Predstaviteľ Dikastéria pre jednotu kresťanov označil luteránske vyznanie viery za inšpiráciu pre katolíkov a Cirkev si bude pripomínať jeho 500. výročie
26. januára 2026
Aktuality
Zatiaľ čo v 60. rokoch 20. storočia vyvolával u progresívnych a liberálne naladených katolíkov pojem „protestantizácia katolíckej Cirkvi“, ktorý používali vzhľadom na vtedajšie reformy katolícki konzervatívci, ťukanie na čelo a súcitné úškľabky, tak dnes už protestantizáciu Cirkvi v praxi nielenže nikto nespochybňuje (viď oslavy 500. výročia pána doktora Martina Luthera OSA vo Vatikáne), ale naopak – je považovaná za samozrejmosť. Jedinou prípustnou príležitosťou na oficiálne popretie tejto skutočnosti býva len to, ak takéto obvinenie Cirkvi prichádza z úst nejakého tradicionalistického preláta. Vtedy sa opäť oficiálne poprie, žeby k niečomu takému dochádzalo, pošle sa zároveň ospravedlnenie našim „mladším bratom“, aby sa nehnevali za prostorekosť spiatočníckeho preláta a ide sa ďalej.

Minulý týždeň bola táto protestantizácia demonštrovaná priamo vo Vatikáne, a to vysokým predstaviteľom Dikastéria pre jednotu kresťanov, jeho tajomníkom, arcibiskupom Flaviom Pacem, ktorý často vystupuje ako dikasteriálny predstaviteľ pre styk s verejnosťou a médiami.
22. januára poskytol rozhovor pre oficiálny vatikánsky portál Vatican News, a to pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov:
Arcibiskup Pace poctivo vymenoval v rozhovore všetko čo nás spája s protestantmi, od osoby Božieho Syna až po 1700. výročie Nicejského koncilu, a samozrejme sa vôbec nezmienil o tom podstatnom čo nás rozdeľuje. Po tom, ako vymenoval všetky prieniky a styčné body, informoval katolíkov, že v roku 2030 bude katolícka Cirkev spolu so svojimi „mladšími bratmi“ sláviť ďalšiu „ekumenickú spomienku“, a to na 500. výročie Augsburského snemu, ktorý ustanovil heretické Augsburské vyznanie viery, čiže luteranizmus a tým pádom teda 500. výročie tzv. Augustovského vyznania (Confessio Augustana) luteránskeho teológa Filipa Melanchtona, ako sa tiež Augsburské vyznanie viery nazýva.
„Ďalšia ekumenická spomienka je naplánovaná na rok 2030, pri príležitosti 500. výročia Augsburského snemu a Augustovského vyznania viery. „Po kríze s Martinom Lutherom sa v krajinách, ktoré dnes nazývame reformovanými (!), pokúsili nájsť spoločnú reč, spoločné vyznanie viery,“ vysvetľuje arcibiskup. „Je dôležité pripomínať si tento text, aby sme znovu objavili spoločný základ a zároveň znovu objavili niečo, čo je viac súčasnejšie.“
– Inými slovami povedané: luteránske vyznanie viery má byť pre nás inšpiráciou dnešných dní. A predtým bolo 500 rokov pre katolíkov – herézou a príčinou exkomunikácie!
Confessio Augustana – Augsburské vyznanie viery napísal luteránsky teológ Filip Melanchthon, ktorý slúžil ako určitý umiernený korektor a vykladač toho, čo to vlastne doktor Martin myslel svojimi agresívnymi výrokmi, keď sa rozohnil na kazateľnici alebo pri pive, keď hlásal svoje „tischreden“. Melanchton, kultivovanejší a vzdelanejší, slúžil ako ten, ktorý má zabezpečiť, aby sa cap nažral a kapusta zostala celá, pričom sa nemajú vyľakať ani katolíci, ale ani radikálnejší protestanti. Jeho kompromisnícky text a oficiálne vyznanie luteránskej viery má byť po novom a podľa arcibiskupa Paceho inšpiráciou pre katolíkov.
Melanchton v roku 1530 predložil svoje dielo cisárovi Karolovi V. v nádeji, že ho ním ovplyvní a že cisár (zapálený katolík) pochopí, že sa protestantskou revolúciou vlastne nedeje nič zlé, ale že sa len Cirkev vracia (ako to často počúvame aj dnes) ku svojim ranokresťanským koreňom. Cisár Karol V. však úplne neekumenicky po prečítaní si heretického vyznania zakázal jeho publikovanie a verejné čítanie. Po porade s Vatikánom a hlavným katolíckym odporcom Martina Luthera v Nemecku Johannom Eckom, autorom viacerých diel zameraných proti Lutherovi a jeho priaznivcom, cisár Karol V. Augsburské vyznanie viery odmietol.
Katolícka Cirkev ako celok, ústami pápežských teológov na čele s Eckom, sformulovala svoj odpor proti Augsburskému vyznaniu viery v dokumente Confutatio Augustana, čiže v odpovedi na Confessio Augustana. V ňom sa Cirkev zaoberala luteránskymi tézami, odmietla ich a vyzvala luteránov na návrat k plnej rímskokatolíckej doktríne. Tieto témy boli neskôr opäť prevzaté a rozvinuté na Tridentskom koncile.
Na základe ustanovení Tridentského koncilu nasledovalo celoplošné odsúdenie protestantizmu, pri ktorom bolo Confessio Augustana považované za základ celej herézy a toto odsúdenie trvalo 500 rokov, až do čias, keď sme sa po roku 1962 stali svedkami neustálych pokusov o rehabilitáciu tohto vyznania a dokonca jeho nanucovania katolíkom, ako inšpirácie pre dnešné časy.
Apropo, platnosť Tridentského koncilu už bola zrušená? Už len tie koncily budú platiť, ktoré sú „vhodné“ a ostatné nie? Alebo dokonca len jeden Koncil s veľkým „K“? Ale veď ideme oslavovať 1700. výročie Nicejského koncilu…
No a tu sa natíska otázka: Ako to, že preláti katolíckej Cirkvi vôbec nehovoria o nejakých oslavách 500. výročia začiatku Tridentského koncilu, ktoré bude v roku 2045? Namiesto toho sa nám oznamuje, že si budeme ekumenicky pripomínať Augsburské vyznanie viery!!!
Môžete namietnuť, že výročie Tridentského koncilu je ešte ďaleko. Avšak minulý rok pripadlo okrúhle, 480. výročie jeho začatia (1545). Skúste sa prebehnúť po internete, či sa vo Vatikáne konala nejaká oficiálna verejná oslava, alebo aspoň pripomienka (samozrejme nemyslím privátnu konferenciu, v nejakom horskom kláštore, či laickú iniciatívu s nejakým pomocným biskupom) , skúste preskúmať či bol publikovaný nejaký oficiálny dokument a skúste to porovnať s oslavami 500. výročia Martina Luthera a publikovaním vatikánskej poštovej známky s jeho portrétom.
Posledný oficiálny dokument – prejav, ktorý sa mi podarilo na internete nájsť je z roku 1963 (!) a Ján XXIII. si v ňom pripomína 400. výročie ukončenia Tridentského koncilu:
https://www.vatican.va/content/paul-vi/en/speeches/1963/documents/hf_p-vi_spe_19631104_seminari.html
Myslím, že to nepotrebuje žiaden ďalší komentár…
Branislav Michalka
Zdroj: Vatican News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com

