Pápež Lev XIV. navštívil hrob sv. Františka v Asissi a uzavrel zhromaždenie biskupov prejavom. Mohol by byť jeho obsah symbolickým vyjadrením smerovania pontifikátu?

21. novembra 2025   Aktuality

Pápež Lev XIV. navštívil 20. novembra Assisi a táto cesta bola jeho prvou mimo oblasť Ríma. V Asissi ukončil generálne zhromaždenie talianskych biskupov, navštívil hrob svätého Františka a potom išiel do kláštora Montefalco, ktorý vedú augustiniánske rehoľníčky, aby tam slúžil omšu a v kláštore aj obedoval.

Jeho predchodca, ktorý si zvolil meno František na počesť svätca z Assisi, navštívil toto umbrijské mesto počas svojho pontifikátu šesťkrát. Pápež Lev XIV. priletel do Assisi vrtuľníkom okolo 8:30 hod ráno a okamžite zamieril do Baziliky sv. Františka, aby sa modlil pri hrobe veľkého svätca (1181 – 1226). „Je požehnaním môcť dnes prísť na toto posvätné miesto. Blížime sa k 800. výročiu smrti svätého Františka, čo nám dáva príležitosť pripraviť sa na oslavu tohto veľkého, pokorného a chudobného svätca v čase, keď svet hľadá znamenia nádeje,“ povedal pápež novinárom.

Asi o 30 minút neskôr dorazil pápež do Baziliky Panny Márie Anjelskej. Je to ďalšie miesto spojené so svätým Františkom z Assisi, keďže táto baroková bazilika ukrýva Porciunkulu, kaplnku, ktorú svätec obnovil po zjavení, ktoré dostal v modlitbe, počas ktorého počul slová: „Choď a oprav môj dom“. V tejto bazilike sa pápež prihovoril talianskym biskupom na záver ich 81. generálneho zhromaždenia, ktoré sa začalo v Assisi 17. novembra. Pápež ako rímsky biskup a prímas Talianska sa na tomto stretnutí zvyčajne zúčastňuje.

Synodalita, duchovná formácia biskupov, zlučovanie diecéz

Vo svojom príhovore pápež Lev XIV. načrtol obraz „epochy poznačenej rozdeleniami, tak vnútroštátnymi, ako aj medzinárodnými“, a vyslovil poľutovanie nad šírením posolstiev a slov, často poznačených nepriateľstvom a násilím. Povzbudil talianskych biskupov, aby boli vo svojich komunitách „budovateľmi priateľstva, bratstva a autentických vzťahov“ s cieľom „počúvať a zmierňovať napätia“.

Obhajujúc väčšiu synodalitu, pápež tiež oznámil, že bude pokračovať v politike „zoskupovania diecéz“ (zlučovania diecéz), ktorú presadzoval jeho predchodca pápež František. Zlučovanie diecéz považuje pápež Lev XIV. za nevyhnutné pre riešenie výziev evanjelizácie a zmien v talianskej spoločnosti. Oznámil tiež, že Dikastérium pre biskupov a Apoštolská nunciatúra budú odteraz koordinovať podporu „väčšej účasti na konzultáciách pri menovaní nových biskupov“.

Oznámil svoj zámer uplatňovať dôchodkový vek 75 rokov, ako to predpisuje kánonické právo pre biskupov, s „možnosťou“ ďalších dvoch rokov pre kardinálov. (Biskupi vždy predkladajú svoju rezignáciu vo veku 75 rokov, ale niekedy trvá roky, kým ju pápež prijme).

Pápež Lev XIV. tiež vyzval talianskych biskupov, aby podporovali „integrálny humanizmus“ v spoločnosti. Povzbudil ich, aby vstupovali do verejnej diskusie na obranu „zmyslu pre ľudskosť, ktorý povyšuje hodnotu života a starostlivosť o každé stvorenie“. Osobitne spomenul problematiku digitálnych médií a požiadal ich, aby pracovali na tom, aby „internet mohol skutočne byť priestorom slobody, zodpovednosti a bratstva“.

Pápež zostal v bazilike pol hodiny, potom sa vrátil k vrtuľníku, ktorý ho zaviezol do Montefalca, malého mestečka asi 20 kilometrov južne od Assisi. Tam navštívil komunitu augustiniánskych mníšok, s ktorými slávil svätú omšu a potom spoločne s mníškami obedoval. Popoludní sa pápež Lev XIV. vrátil vrtuľníkom do Vatikánu.

Aký bude pontifikát pápeža Leva XIV.?

Prejav pápeža Leva XIV. v Assisi je pomerne dobrým indikátorom toho, kam by sa jeho pontifikát mohol uberať. Ide v zásade o tri oblasti: štýl vedenia Cirkvi (synodalita plus riadenie biskupstva), sociálno-politická rétorika, mocenské kroky zamerané na reorganizáciu celej štruktúry talianskeho episkopátu.

Pápež Lev XIV. vykreslil vo svojom prejave svet ako miesto rozdelenia, napätia, prepchatý technológiami, čo sú tézy, ktoré často pertraktoval pápež František. V jeho prípade však ide skôr o morálno-kultúrny apel a nie čisto politický komentár. Výzva smerom k talianskym biskupom, ktorí by sa mali stať „budovateľmi priateľstva, bratstva a vzťahov“ je prejavom kritiky súčasného talianskeho kléru, ktorý je polarizovaný, regionálne fragmentovaný a v mnohých prípadoch čiastočne paralyzovaný. Pápež používa jemné slová, ale požaduje jasný výsledok – lojálnosť a zjednotenie myslenia.

