Čínsky režim nariadil katolíckym kňazom odovzdať pasy, pričom ďalej posilňuje štátnu kontrolu nad Cirkvou

12. februára 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Čínsky režim urobil ďalší krok vo svojej politike kontroly nad náboženskými vyznaniami tým, že uložil povinné odovzdanie pasov všetkému katolíckemu kléru a rehoľníkom v krajine. Opatrenie, prijaté oficiálnymi orgánmi tzv. Vlasteneckej cirkvi uznávanej štátom, posilňuje už existujúci systém dohľadu a opäť vystavuje tlaku kontroverznú dohodu medzi Pekingom a Svätou stolicou.

Podľa informácií stránky Per Mariam boli nové normy vyhlásené v decembri Čínskou katolíckou vlasteneckou asociáciou (CCPA) a takzvanou Konferenciou biskupov Katolíckej cirkvi v Číne (BCCCC), subjektmi, ktoré neuznávajú autoritu Svätej stolice a pôsobia pod priamym dohľadom Komunistickej strany Číny. Z nejakých záhadných dôvodov však nie sú v schizme, napriek tomu, že svätia biskupov bez povolenia Vatikánu, poslúchajú Komunistickú stranu Číny a ignorujú príkazy Svätej stolice. Možno to bude tým, že neslúžia tradičnú omšu…

Pasy pod štátnou kontrolou

Nové nariadenie ukladá kňazom a rehoľníkom povinnosť odovzdať pasy a iné cestovné doklady vrátane tých, ktoré sa týkajú Hongkongu, Macaa a Taiwanu, aby boli uložené u štátnych orgánov. Hoci sa predpokladajú rozdielne postupy podľa postavenia v cirkevnej hierarchii, výsledok je rovnaký: štát zadržiava všetky identifikačné dokumenty.

Tí, ktorí chcú cestovať do zahraničia z úradných dôvodov, musia predložiť žiadosť spolu s príslušnou schvaľovacou dokumentáciou. Až po udelení povolenia môžu dočasne získať pas späť na vybavenie víz a cestovania.

V prípade súkromných ciest sú požiadavky ešte prísnejšie. Záujemca musí najmenej 30 dní vopred predložiť žiadosť s uvedením itinerára, účelu, trvania a zoznamu účastníkov. Po schválení musí podpísať písomný záväzok. Akákoľvek odchýlka od schváleného plánu môže viesť k sankciám, ako je pozastavenie cestovných výsad pre jednotlivca aj jeho inštitúciu. Po návrate musia rehoľníci vrátiť pas do siedmich dní a v niektorých prípadoch vyplniť ďalšie formuláre a napísať správy.

Čoraz prísnejší rámec kontroly

Nové ustanovenia zapadajú do širšej politiky štátneho dohľadu nad náboženským životom. V nedávnych vyhláseniach oficiálne orgány zdôraznili, že náboženské aktivity sa musia striktne prispôsobiť platnej legislatíve. Okrem iných obmedzení sa bohoslužby môžu konať len na autorizovaných miestach a môžu im „predsedať“ iba oficiálne registrovaní duchovní.

Komunistická strana Číny už roky presadzuje proces sinizácie náboženstiev, zameraný na to, aby sa všetky vyznania prispôsobili ideológii štátu a konali pod jeho vedením. Normy schválené v roku 2025 tento smer posilnili tým, že vyžadujú propagáciu princípov komunizmu a výrazne obmedzujú činnosť zahraničného kléru.

Čínsko-vatikánska dohoda pod tlakom

Tieto opatrenia opäť spochybňujú dočasnú dohodu podpísanú v roku 2018 medzi Čínou a Svätou stolicou o menovaní biskupov, nedávno obnovenú do roku 2028. Hoci obsah dohody zostáva vo veľkej miere dôverný, predpokladá sa, že Pekingu priznáva rozhodujúcu úlohu pri výbere biskupov, pričom pápež má údajné právo veta. To je však len optimistický dohad, pretože pápež žiadne takéto veto nikdy nepoužil, ani keď boli menovaní kňazi kvázi schizmatickej Vlasteneckej cirkvi.

Pápež Lev XIV. vždy až dodatočne schválil biskupské menovania (väčšinou z radov „vlasteneckého“ kléru) pochádzajúce od čínskych komunistických autorít, ktoré s ním vôbec menovanie nekonzultovali. Schválil ich bez toho, aby sa výslovne vyjadril k sprísneniu štátnej kontroly. V jednom z prvých vystúpení svojho pontifikátu vyjadril želanie, aby čínski katolíci zostali v spoločenstve s univerzálnou Cirkvou, čo niektorí interpretovali ako znak obáv v súvislosti s politikou sinizácie.

Z pohľadu tradičnej katolíckej ekleziológie je Cirkev spoločnosťou božského pôvodu, založenou Kristom a obdarenou vlastnou, na svetskej moci nezávislou autoritou v oblasti viery, sviatostí a cirkevnej disciplíny. Zadržiavanie pasov duchovenstva a podmieňovanie ich pohybu štátnym súhlasom predstavuje zásah do slobody Cirkvi (libertas Ecclesiae), ktorú tradičná náuka vždy bránila ako nevyhnutnú pre jej poslanie. Keď štát rozhoduje, kto môže vykonávať pastoračnú činnosť, kde sa môže slúžiť liturgia a kto smie vstúpiť do kontaktu so zahraničnými cirkevnými autoritami, fakticky si nárokuje moc nad tým, čo je podľa katolíckeho učenia podriadené výlučne duchovnej jurisdikcii. Takýto model pripomína historické formy štátneho zasahovania do Cirkvi, ktoré Tradícia opakovane odmietla.

Z hľadiska hierarchickej štruktúry Cirkvi je osobitne problematické, ak štátne orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri menovaní biskupov alebo pri kontrole ich činnosti. Biskup je nástupcom apoštolov a jeho autorita vyplýva zo sviatostného svätenia a z jednoty s Petrovým stolcom, nie zo štátneho poverenia. Ak sa vytvára situácia, v ktorej sa duchovenstvo musí administratívne podriadiť ideologickým kritériám režimu, dochádza k napätiu medzi nadprirodzenou podstatou Cirkvi a politickým rámcom, ktorý ju chce pretvoriť podľa vlastných princípov. Tradičná ekleziológia preto zdôrazňuje, že jednota s univerzálnou Cirkvou a sloboda vykonávať apoštolské poslanie bez štátneho nátlaku sú podstatnými znakmi pravého cirkevného života.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana.com, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons, koláž Christianitas.sk

PDF (formát pre tlač)