Pozdvihnutí z popola osvietili svet – na svedectvo nádeje pre mňa, aj pre vás (prvá časť)

Jakub Tužinský
20. augusta 2025   Cirkev Spoločnosť

Svätí sú naše skutočné klenoty – a nikdy sa o nich nenapíše dosť. Čím viac ich poznáme, tým viac nás priťahujú. A predsa, myšlienka skutočne ich nasledovať vo svätosti znie pre mnohých asi tak reálne, ako keby sme chceli zo Slovenska vykoreniť korupciu.

Veď predsa „Nikto nie je taký zlý ako ja“, „Keby ste vedeli ako mi bolo ukrivdené“, „Svätosť je len pre vyvolených“, „Svätí to mali ľahšie ako my hriešnici“, „Oni žili v ľahšej dobe a mali lepšiu výchovu“, „Vtedy mali lepšiu náuku ako my dnes“, „Ja som toho už toľko pokazil, že to nejde“ a tak ďalej. Výhovorky a dôvody na sebaľútosť sa vždy nájdu. No aj tu platí staré známe: kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.

Životy svätých budú bombardovať naše pochybnosti a rozbíjať múry našej neviery. Mnohí z nich tiež prešli svojimi hriechmi, temnými stránkami, bojmi, vzostupmi a pádmi – a práve tieto príbehy vám chcem v tejto sérii predstaviť, aby ste uverili, že svätým sa môžem stať dokonca aj ja, aj vy, ba aj ten najväčší vyvrheľ, ktorého poznáte.

Chudobný, hladujúci, odvrhnutý od rodiny, nevzdelaný, zločinec, pohodlná a vlažná, čarodejník, chlipník, smilník, zvrhlá žena, sektár, tyran, neschopný, nadutec, otrok, pánko či panička, neskoro obrátený… Komu tieto charakteristiky patria? Práve tým svätým, ktorých si v tejto sérii predstavíme. Ukážeme si, ako sa aj na kadejakých ľuďoch s rôznym pozadím dokázal Pán Boh osláviť.

Urobíme to však trošku netradične (hoci katolíci sme tradiční 😊): meno svätého sa dozviete kliknutím na link v poslednej vete, a vy môžete podľa opisu hádať, o koho ide – podarí sa vám ho uhádnuť?

Oduševnený karierista, ktorého ovládal ženský šarm

Baskický šľachtic, ktorý vyrastal na kráľovskom dvore. Čítal rytierske romány a túžil stať sa slávnym bojovníkom. Za týmto snom kráčal ambiciózne. Pri ceste za takouto slávou sa neraz tešil aj z radovánok s neviestkami.

Takto neohrozene kráčal, až kým ho v jeho tridsiatich rokoch nezasiahla delová guľa. Tá mu obrátila naruby celý život a všetko to, na čom si staval. Takmer prišiel o život, no stále sa držal pôvodného cieľa. Kvôli kráse a šarmu si nechal dvakrát za živa nanovo zlomiť nohu, aby ju mohli opraviť. Všetko to však bolo márne.

Čas na lôžku nemal konca. Išiel sa zblázniť z toho, že je takto postihnutý a jeho sny sa mu rozplývajú pred očami. Mal mučivo veľa času na premýšľanie o svojom živote. Myšlienky chcel zahnať čítaním románov. No žiadny sa nenašiel. Našiel sa tam iba život Krista a životopisy svätých. Keďže nič iné nebolo, uspokojil sa aj s tým a začal čítať.

Celý jeden rok ležal na tvrdom lôžku a jeho pýcha bola lámaná ako suchá vetva. No pri čítaní životov svätých mu napadlo: „Prečo by som sa nemohol stať ako oni?“ A prešiel z cesty svetskosti na cestu svätosti.

Toto čítanie teda prinieslo začiatok obrátenia človeka, ktorý sa neskôr stal mimoriadnym svätcom, ktorý si zamiloval svojho Pána i jeho Cirkev. V čase zúriaceho protestantizmu priniesol nebývalú obnovu svojím životom i rehoľou, ktorú založil.

Uhádnete, o koho ide? (Odhaľte jeho meno a životopis).

Celé detstvo hladujúci a rodinou odvrhnutý chlapec

Chudobný chlapec, ktorého život visel na vlásku. Otec totiž skoro zomrel a brat vyčítal matke, že ich je veľa, tak načo ďalší hladný krk. Nakoniec sa matka odhodlala k zúfalému skutku – zaniesla chlapca, ešte ako bábätko, na pole. Tam ho položila a nechala tak, aby tam zomrel. Len ťažko si také niečo vôbec predstaviť.

No Božia prozreteľnosť mala iný plán a tak ho tam našla stará suseda, ktorá ho zaniesla späť matke a pokarhala ju, aby sa oňho starala.

Chlapec síce prežil, no jeho život bol naďalej krížovou cestou. Celú mladosť sa nemohol najesť do sýta. Rád chodil do lesa, kde si mohol dať aspoň lesné plody. Keď zomrela matka, „staral sa“ oňho brat, ktorý však naňho kričal a niekedy ho aj zbil. Najradšej mal, keď mohol pásť svine. To bolo totiž jediné miesto, kde mal chvíľku pokoja. Starala sa oňho aj sestra, u ktorej to však nebolo o nič lepšie.

