„Vyskočení“ kňazi na Slovensku – opory liberálneho režimu, synodálnosti a údajnej vernosti Cirkvi. Ako to, že Cirkev nereaguje na ich verejné aktivity?
Branislav Michalka
9. decembra 2023
Cirkev Spoločnosť
Komentár
Keď francúzsky spisovateľ Jules Barbey d’Aurevilly zobrazil v románe Ženatý kňaz osudy renegáta kňazského povolania v časoch Francúzskej revolúcie a predovšetkým následnej Reštaurácie Bourbonovcov, vytvoril tým archetyp, ktorý sa s väčšími či menšími obmenami opakuje dodnes. Príklon k revolučným a pokrokovým ideám, verejná angažovanosť, ašpirácia na „vedecké“ a „odborné“ kvality, no a na záver života nervozita, úzkosti a tušenie súdu.
Jeden aspekt však d’Aurevilly nemohol do románu zakomponovať, pretože ho písal minimálne sto rokov pred príchodom „ducha koncilu“. Nemohol tušiť, že nastane doba, keď samotná Cirkev bude týchto odpadlíkov potichu a útlocitne obchádzať, či dokonca ústretovo a inkluzívne sprevádzať.
Namiesto odchodu do ústrania sa preto dnes kňazi utekajúci pred svojimi večnými sľubmi (väčšinou do náručia žien; a buďme aspoň radi pokiaľ žien) stávajú verejne známymi osobnosťami sekulárneho a liberálneho sveta, a čo je ešte horšie – potichu uznávanými kritikmi všetkého konzervatívneho v Cirkvi. Bez toho, aby sa Cirkev na Slovensku, ktorá inak nemá problém zostaviť zoznam konšpiračných stránok pre potreby veriacich, k aktivitám tých, ktorých s ňou stále spájajú nezmazateľné večné sľuby, nejako kriticky a adresne vyjadrovala.
Bývalí kňazi, vzhľadom na svoju formáciu, pôvodné zameranie a pravdepodobne aj vnútornú rozpoltenosť, danú neriešiteľnosťou ich situácie, sa radi ďalej stavajú do pozície svedomia národa, radi kážu v rámci liberálnej mediálnej homeletiky, šíria plamenné výzvy za pokrok, čím napĺňajú rámec pseudonáboženskej revolučnej angažovanosti. V pozícii kňazov sekularizmu sa snažia suplovať agnostikom, ateistom či iným druhom rodu homo non possumus absenciu transcendentálnej korekcie. Väčšinou však s minimálnym účinkom.
Prípad Krstiteľ
Najznámejšou postavou medzi týmito „nedotknuteľnými“ je bývalý františkán Ján Krstiteľ Balázs, ktorý roky oblažoval srdcia liberálnych katolíkov svojimi kázňami. Robil dokonca poradcu premiérovi Dzurindovi, čo nielen vysvetľuje, ale aj dopĺňa celkový obraz súčasnej Cirkvi na Slovensku. Apropo, vtedy neprekážalo, že sa kňaz montuje do politiky?
V roku 2010 sa rozhodol zabudnúť na večné sľuby a nielen vystúpiť z rehole a vzdať sa kňazskej služby, ale aj odísť z Cirkvi, ako písal náš nehynúci bulvár. Dokonca sa okamžite vrhol na politiku, celou dušou a na plný úväzok, pričom sa stal šéfom (!) poradcov vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Tá prezradila, že bol jej poradcom aj pri prezidentskej kampani, a aj pred nástupom do funkcie premiérky:
Haló, liberálne médiá, ako to, že ste vtedy neprotestovali proti zasahovaniu Cirkvi a jej predstaviteľov do politiky? Veď tu predsa kňaz radil dvom premiérom! A to sa smie, v sladkom sekulárnom štáte?
