Známy heretik na Vatikánskej konferencii o Františkovej ekonómii -

Známy heretik na Vatikánskej konferencii o Františkovej ekonómii

Paolo Amerio
24. novembra 2020
  Cirkev  

Bývalý brazílsky kňaz a františkán Leonardo Boff, momentálne ženatý, vyhlasujúci seba samého za priateľa pápeža Františka, mal byť jedným z hlavným relátorov konferencie „Františkova ekonómia“, o ktorej som už písal v minulom článku. Táto dlhodobo plánovaná konferencia pri príležitosti vydania Františkovej encykliky Fratelli tutti a jej sociálneho obsahu sa uskutočnila vo Vatikáne, vzhľadom na pandemické opatrenia, ako trojdňové virtuálne podujatie online formou. Poďme však pekne zaradom.

Bývalý františkánsky kňaz mal predniesť prednášku o socio-ekologických zodpovednostiach a globálnej vízii spolu s otcom Vilsonom Grohom, ktorý sa stará o chudobných na juhu Brazílie. Podľa organizátorov si konferencia kládla za cieľ podporovať myšlienky, ktoré smerujú k spravodlivejšej ekonómii, ktorá je viac bratskou a budú podkladom pre dušu ekonómie budúcnosti. Konferencie sa malo zúčastniť asi 2000 ekonómov a podnikateľov z celého sveta.

Samotný Boff, má už 82 rokov, je jedným z otcov tzv. teológie oslobodenia, ktorá má byť syntézou kresťanskej viery a sociálneho a ekonomického pohľadu na svet, a za cieľ si kladie starostlivosť o chudobných a politické oslobodenie utláčaných. Boff je známy už dlhé desaťročia aj vďaka odsúdeniu jeho náuky Josephom Ratzingerom a svätým Jánom Pavlom II., pretože nie je v súlade s katolíckou tradíciou.

Boffova reakcia na seba nenechala dlho čakať. Najprv začal očierňovať Jána Pavla II. a neskôr aj Benedikta XVI. V roku 2001 označil poľského pápeža za vysoko fundamentalistického, a kardinála Ratzingera obvinil z duchovného terorizmu. V roku 2013 nemeckého kardinála, už ako hlavu katolíckej Cirkvi, označil ako „Anjela smrti pre Cirkev“, pretože je príliš fundamentalistický.

Súčasný pápež František nazval „Magnu Chartu“ teológie oslobodenia, ktorej autorom je samotný odpadlík kňaz Boff za zbožné dielo. Podľa argentínskeho historika Roberta Boscu, argentínsky pápež prijal náuku teológie oslobodenia už od svojej mladosti, avšak „nie ideologickým“ spôsobom. Po svojej voľbe za hlavu katolíckej Cirkvi prijal vo Vatikáne mnohých čelných predstaviteľov tejto teológie.

Boff v roku 1995 publikoval knihu s názvom „Volanie Zeme, volanie chudobných“, v ktorej sa snažil o prepojenie teológie oslobodenia a ekológie. Práve v tej mal byť hlavným radcom pápeža Františka. V rozhovore pre nemecké noviny Kolner Stadt Anzeiger v roku 2016 hovoril o svojom mimoriadnom vzťahu s argentínskym pontifikom, ako aj jeho pomoci, ktorú na jeho požiadanie poskytol pri napísaní encykliky Laudato si’. „Ohľadom teológie oslobodenia je František jedným z nás“ hovorí odídený františkán a šťastne ženatý teológ. „František ma požiadal, aby som mu poskytol materiály k jeho encyklike, avšak aby som mu tieto neposielal priamo, pretože by ich mohli skryť podsekretári. Poslať som mu ich mal skrze môjho priateľa, argentínskeho veľvyslanca.“ Na margo emeritného pápeža sa vyjadril, že napriek všetkému čo sa deje za Františka je ešte na počudovanie živý. „Už som prijal aj pozvanie na návštevu (k Františkovi), už som pristál na letisku. Avšak ten istý deň, počas druhej Synody o rodine, zaslalo 13 kardinálov list pápežovi, medzi nimi Gerhard Muller, ktorý bol rebelstvom proti nemu. Tento list bol následne zverejnený aj v novinách. Pápež bol veľmi nahnevaný a zavolal mi: „Boff, nemám čas, musím prinavrátiť pokoj prv, než sa synoda začne. Uvidíme sa inokedy.

