vidí paradox modernej spoločnosti: pod heslami tolerancie a slobody sa čoraz častejšie útočí práve na symboly, ktoré formovali identitu národov po stáročia.
Katolícka tradícia zároveň vždy zdôrazňovala dôstojnosť verejného priestoru a určitú kultúru správania. Stredoveké procesie, náboženské slávnosti či mestské obrady mali človeka viesť k úcte, poriadku a vedomiu, že existujú hodnoty presahujúce individuálny aktivizmus. Moderné performančné protesty založené na šoku, vulgarizácii tela a mediálnom vyrušení pôsobia na mnohých veriacich ako vedomé prevrátenie tejto logiky: namiesto ticha krik, namiesto symbolu svätosti provokácia, namiesto argumentu exhibícia. Nie náhodou sa podobné akcie často odohrávajú práve pri kresťanských symboloch a nie pri iných náboženských alebo ideologických objektoch.
A mnohí kritici si zároveň všímajú zvláštnu asymetriu modernej mediálnej kultúry. Stačí niekoľko polonahých aktivistiek, aby dokázali narušiť verejnú slávnosť, prekričať prejavy a okamžite pritiahnuť kamery i titulky novín. Táto taktika funguje práve preto, že spoločnosť si zvykla považovať podobnú formu provokácie za „protest“. Tí istí ľudia by však pravdepodobne hovorili o extrémizme a zastrašovaní, keby na ľavicové zhromaždenia začali organizovane prichádzať napríklad vysokí muži v uniformných bielych habitoch s kapucňami a horiacimi fakľami ako formou symbolického protestu.
Moderná verejná debata tak často nehodnotí iba samotný čin, ale aj to, kto provokuje, proti komu provokuje a či je daná provokácia ideologicky „správnym smerom“.
Branislav Krasnovský
Zdroj: pch24.pl, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

