V júli má byť dokončená tzv. Amazonská liturgia/obrad, ktorý bude zahŕňať zvyky amazonských domorodcov. V pláne je svätenie ženatých mužov a diakonky
5. júna 2025
Krátke správy
Šesť rokov od slávnej Amazonskej synody, ktorá sa konala za veľkej pozornosti médií v roku 2019
https://christianitas.sk/kritika-pracovneho-materialu-amazonskej-synody-kardinalom-brandmullerom/
https://christianitas.sk/zrusenie-celibatu-a-diakonat-zien-kardinal-kasper-otvorene-hovori-o-cieloch-amazonskej-synody/
https://christianitas.sk/amazonska-synoda-krok-ku-kmenovej-revolucii/
sa má zavŕšiť práca na vytváraní novej Amazonskej liturgie, ktorá má obsahovať prvky domorodej kultúry a zmýšľania. K nábehu na podobné obohatenie došlo predminulý rok aj v Mexiku a je možné, že taktiež ďalšie národy a etniká sa budú dožadovať podobného „obohatenia“. Tak by sme potom mohli mať napríklad eskimácku liturgiu, papuánsku liturgiu, ale možno aj rómsku liturgiu.
https://christianitas.sk/mexicki-katolici-maju-novu-indiansku-omsu-s-pohanskymi-prvkami-papez-a-vatikan-ju-podporili/
Portál Crux Now píše, že „finálne úpravy rituálov a misála Amazonského obradu budú pravdepodobne ukončené v júli“.
zdroj: wikimedia commons
Podľa biskupa Eugenia Cotera z diecézy Pando v Bolívii –, ktorý spolu s brazílskym teológom Agenorom Brighentim koordinuje 13 komisií vypracúvajúcich Amazonský obrad – je súčasná fáza výrazne pozitívna:
„Môžeme povedať, že prijatie tohto diela bolo plné nádeje. Ľudia chápu, že ich kultúra a história boli skutočne brané do úvahy,“ povedal pre portál Crux. Dodal, že došlo k „plnému prijatiu zo strany pastorov, katechétov a iných vedúcich predstaviteľov“, ktorí si uvedomili, že „Cirkev nadobúda takú tvár, ktorá odráža ich tvár. Ľudia chápu, že takéto dielo inkulturácie viery je výsledkom „dávneho“ koncilu a procesu, ktorý vznikol pred 60 rokmi s cieľom priblížiť sa k ich histórii a spôsobu života ich viery.“
Vedci zapojení do tejto práce dôkladne prezreli starobylé archívy Cirkvi a kongregácií, ktoré pôsobia v regióne, aby identifikovali spôsoby, akými Amazónčania v priebehu stáročí prispôsobovali svoju katolícku vieru vlastným kultúram. Aký postoj v archívoch Cirkev k takýmto prispôsobeniam zaujala, to portál Crux už neuvádza.
„Zároveň sa registrujú a analyzujú populárne náboženské tradície, najmä v mestskom kontexte, ktorý prijal domorodých imigrantov, ktorí prišli so svojou religiozitou,“ vysvetlil Coter.
Františkánsky otec Florencio Almeida Vaz Filho je jedným z antropológov zapojených do tohto úsilia. Vaz Filho, člen domorodej skupiny Maitapu a profesor na Federálnej univerzite v Západnom Pará, vysvetlil, že misál bude rovnaký pre všetky komunity v amazonskom regióne, a preto vybrali niekoľko zhodných referencií, ktoré platia pre celý panamazonský región.
„Napriek amazonskej rozmanitosti existuje v regionálnej kultúre niekoľko spoločných prvkov, ako napríklad vzťah ľudí k cyklom povodní a sucha v riekach v období dažďov a sucha, čo ovplyvňuje vierovyznania, spomienky a formy bytia Amazónčanov,“ uviedol Vaz Filho.
V tomto zmysle členovia komisie Amazonského obradu definovali niekoľko hlavných aspektov, ktoré musia byť v misáli prítomné:
„Jedným z nich je vzťah Amazónčanov k prírode ako k niečomu živému. Príroda je subjekt, nie objekt. A hovorí. Bola stvorená Bohom a zároveň je Bohom obývaná, takže je posvätná,“ povedal Vaz Filho.
„Narážky na takúto kultúrnu črtu budú všade v obrade“,uvádza portál Crux.
Vaz Filho povedal, že ústna náuka je ďalším základným aspektom Amazónskej cirkvi (?), takže jej obrad musí venovať dostatočný priestor:
„Pre domorodých obyvateľov, quilombolov (potomkov afrických otrokov, ktorí utiekli zo zajatia, keď bolo otroctvo v Brazílii legálne, medzi rokmi 1500 – 1888), a obyvateľov miest v Amazónii je kľúčové hovoriť o svojej bolesti, úzkosti a motiváciách. Nielen kňazi musia mať príležitosť pri obrade hovoriť, ale aj komunity,“ vysvetlil.
Vaz Filho tiež poukázal na to, že všeobecnou kultúrnou črtou v Amazónii je, že „ľudia komunikujú telami, takže radi tancujú, radi sú si blízki a objímajú sa. V rímskom obrade si ľudia vo všeobecnosti držia odstup. V amazonskom obrade musia byť prítomné objatia a tanec. Dodal, že „tanec je v Amazónii súčasťou posvätných rituálov a slávností už po stáročia“.
Amazonský obrad môže tiež zmeniť tradičné prvky rímskeho rituálu, povedal biskup Coter a ako príklad uviedol použitie okiadzania:
„Pre Rimanov (Myslí katolíkov!?; pozn. red.) je dym z kadidla symbolom uctievania a úcty k božstvu. (Myslí Boha?; pozn. red.). V Amazónii to znamená očistenie. Okiadzanie kríža je preto v Amazónii do značnej miery škandál, pretože to znamená, že z neho chce človek vyhnať ducha zla.“
– Aha, tak títo katolíci vyháňajú stále zlých duchov okiadzaním? A nie je to náhodou pohanská praktika, ktorú predtým Cirkev zakazovala? Nemali by si osvojiť ako katolíci praktiku katolícku a veriť, že okiadzaním kríža alebo Božieho Tela v monštrancii sa vzdáva Bohu úcta? Zrejme nie. Najnovšie sa liturgia prispôsobí im, nie oni liturgii a keďže veria na okiadzanie ako vyháňanie duchov, tak sa z liturgie odstráni.
No a najlepšie nakoniec: Návrhy komisií budú zahŕňať aj organizačné prvky, ako napríklad zriadenie nových služieb – napríklad služby lesných strážcov, vysviacku ženatých mužov, takzvaných viri probati. Navrhnú aj vytvorenie diakoniek.
Branislav Michalka
Zdroj: Crux Now, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Balé Folclórico Da Amazonia, wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