Po odchode z kňazstva Balázs dokonca chvíľu s pani premiérkou a expremiérkou plnil stránky bulváru, v gýčovitých a nasladnutých článkoch, v ktorých sa pretriasal jeho údajný vzťah s Ivetou Radičovou:
https://zivot.pluska.sk/reportaze/iveta-radicova-marian-balazs-ziju-jednou-strechou
Keď už bolo zrejme poníženia Cirkvi dosť a kariéra liberálneho politického svedomia začala rapídne upadať, zakomponoval sa Ján Krstiteľ Balázs, teraz už len ako Marián Balázs do najpokrokovejšieho Denníka N, kde až dodnes oblažuje občanov, bez rozdielu viery, rasy, národnosti, sexuálnej orientácie a spoločenského postavenia svojimi múdrosťami.
V Denníku N glosuje slovenskú politiku z tých správnych, progresívnych pozícií, o čom svedčia už samotné názvy jeho príspevkov. Neľútostne okiadza správnych politikov:
V zrážke dvoch svetov zvíťazila slušnosť a dôstojnosť. Čaputovej človečenstvo bolo bonusom dňa
Vraj progresívny puč. Toto je už diagnóza
a tepe tých nesprávnych:
Nová koalícia s fašistami, extrémistami a obvinenými osobami
Prečo a ako odhaľovať konšpiračné teórie
hrdinsky bojuje s nepriateľom:
Je najvyšší čas prestať vydávať Rusom turistické víza
ale tiež s neprispôsobivými dezolátmi:
Veľkým uvoľnením opatrení vláda ustupuje kričiacej menšine a priznáva zlyhanie
Zaočkovaní a tí, čo očkovanie odmietajú, by nemali mať rovnaké výhody ani rovnaké obmedzenia
no a značnú časť jeho produkcie tvoria náboženské komentáre, samozrejme v tom najpokrokovejšom duchu:
Politické zneužívanie náboženstva a rozpútavanie kultúrnej vojny je otravou pre spoločnosť
Pápež František zviditeľňuje ducha Druhého vatikánskeho koncilu
Kresťanstvo má byť tvorivým prvkom moderného sveta, nie jeho nepriateľom
O kresťanskom liberalizme
Cyrilo-metodská tradícia je mýtus
Odmietnutie objaviteľskej doktríny je ďalší historický počin pápeža Františka
Fundamentalisti neprestajne potrebujú obraz nepriateľa. Aj tí kresťanskí
Šovinista, arizátor a spolutvorca ľudáckeho režimu má byť blahorečený? To naozaj?
Takže si to zhrňme. Vyskočený kňaz, namiesto toho, aby si riešil svoje súkromné problémy medzi Bohom a ním, nám tu ostatným katolíkom dáva lekcie z toho, ako sa máme správať, ako máme veriť, ako sa máme doškoliť v kresťanskom liberalizme!!! Takže nakoniec sme my tí, kto zlyháva tým, že vyznávame nemennú katolícku doktrínu a nie pokrok! Nemali by sme sa ešte náhodou bývalému dôstojnému pánovi ospravedlniť za to, že sme zostali v Cirkvi a nenasledovali jeho príklad?! Ako to, že sa nenájde nikto z cirkevných predstaviteľov, aby aspoň slovne varovali veriacich pred činnosťou odpadnutého kňaza?
Nečudujme sa však jeho odvahe, ani ustráchanosti predstaviteľov. Už samotné názvy jeho príspevkov, dovolávanie sa pápeža Františka a II. vatikánskeho koncilu svedčia o tom, že Balázs šikovne naskočil na pokrokový windsurfing a zachytil správny progresívny vietor z Vatikánu. Jeho príspevky sa veľmi nelíšia od toho, čím nás oblažujú mnohí kňazi, ktorí sa ešte nachádzajú vo vnútri Cirkvi.
Skrátka, zásah Cirkvi proti tomuto sekulárnemu kazateľovi by mohol vyvolať hnev liberálnych médií (stačí sa zamyslieť, kde Balázs prispieva) a tých sa naši pastieri boja viac, než herézy a morálneho úpadku. Zato kopnutie si do konzervatívneho veriaceho, obvinenie toho, kto odmieta prijímanie na ruku, div že nie zo schizmy, karhanie tých, čo odmietajú vakcínu, čiže „akt lásky“ podľa pápeža Františka, alebo varovanie pred odmietaním LGBT bratov a sestier, toho sa naši pastieri neboja, za to môžu od liberálnej úderky ešte získať body. Tak akéže tu premýšľanie, no nie?
