Vedec zo Slovenskej akadémie vied sa v Denníku N čuduje, že ľudia chcú o vede diskutovať a kladú nesprávne otázky

4. júna 2025   Krátke správy

Pamätáte si na najkrajšie frázy z roku 1989? Všetci bývalí komunistickí novinári, vedci a umelci ako Marián Leško, Michal Havran starší, Ľubomír Feldek, Ján Štrasser, Pavol Mešťan a záplava ďalších, sa ich vtedy naučili naspamäť, aby v nich mohli vyškoľovať slovenských zaostalých dezolátov práve tak, ako ich predtým roky školili z marxizmu-leninizmu.

„Demokracia je diskusia“, „O všetkom treba pochybovať a všetko preverovať“, „Hlas ľudu musí byť vypočutý“, „Neexistuje jediná správna cesta“, „Každý názor musí byť vypočutý“, „Proti vôli ľudu sa nič nesmie robiť“, etc., etc…

Boli to krásne časy. Aby nový režim dezolátov poriadne nabudil, dovolil im prvý rok taký karneval, aký ešte predtým (a ani nikdy potom) nezažili: žiaci si volili riaditeľov škôl, zamestnanci vedúcich, redaktori v médiách šéfredaktorov, úradníci papalášov. O všetkom sa diskutovalo a každý mal svoj posvätný názor. Lenže takýto karneval slúži len na prilákanie truhlíkov a preto nemôže trvať dlho. Všetky tieto hyperdemokratické praktiky padli do roka a do dňa, a potom sa začalo uťahovanie matíc, ktoré úspešne prebieha dodnes, keď sa už nikto nečuduje osvedčeným socialistickým štátnym koníčkom: rušeniu nepriateľských médií, hľadaniu špiónov a zradcov, paragrafom proti nepríjemným historickým témam, rušeniam diskusií a pod.

Počas veľkého pandemického cvičenia došlo aj na vedu a tak ako bol za socializmu jediný správny vedecký názor: marxisticko-leninský, tak sa aj počas covidovej éry vyprofiloval jediný správny vedecký názor – vakcinačný. Beda tomu, kto o ňom zapochyboval. Frázy o slobodnom diskutovaní a bádaní všetkých so všetkými definitívne zmizli zo slovníka propagandistických fráz.

Najnovšie sa nad diskusiou vo vede a zdravotníctve dokonca začudovane pohoršil člen SAV, Tomáš Hromádka v Denníku N:

https://dennikn.sk/4670668/nemozem-uverit-ze-v-roku-2025-sa-este-stale-diskutuje-o-tom-ci-je-ockovanie-spravne-hovori-tomas-hromadka-z-sav/

Od frenetického a infantilného vyzývania más skrze liberálnych demokratov k neustálej diskusii o všetkom v roku 1989 sme sa teda posunuli do štádia, v ktorom sa vedec, určite zástanca experimentálnej a exaktnej metódy bádania, pohoršuje nad tým, „že v roku 2025 sa ešte stále diskutuje o tom, či je očkovanie správne“.

Výborne, tak to potom má zaiste pochopenie (spolu s celým Denníkom N) aj pre kresťanov, ktoré sa čudujú, že sa ešte toľko rokov od stvorenia sveta diskutuje o tom, či sú len dve pohlavia, či je manželstvo len medzi mužom a ženou, či majú vychovávať deti rodičia a pod. Alebo nie? Na jedenej strane sa diskutovať o pravdách, ktoré sú pre ľudstvo určite samozrejmejšie ako vpichovanie si medicínskych látok do tela (ako vedec sám uznáva – trvá len 300 rokov) môže, ba priam musí a na druhej strane sa o medicínskych témach spochybňujúco diskutovať nesmie? To je to čaro sladkej, liberálnej a pokrokovej demokracie.

Tá už totiž pochopila, čo je to peroutkovské „budovanie štátu“ – pokrokového a liberálneho. Spiatky ni krok! A preto sa ústami vedeckého pracovníka vyjadrila v Denníku N, podobne ako to chápali aj súdruhovia, že „vedecký pohľad na svet je veľmi dôležitý a veda ako taká je štátotvorným prvkom“.

– Ale súdruhovia, spýtajme sa priamo: každá veda? Olala, to by sme sa na to pozreli…

Vedecký pracovník sa však nielen čuduje, že sa ľudia opovažujú diskutovať o očkovaní, pričom sa ďalej v rozhovore upína s pánom redaktorom na konkrétne očkovanie proti Covidu-19, ale nechápe ako vôbec môžu ľudia klásť „nesprávne otázky“:

„Ja tomu nerozumiem. Pretože na skutočnej vede je zaujímavé a dôležité, že si kladie tie správne otázky. To ju odlišuje od akéhokoľvek iného spôsobu, ktorým sa človek snaží okolo seba orientovať. Veda nám pomáha porozumieť prírode, tomu, kým sme, a najdôležitejšie je, že funguje. Je to overiteľné, keďže už tisícročia, počas ktorých sa používajú vedecké postupy, sme ako ľudstvo veľmi ďaleko pokročili. Ale ak niekto nie je schopný spracovať informácie (Predpokladáme, že správne; pozn. red.), logicky myslieť a nie je zvedavý, tak to proste nebude fungovať.“

– Čo nebude fungovať? Štátotvorná veda, štát alebo politický systém?

