Britská laická Spoločnosť sv. Justína navštevuje stavby, ktoré protestanti vzali katolíkom a modlí sa v nich

9. februára 2026   Aktuality

Spoločnosť svätého Justína Mučeníka predstavuje osobitnú iniciatívu, prostredníctvom ktorej sa katolíci usilujú znovu nadviazať na prerušenú náboženskú pamäť Anglicka. Jej členovia sa modlia na miestach, ktoré boli pred reformáciou katolíckymi chrámami, kláštormi či liturgickými priestormi, a robia tak ako akt zmierenia za krivdy minulosti, za duše tých, ktorí tam po stáročia uctievali Boha, a za jednotu Cirkvi.

Spoločnosť vznikla v roku 2005 ako bratstvo anglických katolíkov, prevažne konvertitov z anglikanizmu. Jej apoštolát sa zameriava na duchovné skutky milosrdenstva, ktoré majú uctiť pamiatku generácií veriacich, ktorí sa modlili v katedrálach, farských kostoloch a kláštoroch Spojeného kráľovstva pred reformáciou a počas nej. Členovia sú pri návšteve týchto miest vyzvaní k jednoduchej, no zámernej modlitbe: v latinčine sa pomodlia Otče náš, Zdravas’ Mária a Sláva Otcu s presne určenými úmyslami zmierenia a príhovoru.

Apoštolát Spoločnosti sv. Justína sa v priebehu dvoch desaťročí rozšíril a dnes združuje členov aj mimo Anglicka, najmä tam, kde miestne dejiny katolicizmu prirodzene rezonujú s jej poslaním. Čiže tam, kde došlo k protestantskej revolúcii a zhabaniu majetku katolíckej Cirkvi.

Zakladatelia Spoločnosti vychádzali z osobnej skúsenosti. Ako bývalí anglikáni sa opakovane ocitli v kostoloch svojho niekdajšieho spoločenstva, ktoré však boli pôvodne katolíckymi chrámami, kde sa slávila svätá omša. Otázka, ako sa má katolík v takomto priestore správať, viedla k presvedčeniu, že návšteva týchto miest sa môže stať príležitosťou na modlitbu, na prosbu za jednotu kresťanov a na akt zmierenia za znesvätenia, ku ktorým došlo počas rušenia kláštorov a reformácie, ako aj za všetkých, ktorí tam v priebehu dejín vyznávali vieru.

Ich duchovné chápanie je úzko späté s učením o spoločenstve svätých. Miesta vyhradené na liturgický kult sa podľa nich stávajú priestorom, kde je mysticky prítomná bojujúca Cirkev na zemi, trpiaca Cirkev v Očistci a oslávená Cirkev v Nebi, osobitne počas slávenia Eucharistie. Aj tam, kde už budovy slúžia iným účelom, môže pretrvávať ozvena Mystického tela Kristovho viazaná na dané miesto. Návštevy členov Spoločnosti tak nadväzujú na túto duchovnú realitu a vnášajú do nej príhovornú modlitbu Cirkvi.

Členovia zároveň odmietajú predstavu, že tieto miesta vnímajú nejakým spôsobom samoúčelne ako magické a považujú ich za sakrálne aj keď sa v nich už stáročia nekonajú liturgické obrady a nežijú v nich rehoľníci. V každom prípade sú to posvätné miesta katolíckej Cirkvi, ktoré nikdy dobrovoľne neodovzdala. Preto ich nemožno zredukovať na obyčajné turistické atrakcie. Viera totiž zanecháva stopu a trvalá posvätnosť týchto priestorov pochádza z opakovanej modlitby a prežívanej viery, často po celé stáročia, a to viery, ktorá bola neraz vykúpená obetou.

Spoločnosť povzbudzuje svojich členov, aby sa modlili v bývalých katolíckych kostoloch kdekoľvek na svete – v katedrálach, dedinských chrámoch, ruinách kláštorov či v budovách, ktoré dnes slúžia svetskému využitiu. Podľa jej skúseností je prejav úcty prostredníctvom jednoduchej modlitby vhodný bez ohľadu na súčasnú funkciu miesta.

Apoštolát je zakorenený v duchovnom skutku milosrdenstva modlitby za živých i mŕtvych. Niektorým členom pomohol duchovne prepojiť ich osobnú minulosť mimo plného spoločenstva s Cirkvou s ich súčasným katolíckym životom. Ostatné duchovné ovocie Spoločnosť ponecháva Božiemu pôsobeniu.

Hoci niektorí vidia v tejto práci súčasť širšieho duchovného uzdravovania Anglicka, samotní členovia Spoločnosti sa vyhýbajú veľkým víziám. Ich cieľom je jednoduchá a verná modlitba. Na výzvy sekularizácie, zneužívania posvätných priestorov na svetské podujatia či nové finančné zaťaženia historických chrámov odpovedajú predovšetkým duchovne, s presvedčením, že modlitba mení veci.

Do budúcnosti Spoločnosť sv. Justína neplánuje expanziu, ani nové ambície. Vidí sa v tradícii cirkevných bratstiev, osobitne tých, ktoré sa venujú modlitbe za duše zosnulých. Jej rast je prirodzený a založený na osobnom svedectve tých, ktorých zmysel pre katolícke dejiny sa stretáva s jej poslaním.

Branislav Krasnovský

Zdroj: ncregister.com, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)