Čo sa týka zrušenia celibátu, hovorí, že on sám ho nepotrebuje, keďže po tom, čo sa ako odídený kňaz oženil, naďalej krstí, pochováva a keď nejaká farnosť nemá kňaza, aj tak naďalej v nej slúži omšu, hoci to samozrejme nemá dovolené.

Latinskoamerický teológ po tom, čo v roku 1992 zanechal kňazstvo a oženil sa, začal pôsobiť ako prednášajúci na univerzite. V roku 1993 sa stal profesorom etiky, filozofie náboženstva a ekológie na štátnej univerzite v Rio de Janeiro, od roku 2001 je emeritným profesorom tejto univerzity. Ako sám hovorí, v nasledujúcich rokoch sa stal skutočne marxistom v pravom slova zmysle.

Okrem pápežovej encykliky Laudato si’ však zohral kľúčovú úlohu aj pri Amazonskej synode. Po tom, čo sa pápež František s niektorými ďalšími prelátmi kúrie klaňal Pachamame, ktorú následne poslal na schladenie sa do vôd Tiberu rakúsky Alexander Tschugel, Boff prehlásil: „Pápež František je svetovým lídrom v ochrane Matky Zeme a všetkého toho, čo napomáha jej prežitiu.“ Bergoglio píše už v encyklike Laudato si’: „My sme voda, vzduch, zem ako aj životný priestor stvorený od Boha. Preto žiadame, aby prestali zneužívania voči našej Matke Zemi.

V jednej svojej prednáške po Amazonskej synode neskrýval Boff svoje sklamanie. Podľa neho je to sklamanie, pretože domorodcom sa odopiera ich právo, ktoré má prameň v Božskom práve, prijímať Kristovo telo a krv z rúk tzv. „viri probati“. Je im v tom bránené v duchu akéhosi cirkevného zákona, ktorý ustanovili ľudia a to celibátom. „Mnohí teológovia to už povedali a ja to už len zopakujem, že nemôžme povyšovať otázku celibátu nad slávenie Eucharistie.

Podľa Boffa je príčinou zlyhania po Amazonskej synode západný klerikálny režim, ktorý neumožňuje pre Cirkev naplno myslieť na amazonskú Cirkev, ktorá by mohla mať domorodú tvár. Boff zdôrazňuje, že práve vďaka náuke II. vatikánskeho koncilu musí byť kňaz vnímaný zvlášť vzhľadom vo svojom vzťahu k veriacemu ľudu, a nie sám o sebe v podstate svojho bytia. Úlohou kňaza podľa neho nie je sebastredné poslanie, ale jeho úlohou je koordinovať veriaci ľud. Kňaz je teda ten, ktorý predsedá spoločenstvu. Vďaka tomu, že synoda neschválila tzv. viri probati, tak neumožnila rozvoj Cirkvi v Amazónií, pretože najvyšším zákonom v Cirkvi je Ordo caritatis (právo lásky), ktorý má svoj základ v kánone 1752 Kódexu práva, a ktorý hovorí, že najvyšším zákonom Cirkvi je spása ľudí.

Toto všetko, čo som napísal, neznamená moju nevernosť pápežovi Františkovi“ – dodáva Leonardo Boff. Hovorí, že jeho vernosť je k pápežovi absolútna, avšak zároveň platí: „Amicus Plato, sed magis amica veritas“ (Platón je mojím priateľom, avšak väčším priateľom mi je Pravda). Ostáva nám len dodať, že snáď naozaj je to Pravda, ktorá je pre neho tým najväčším priateľom.

Spoločnými silami prebuďme SVEDOMIE Slovenska, bojujme za Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Bez Vás Christianitas.sk nezvládneme financovať, preto prosíme o Vašu PODPORU. Ďakujeme!

Bankové spojenie: SK7765000000000020594299

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Návrat špiónománie alebo Sokrates – vzor všetkých špiónov a ako som sa ja stal špiónom

Koniec tridentskej sv. omše v americkom Marylande? Niektorí katolíci sú z rozhodnutia Vatikánu smutní, iní nie

Rozhodne sa Poľsko pre deportácie ukrajinských mužov na Ukrajinu?

Kostnický koncil – náhľad do jeho obradov a liturgických úkonov