Výborne, správne otázky – správne odpovede. Len ako nám vedecký pracovník vysvetlí, že to čo bolo a je tiež overiteľné (podobne ako jeho správne otázky a odpovede), ako on hovorí „tisícročia“ a vždy to „fungovalo“, kritérium, ktoré tiež uvádza – napr. manželstvo muža a ženy, vedomie neprirodzenosti homosexuality vo všetkých kultúrach, dve pohlavia, úloha muža a ženy v rodine a spoločnosti, je predmetom neustálych diskusií, a to aj v Slovenskej akadémii vied, kde sa majú rodové a inkluzívne odbory čulo k svetu, a to prosím – za naše peniaze? Upozornil už svojich kolegov, že nemajú zbytočne diskutovať za peniaze daňových poplatníkov o veciach, ktoré sú tisícročia preverené, fungujú a boli vždy považované za správne?

Pre konšpiračné pochybnosti a otázky úbohého dezolátneho plebsu má vedecký pracovník jasnú vedeckú odpoveď:

„Pretože aj keď niektoré názory počuť viac, neznamená to, že sú silnejšie. No a rozhodne nie sú správnejšie, pretože jednoducho nie sú ničím podložené. (Ani ďalšími konšpiráciami?; pozn. red.). Sú vymyslené a je na to aj technický termín. Sú to somariny. To je všetko.“

A aké napríklad konkrétne somariny? Rôzne. Napríklad totkaj vedecká (ale od tej nesprávnej vedy, pozor!) štúdia spred tridsiatich rokov o vplyve vakcinácie na autizmus. Zrejme tiež celá vedecky vymyslená:

„Táto „štúdia“ je presne jedna z tých vecí, o ktorých môžeme jasne povedať, že to je somarina. Krátko po publikovaní a veľakrát potom bolo dokázané, že nebola správne urobená, dáta boli zle analyzované a proste bolo to celé zle. Napriek tomu sa ukazuje, že z dlhodobého pohľadu má veľmi zlé následky na verejné zdravie. Pretože môže byť jedným zo spúšťačov nejakého skepticizmu voči vakcinácii.“

– Nuž a vari je skepticizmus niečo zlé? Nie je to motor kritického myslenia a vedy? Asi už nie…

No prosím, však ona tá veda zas nebude až taká zložitá. Treba si len osvojiť tie správne otázky a predovšetkým správne odpovede. Vedecké a pokrokové, samozrejme. A je to. Len kam sa nám vyparilo to bezbrehé more diskusie z roku 1989?

Redaktor Denníka N však veci nevidí tak jednoducho. Bojí sa o budúcnosť a pýta sa, či to predsa len nie je nebezpečné, to dezolátne konšpirovanie, keď sa „aj vo vysokej politike debatuje (!) o veciach, ktoré protirečia vede“. Takže už ani politici nemôžu po novom debatovať? A vedecký pracovník vzápätí uznáva, že to „dlhodobo môže byť veľký problém“.

A už vôbec netreba špekulovať o vakcínach proti Covidu-19 ani robiť ich analýzy v SAV, napriek tomu, či snáď práve preto, že podľa vedeckého pracovníka „Slovenská akadémia vied je vedecká inštitúcia s množstvom veľmi schopných ľudí, ktorí vedia, čo robia.“ Takže to nepochybne vedeli aj počas pandémie. Tak načo sa v tom budeme vŕtať? Ale keď štát prikázal, tak analýzu vakcín v SAV samozrejme urobia, ale: „O tom, či je to potrebné robiť teraz, možno diskutovať.“ (Odrazu.)

– Skvelé, posvätná diskusia je obnovená. A ako znie rezultát diskusie medzi redaktorom a vedeckým pracovníkom?

„Keď hovorím čisto za seba, tak to potrebné nie je, pretože jednotlivé šarže tých vakcín už boli analyzované viackrát.“

Výborne, všetko je jasné? Všetkým? Ako to že nie? Treba sa súdruhovia ešte viac angažovať, ísť medzi ľud, presviedčať:

„Pretože ak sa nechá priestor len ľuďom, ktorí budú rozprávať tieto somariny, tak, samozrejme, veľká časť populácie bude mať pocit, že sú to relevantné informácie. Ale nie sú.“

Quod erat demonstrandum… Howgh … Dixit, dixit…

Branislav Michalka

Zdroj: Denník N, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Clinique Omicron

PDF (formát pre tlač)