Korene pro-potratovej mentality

Michal Semín
15. októbra 2019   Cirkev   Potraty

Ak odhliadneme od striktne morálnej stránky usmrcovania nenarodených detí, musíme sa zamyslieť nad širšími spoločenskými dôsledkami potratovej praxe. Umelé potraty sú len špičkou ľadovca, v ktorého základe leží klesajúca ochota privádzať na svet a vychovávať deti. Otvorenosť voči životu a svedomitá opatera o vlastné potomstvo vyžaduje nemalú vôľu k obetovaniu sa. Výchova detí  v nás potláča viac či menej silný sklon s sebectvu a učí nás vnímať oprávnené potreby a záujmy druhých. Život obetovania sa pre druhých totiž nie je ničím iným než životom služby, v ktorom sa vzdávame onoho smelého nároku na to byť teoretickým stredom vesmíru. Takýto postoj je základným predpokladom pre harmonický život rodiny, spoločenstva, ktoré je základným kameňom ľudskej spoločnosti a štátu.

Tam, kde vládne ľudské sebectvo, ktorého trpkým plodom je aj umelý potrat, tam nebude ani dostatočné množstvo jedincov, pripravených k prijatiu postoja obetovania sa pre vyššie hodnoty, než je vlastný prospech a presadenie seba samého. Tam kde sa dá potrat zohnať ľahko ako žemľa v obchode, tam sa stráca aj všeobecne vnímaná hodnota verného manželského spolužitia a rodiny, ktorá je viac než numerickým súčtom jej členov.

Absenciou ochoty k službe a sebadarovaniu však trpí nielen rodina, ale spoločnosť ako celok. Trpí tým teda aj náš národ a štát. Ani národ ani štát nemôžu hľadieť do budúcnosti s nádejou, pokiaľ odmieta veľký počet jeho príslušníkov prijímať s otvorenou náručou každý nový ľudský život. Ľudia mojej generácie a starší, si iste  dobre pamätajú, ako západoeurópska a americká ľavica v 60. a 70. rokoch malthuziánsky varovala pred dôsledkami údajnej populačnej explózie – nastala éra všadeprítomnej propagácie antikoncepčnej pilulky, ekologicky uvedomelé páry sa demonštratívne sterilizovali, aby nezväčšovali svoju uhlíkovú stopu v atmosfére bohyne Gaii, počet umelých potratov neklesal, ale stúpal ( on neklesá ani dnes, vo zverejnených štatistikách sa totiž neuvádza a ono to nie je ani dobre možné, prípady úmrtí počatých detí v dôsledku užitia potrat vyvolávajúcej pilulky) a to všetko vyústilo do súčasnej situácie keď sa náš národ ( a nielen on, vzhľadom na šírenie tejto mentality v celom euroamerickom priestore) ocitá hlboko pod mierou svojej demografickej reprodukcie. …

Kultúrna marxistická ľavica, ktorá stojí pri kolíske súčasného stavu, ho využíva na presadenie svojich partikulárnych cieľov, skrývajúcich sa pod heslom budovania multikultúrnej spoločnosti. Len naivní a nepoučení ľudia sa môžu domnievať, že stúpenci multikulturalizmu sa usilujú predovšetkým o to, aby sa spory medzi príslušníkmi rôznych kultúrnych a civilizačných tradícii, náboženských vyznaní a životných štýlov riešili pokojnou cestou. Im ide v skutočnosti o niečo úplne iné – importované cudzie kultúry sú im len prostriedkom k oslabeniu hodnôt a tradícií, z ktorých sa zrodila európska kultúra, civilizácia aj naša štátnosť. Preto sa má rastúci úpadok pôrodnosti, ohrozujúci pokračovanie povojnového experimentu asistenčného štátu, riešiť benevolentnou migračnou politikou a otvorením trhu práce pre príslušníkov kultúrne odlišných národov.

Nehľadajme však za každú cenu vonkajších nepriateľov, keď si za tento stav môžeme do značnej miery prakticky sami. Nikto nám, aspoň zatiaľ, neprikazuje, tak ako v Číne, že máme mať malý počet detí. Nie je to z vôle cudzích mocností, že mnohé deti, ktoré boli počaté, nikdy neuvidia oči svojich rodičov. Áno je tu tlak z EÚ na presadzovanie nezmyselných zákonov a opatrení, podkopávajúcich stabilitu rodinného života a privilegované postavenie rodiny v spoločnosti – povinné kvóty v zastúpení žien vo verejnej a po novom aj v súkromnej podnikateľskej sfére, podpora homosexualizmu, ideológie genderu a pod. Ale čo nám tak strašného hrozí keď sa odmietneme týmito pokynmi riadiť? Zatvorenie kohútikov na eurofondoch? To by nebolo žiadne nešťastie, pretože okrem toho, že sa z nich často financujú veci úplne zbytočné či dokonca škodlivé, rozširujú priestor pre korupčné jednanie verejných činiteľov. A keby nás snáď za to chceli z Európskej socialistickej dlžobnej únie vylúčiť, bol by to pre nás dôvod k nárekom?

Je to len na nás, či si uhájime právo na národnú hrdosť a štátnu zvrchovanosť. Ani jedno však nebude už v pomerne blízkej budúcnosti možné, ak sa nezmení náš postoj k hodnote ľudského života.

Prejav na konferencii České deti – naše budoucnost. Redakčne upravené a krátené.

PDF (formát pre tlač)