Poviem vám, kto je schizmatik
Ďalším reprezentantom tohto, slovenskou cirkvou s útlocitom obchádzaného stavu bývalých kňazov je Miroslav Lettrich. A opäť môžeme pozorovať u neho rovnaký syndróm v správaní, ako u Mariána Balázsa: napriek tomu čo som urobil, budem vás milí katolíci poučovať, vyškolím vás v tom, čo je to skutočné katolícke kresťanstvo, vy sa máte hanbiť za to, že ste strnulí vo viere a nie ja. Tak by sa asi dali zhrnúť Lettrichove reakcie na konzervatívnych katolíkov.
Donedávna ešte kazateľská hviezda na mimoriadne pokrokovom denníku Postoj, zahrnul veriacich darmi ducha a zvestoval im evanjelium cirkevného progresu. Opäť stačí malá kytica z názvov jeho článkov. Bojuje za novú, pokrokovejšiu Cirkev:
Model života našich farností musíme nanovo premyslieť…
Gott mit uns? Alebo o kresťanstve, z ktorého ide strach…
Ako koronakríza zmení našu miestnu cirkev?
O pseudokresťanských populistoch
Pritom stihne nazvať požehnávanie Slovenska Najsvätejšou sviatosťou „magickým rituálom“:
Nedegradujme vieru na magický rituál
no a predovšetkým – neustále vyzýva na poslušnosť voči pápežovi Františkovi, jeho magistériu a voči pokrokovým inováciám v Cirkvi a každého, kto sa odváži tieto inovácie konfrontovať s Tradíciou neváha karhať za neposlušnosť (!!!) a obviňovať zo schizmy (!!!):
Lekárnici proti cirkvi. Kto vás počúva, mňa počúva: ešte to platí?
Pohľad zvonka. Čo je schizma, ak nie toto?
Dezinformačný Christianitas. No tak si nalejme čistého vína
František a registrované partnerstvá. Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí
Sledujme tú nehoráznu drzosť. Človek, krátko predtým, ako sa chystá definitívne opustiť kňazské rady a porušiť základnú poslušnosť, rozdáva arogantne rady, obviňuje z neposlušnosti a udeľuje schizmy na všetky strany!!!
A samozrejme, ani potom ako dal definitívne vale sutane, nemieni so svojím poučovaním a kádrovaním veriacich prestať. On je ten arbiter, ktorý určí, kto je a kto nie je poslušný v Cirkvi!!! V diskusiách na internete sa púšťa do veľkorysej kritiky každého náznaku tradicionalizmu a hádže schizmou po veriacich, vôbec si neuvedomujúc, že ide o bumerang, ktorý sa neomylne vráti do jeho zátylku. Hľaďme na pravoverného a poslušného:
„Naozaj súhlasíte s tak neuveriteľne demagogickým článkom? Veď to je samá demagógia. Ešte raz: stávate sa sektárskym a schizmatickým.“
No a teraz si predstavme, že nám pápež František alebo jeho nástupca schváli možnosť ženatých kňazov. Bývalí kňazi sa nám vrátia s víťazoslávnou fanfárou do pastorácie, a budú nás ďalej nabádať k poslušnosti.
Nebojme sa Synody
Ďalším exemplárnym príkladom tohto špecifického pokrokového pokrytectva a snahy o sekulárne kazateľstvo je prípad Miroslava Kocúra, ktorý bol kedysi dokonca riaditeľom Katolíckeho biblického diela. Ten išiel vo svojej schizofrénii tak ďaleko, že sa necháva aj po odchode z kňazského stavu ďalej titulovať ako „teológ“, čo akceptujú aj médiá, napriek tomu, že v roku 2014 hovorca KBS žiadal RTVS, aby ho tak netitulovali.
Miroslav Kocúr to nakoniec vzal od podlahy. Stal sa zakladajúcim členom politickej strany Progresívne Slovensko, ktorej ideové zameranie asi netreba čitateľom zvlášť predstavovať. Zároveň má za sebou bohatú a mimoriadne pokrokovú publicistickú činnosť. Jeho obľúbená téma? Ako inak – Cirkev, kritizovanie jej neduhov a zaostalosti.
