Kresťania sa opäť stali terčom brutálneho izraelského útoku. Agresivita voči kresťanským obyvateľom na Západnom brehu Jordánu rastie

24. februára 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Na Izraelom okupovaných územiach sa naďalej zvyšuje agresivita židovských osadníkov voči kresťanom a to bez akejkoľvek reflexie medzinárodných inštitúcií. Židovskí osadníci konajú doslova beztrestne a kooperujúca izraelská armáda zrovnáva so zemou ďalšie domy Palestínčanov. Za ohlušujúceho ticha svetových médií.

Nové vandalské činy židovských osadníkov zasiahli jedno z najvýznamnejších miest kresťanskej tradície vo Svätej zemi. V uplynulých dňoch sa na vonkajšej stene Kostola Navštívenia v Ain Karem, štvrti nachádzajúcej sa v západnej časti Jeruzalema, niekoľko kilometrov od pamätníka Jad Vašem, objavili nápisy – heslá v hebrejčine: „Kresťania von“, „Pomsta“, „Dávid, kráľ Izraela, žije a odoláva“, „Mesiáš je tu“ – napísané červenou farbou počas nočných hodín. Miestni obyvatelia a pútnici ich okamžite, po tom ako ich ráno objavili, nahlásili úradom. Urážlivé nápisy vyvolali pohoršenie v miestnej komunite aj medzi správcami svätyne, ktorú každoročne navštevujú tisíce veriacich z celého sveta.

Kostol Navštívenia, postavený na mieste, ktoré tradícia označuje za dom Alžbety a Zachariáša a spája ho s evanjeliovou epizódou stretnutia Márie s jej príbuznou, predstavuje jeden z hlavných duchovných bodov kopcovitej štvrte Ain Karem.

„Izrael je jedinou krajinou Blízkeho východu, kde môžu kresťania praktizovať svoju vieru s plnými právami a v úplnej slobode“ – tieto slová vyslovil premiér Benjamín Netanjahu na Štedrý deň minulého roka vo videoposolstve adresovanom izraelským občanom aj medzinárodnému spoločenstvu. Nedávny incident však znovu upriamuje pozornosť na bezpečnosť náboženských miest v Jeruzaleme, kde boli v posledných týždňoch zaznamenané ďalšie prípady poškodzovania posvätných budov patriacich rôznym vierovyznaniam.

Predstavitelia jeruzalemských cirkví nedávno zverejnili dokument po útoku extrémistických židovských osadníkov na komunitu Taybeh, jediné úplne kresťanské mesto v Palestíne. „Tieto činy predstavujú priamu a úmyselnú hrozbu predovšetkým pre našu miestnu komunitu, uvádza sa v dokumente, ale aj pre historické a náboženské dedičstvo našich predkov a svätých miest. Tvárou v tvár takýmto hrozbám je najväčším prejavom odvahy naďalej nazývať toto miesto „domovom“.“

Vo Svätej zemi kresťanská komunita vždy predstavovala menšinu, početne malú, no vedenú hlbokou vášňou, ktorá nikdy nevymizla z historickej a spoločenskej scény regiónu. Napriek mnohým ťažkostiam a zmenám sú kresťania dnes povolaní zohrávať významnú úlohu: ponúkať autentické svedectvo viery, udržiavať živú prítomnosť, milujúcu svoje korene a svoje presvedčenie.

Izraelskí osadníci dnes konajú prakticky beztrestne, v úplnom tichu vlády vedenej B. Netanjahuom. Včera ráno, v pondelok 23. februára, otriasol Západným brehom nový násilný incident: mešita Abu Bakr al-Siddiq v obci Tell južne od Nábulusu bola podpálená a zneuctená výhražnými hebrejskými nápismi. Podľa prvých zistení útok nesie podpis extrémistických izraelských osadníkov. Zábery zverejnené palestínskymi médiami ukazujú úplne vypálený vstup do mešity a na stenách jednoznačné odkazy na „pomstu“. Ministerstvo pre náboženské záležitosti Palestínskej národnej samosprávy útok dôrazne odsúdilo a v stanovisku zdôraznilo, že „pokus o podpálenie mešity jasne ukazuje barbarstvo, ku ktorému dospela rasistická izraelská mašinéria podnecovania proti moslimským a kresťanským svätyniam v Palestíne“.

Nejde len o útoky na kresťanov a moslimov, ale aj o pomalé a chirurgické vymazávanie hypotetického štátu Palestína. V srdci severného Západného brehu bol život stoviek palestínskych rodín otrasený ďalšou vojenskou operáciou. V utečeneckom tábore Nur Shams pri meste Tulkarem izraelská armáda zrovnala so zemou dvadsaťpäť obytných budov. Zbúrané domy obývali desiatky rodín, už v minulosti vysídlené, pre ktoré sa návrat k normálnemu životu dnes javí ako čoraz vzdialenejšia ilúzia. Zásah buldozérov izraelských síl vymazal celú štvrť, nielen budovy, ale aj kolektívnu pamäť komunity.

Spomienky, príbehy a vzťahy boli zmietnuté spolu s obydliami, zanechávajúc za sebou len trosky a pocit prázdnoty, ktorý je ťažké zaplniť. Dráma sa odohráva v tichu medzinárodných inštitúcií a európskych kancelárií, ktoré situáciu sledujú bez zásahu, zatiaľ čo podmienky na mieste sa zo dňa na deň zhoršujú. Napriek pokračujúcim protestom a požiadavkám obyvateľov na návrat do vlastných domov zostávajú vstupy do táborov Tulkarem a Nur Shams uzavreté, zatarasené hromadami zeminy brániacimi akémukoľvek návratu. Je to situácia, ktorá má potenciál ešte viac prehĺbiť už existujúcu humanitárnu krízu.

Tým sa to však nekončí. V srdci palestínskej štvrte Jabal Jalles v meste Hebron, významnom centre južného Západného brehu, napätie opäť stúpa po tom, čo skupina osadníkov zabrala päť budov v palestínskom vlastníctve a jednostranne vyhlásila vznik novej osady. Podľa svedectiev obyvateľov predchádzala okupácii vojenská operácia izraelských síl (IDF) proti obyvateľom štvrte, počas ktorej boli desiatky ľudí zatknuté. Medzi civilným obyvateľstvom sa rozšírila atmosféra strachu a neistoty, keďže sa ocitlo pod priamou kontrolou izraelských vojenských autorít.

Protiokupačná organizácia Peace Now uviedla, že zatiaľ nie je jasné, či akt obsadenia získal oficiálne povolenie, a zdôraznila, že podobné incidenty sa už v minulosti odohrali: skupiny osadníkov vstúpili do rôznych domov v Hebrone bez povolení, ešte pred začatím registračných postupov a v niektorých prípadoch aj prostredníctvom falšovania dokumentov. Tak sa medzi prachom zbúraných domov a slabou, no stále pretrvávajúcou nádejou odohráva dráma palestínskych kresťanov, nútených žiť v neistote, čakajúc na budúcnosť, ktorá sa každým dňom javí ako čoraz neistejšia.

Izrael by isto svoje správanie začal meniť, ak by turisti prestali na znak protestu voči izraelskej politike krajinu navštevovať. Ekonomické straty z odchodu turistov môžu prinútiť Židov začať tolerantnejšie myslieť a uvedomiť si, že nie celý svet sa točí okolo nich.

Branislav Krasnovský

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)