Pápež už niekoľkokrát naznačil, že je prívržencom synodality, ale v kultúrnejšom rímskom štýle, ktorý nemá tak brachiálnu formu ako synodalita v ponímaní pápeža Františka a jeho „pomocníkov“. Pre pápeža Františka bola „synodalita“ participáciou zdola, zapájaním laikov a volanie po dialógu za každú cenu.

Pre pápeža Leva XIV. má „synodalita“ organizovaný a disciplinovaný charakter, smerujúci k zvýšeniu kontroly biskupov. Vo svojom prejave pápež jasne uviedol, že zlučovanie diecéz bude pokračovať, výber biskupov bude viac koordinovaný Rímom, všetci biskupi budú odchádzať vo veku 75 rokov a kardináli vo veku maximálne 77 rokov (tešme sa, príde nová krv…) a posilní sa úloha nunciatúry. Inými slovami, staneme sa čoskoro pravdepodobne svedkami výraznej reorganizácie talianskej cirkvi, pápež upevní svoju kontrolu nad biskupmi a zníži moc lokálnych štruktúr.

Z prejavu bolo cítiť snahu po stabilizácii pomerov v katolíckej Cirkvi, oslabenej chaotickou érou pápeža Františka. Pápež Benedikt XVI. bol vzdelaný teológ, pápež František bol juhoamerický aktivista s ľavicovými politickými sklonmi a znalec Pachamamy, pápež Lev XIV. je inteligentný administrátor a diplomat, ktorý chce posilniť centrálnu moc Vatikánu. Pokiaľ pápež František moralizoval a šokoval (klíma, migrácia, ekológia, synkretizmus), pápež Lev XIV. používa neutrálne pojmy, ktoré však možno rôznym spôsobom interpretovať (integrálny humanizmus, ochrana človeka, hodnota života…)

Rozdiely medzi pápežom Levom XIV. a pápežom Františkom

Už od začiatku pontifikátu pápeža Leva XIV. je cítiť diametrálny rozdiel aj v rétorike oboch pápežov. Pápež František mal emocionálnejší, expresívnejší, nepresnejší jazyk a štýl (viac hovoril ako myslel) a jeho výroky často spôsobovali pastoračné šoky veriacim a boli pomerne protirečivé.

Pápež Lev XIV. je vzdelanejší a inteligentnejší, jeho prejav je racionálny, disciplinovaný, štruktúra viet je jasná, neútočí a netrpí neduhom spontánnych výbuchov. Pôsobí oveľa štátnickejšie ako pápež František a niektorým vatikánskym analytikom pripomína čiastočne pápeža Pia XII. v jemnejšej forme.

Prejav pápeža Leva XIV. z Assisi je systematickejší, bez výkyvov nálad, neútočí na tradičných katolíkov a ani na progresívcov, sústreďuje sa na presadenie jednoty a disciplíny.

Pápež František rád kládol počas svojho pontifikátu dôraz v prvom rade na sociálnu oblasť, synkretizmus, inklúziu, vsádzal na emócie a často podával nepresné teologické formulácie, pričom liturgiu považoval podľa viacerých vatikánskych odborníkov za periférnu tému (na to, ako bola liturgia v jeho ponímaní periférna téma, tradičnú liturgiu teda ničil pápež František až priveľmi cieľavedomo a so šokujúcou perfídnosťou, pozn. aut.).

Pápež Lev XIV. prináša nový obraz. Dosiaľ sa téme tradičnej tradičnej liturgie cielene vyhýba – poniektorí veria, že príde z pohľadu tradičných katolíkov ohľadom liturgie zmena k lepšiemu, iní sú presvedčení že pápež je skúseným diplomatom a dáva si pozor, aby nevytváral z tradičných katolíkov mučeníkov. Téma liturgie nie je pre neho v tejto fáze jeho pontifikátu dôležitá, oveľa väčší dôraz kladie na evanjelizáciu, disciplínu biskupov – je teologicky opatrnejší, pričom používa konzervatívnejšiu rétoriku.

Na rozdiel od pápeža Františka, ktorý naťahal do Vatikánu naozaj podivuhodných jedincov (ľavicoví jezuiti, teológovia oslobodenia, LGBTQ komunita), referoval neformálne a voluntaristicky rozhodoval, rád provokoval a vytváral chaos (v mútnej vode sa lepšie loví), tak pápež Lev XIV. je rozhodnutý presadzovať silnú centralizáciu, posilniť svoju kontrolu nad biskupmi, ich výberom a štruktúrami. Vyššie spomínaná redukcia počtu diecéz je tvrdé opatrenie, pre niektorých však logické (cynici sa pýtajú: Koľko starších biskupov ešte vybraných pápežom sv. Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI. v najbližších týždňoch a mesiacoch v Taliansku skončí a aké synodálne kádre ich nahradia?).

Celkovo sa Lev XIV. profiluje ako opak pápeža Františka (vždy budem tvrdiť, že Argentínčania sú lepší futbalisti ako teológovia 🙂 ).

Synodalita v ponímaní pápeža Leva XIV. znamená organizovanú jednotu, nie chaos bergogliánskej participácie. Lev XIV. pôsobí ako muž, ktorý chce Cirkev „upratať“, nechajme sa prekvapiť, či sa tradiční katolíci budú v ním „upratanom priestore“ komfortne a príjemne cítiť. Nezabúdajme pri tom však na to, že bergogliánske dokumenty Traditionis custodes či Fiducia supplicans dosiaľ nikto nezrušil, dokumenty nestratili svoju platnosť…

Branislav Krasnovský

Zdroj: Aleteia, InfoVaticana, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)