Kým Marián Balázs pôsobí v Denníku N, tak Miroslav Kocúr sa usalašil v denníku SME. A píše vskutku veľmi pokrokovo katolíkom aj ich biskupom do duše. Z jeho textov je zrejmé, že v nich vidí pokryteckých sprisahancov proti pokroku a iniciatívne ich nabáda, aby sa polepšili. Zaujímavé je, že na zoznam konšpirátorov otca Kramaru sa nedostal. A pritom má také zaujímavé príspevky, ktoré valcujú slovenských biskupov hlava nehlava.
Zviditeľnil sa aj nedávno pri kontroverziách okolo intronizácie Krista Kráľa:
Slovenskí biskupi nechcú prevziať zodpovednosť. Z teológie sa stáva kuffovská humoreska
Ale omnoho zaujímavejšia a dodajme, že aj komickejšia je jeho otvorená adorácia rímskej Synody o synodalite:
Strach zo synody. Rím ukazuje aj Slovensku, že sa netreba báť
Celá situácia začína nadobúdať prvky absurdného divadla a patafyziky. Čo sa nám pred očami odohráva? Vyskočený kňaz, člen Progresívneho Slovenska, ktoré propaguje legislatívu umelých potratov, LGBT zvrátenosti, rodovú ideológiu, legalizáciu drog a ďalšie lahôdky, človek, ktorý nenechal na Cirkvi centimeter neopľuvaný, ide školiť slovenských katolíkov zo synodálnosti!!!
Pritom sa rozplýva nad pokrokovosťou Ríma a slovenským katolíkom vykladá slová a magistérium pápeža Františka, ako relevantný znalec a arbiter!!! Bľaboce o rozmanitosti, kopne si do arcibiskupa Oroscha, velebí Tepláreň, a tak ďalej a tak podobne. Úplná nádhera. Už chýba len Arnošt s Arnoštom a sanitka.
Hľadíte na to, a štípete sa, či sa vám to nesníva. Ten chlap, ktorý je mimo Cirkvi, sám deklaruje, že je mimo Cirkvi a je reálne bývalým kňazom – poučuje, moralizuje, napomína a školí katolíkov v láske k pápežovi Františkovi a Synode!
Chcete nejaké ďalšie poučenia pre veriacich od „teológa“? Tu sú:
Pokrytectvo ako tradičná hodnota horlivých angažovaných katolíkov
Pokrytectvo! Úžasné, porozprávajte nám o tom pokrytectve…
Vraj treba otvoriť kostoly
Vraj prečo sme takí agresívni k cirkvi
Bezák stojí vedľa Čaputovej. Arcibiskupov príbeh pokračuje
Zrušiť celibát nestačí, ale dá sa tým začať
Už aj Sedembolestná ozelenela?
Takže toto sú texty človeka, ktorý nás vyzýva, aby sme sa nebáli Synody. Prečo asi?
Po tejto drobnej exkurzii do sveta odpadlíckej arogancie, ktorá nemá nič iné na práci, než poučovať veriacich katolíkov, sa môžeme len opýtať: Kedy sa dočkáme v Katolíckych novinách, na Postoji alebo v ďalších serióznych a nekonšpiračných kresťanských médiách rovnakej kritiky týchto odpadlíkov, ako sme sa dočkali nekompromisnej kritiky biskupa Schneidera, kardinála Burka, otca Mariána Kuffu alebo arcibiskupa Vigana?
Z absencie adresnej kritiky na účet bývalých kňazov, nech by písali čokoľvek, je zrejmé, že súčasná pokroková katolícka úderka má k názorom a postojom bývalých kňazov očividne bližšie, ako k názorom konzervatívnych a tradicionalistických katolíkov. Možno aj preto, že mnohí z nich sa nachádzajú priamo v ich radoch. A zrejme spoločne dúfajú, že sa Cirkev zmení natoľko, že oni sa stanú jej oficiálnymi hrdinami a my „odpadlíkmi“.
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