Po dlhých rokoch ťažkých krívd a trápenia prišiel do jeho života jeho najstarší brat, ktorý sa stal kňazom. Prijal ho k sebe a začal ho učiť čítať, písať a ďalšie predmety. Učil ho však aj viere. To bolo možno prvýkrát v jeho živote, kedy skutočne zažil lásku. A to ho natoľko zasiahlo, že z úcty po bratovej smrti nosil jeho meno.

Stal sa kňazom a nakoniec až kardinálom. Vyriešil mnohé spory, nakŕmil mnohých hladných. Čistil Cirkev od homosexuálnych a pedofilných klerikov. Priniesol jasnejšiu náuku o osobe a úrade kňaza či pápeža a dostal titul Učiteľ Cirkvi. Svedectvo jeho života je dodnes obrovským povzbudením pre mnohých. Aj tých s ťažkým detstvom.

Podarilo sa vám uhádnuť, kto to je? (Odhaľte jeho meno a životopis).

Nemravná žena, ktorá sa neštítila „loviť“ ani na svätých púťach

Žena, ktorá napriek tomu, že poznala kresťanskú náuku, klesla vo svojej hriešnosti veľmi hlboko. Až tak, že jej najväčším pokušením bolo zvádzať mladých mužov počas ciest na sväté púte. A to len preto, aby ich stiahla k zlému. A tak sa z toho tešila, že za túto „službu“ nechcela ani zaplatiť.

Boh na ňu však napriek tomu všetkému nezabudol. Možno sa za ňu niekto modlil a vyprosil jej milosť. Ale čo sa stalo? Pri jednej z pútí, kde „úspešne“ zviedla niekoľkých mladíkov, chcela vojsť do chrámu. Zastavila ju však neviditeľná ruka, a ona nedokázala vkročiť dnu. Najprv si myslela, že sa jej to len zdá. Tak svoj pokus zopakovala. Pri treťom raze ju preniklo vedomie, že to sám Boh jej bráni vstúpiť do chrámu kvôli jej špinavému spôsobu života v toľkých hriechoch. A zrazu celú tú špinu uvidela a zatúžila po záchrane.

Uvidela tam obraz Svätej Bohorodičky s jej Synom na rukách. Začala ju so slzami prosiť, aby sa nad ňou svojím príhovorom zľutovala. Bohorodička najprv nesúhlasila, ale po vrúcnych prosbách tej ženy ju vypočula. Vtedy sa jej srdce otvorilo Božej milosti a začal nový život.

Po tomto zážitku sa vyspovedala, prijala sviatosť Eucharistie a odišla na púšť, kde desiatky rokov oplakávala svoj hriešny život. Zároveň si zamilovala svojho milostivého Pána. Dosiahla taký stupeň svätosti, že keď sa svätý starec Zosima pýtal, či je na zemi niekto, od koho by sa mohol ešte priučiť, tak ho Boh nadprirodzene priviedol k tejto svätej duši.

Už ste prišli na jej meno? (Odhaľte jej meno a životopis).

Ukázali sme si len tri príklady, a predsa je úžasné, koľko povzbudenia sa v nich dá nájsť.

Čo všetkých spojilo?

Všetkých spojil Ježiš Kristus. On ich ponížil, premenil a pozdvihol. To jemu odovzdali svoje životy. Jeho náuka premenila ich mysle i srdcia.

Ten istý Kristus je tu aj dnes. On nepotrebuje Eliaba, ale Dávida. Neospravedlní pyšného farizeja, ale kajúceho mýtnika. „Mýtnici a neviestky vás predbiehajú na ceste do Božieho kráľovstva,“ povedal Pán Ježiš pyšným farizejom (Mt 21,31).

A čo mali všetci spoločné? Pokoru. Ich pády, limity a ťažkosti Boh použil, aby v nich vyrástla skutočná pokora, prinášajúca životnú zmenu. Spoznali toho, ktorý je tichý a pokorný srdcom. Kráčali krok za krokom, pozerali sa realite svojho života do očí a prijali ju. Prešli mučivým procesom sebapoznania, ktorý ich oslobodil od pút sebalásky. A tak sa stali stromami, ktoré priniesli bohaté ovocie.

Záver

Rozjímanie nad ich životmi prináša nielen nádej, ale aj silu žiť inak. Nech sme kdekoľvek, Božia milosť nie je nikdy príliš vzdialená nato, aby nás zasiahla. Naozaj je tu nádej pre každého z nás.

Toto je len prvá časť príkladov. Ak ešte stále niekto nenabral dostatok nádeje, verím, že ďalšie časti mu ju prinesú. Alebo si povie ako ja: „Bože, sv. Peter Damiani mi zobral z ruky všetky tromfy mojej sebaľútosti. Napriek takému ťažkému detstvu a zraneniam sa stal svätým. Preto sa musím skloniť a priznať, že už nemám výhovorky – aj ja môžem kráčať cestou svätosti.“

PDF (formát pre tlač)