Sv. Tomáš, apoštol

21. decembra 2025   Svätec týždňa

Sv. Evanjelium, skutky apoštolské a ústne podanie apoštolské (Apoštolská tradícia) sa málo zmieňujú o živote, o práci a utrpení sv. Tomáša; a preto nemožno predstaviť dokonalý obraz o tomto veľkom sv. apoštolovi a mučeníkovi. Ale predsa to, čo je známe zo Sv. Písma, starého ústneho podania a zo spisov slávnych, i svätých cirkevných spisovateľov stavia sa tu verne v týchto skromných riadkoch pred oči čitateľa.

Životopisné údaje

Sv. Tomáš býva nazývaný vo sv. Evanjeliu i menom Didymus. Prvé meno je hebrejské (židovské), druhé grécke. Obe mená znamenajú to isté, to jest blíženec. Bol rodený Žid, pochádzal z Galiley. Zamestnaním bol chudobným rybárom. Bol síce neučený a skromný človek, zato dobromyseľný, priamy a veľmi horlivý plniteľ zákona Božieho, daného Mojžišovi na vrchu Sinaj. Dobrotivý Boh mu poprial milosti, že stal sa učeníkom božského Spasiteľa.

Roku 31 bol od Neho vyvolený i za apoštola, aby ohlasoval národom Jeho Božie učenie. A od toho času, čo sa stal apoštolom, neopustil viac svojho Učiteľa a Pána. Medzi sv. apoštolmi sa vyznačoval úprimnosťou a detinskou nevinnosťou duše, ako i vrúcnosťou svojej horlivosti, nebál sa žiadneho nebezpečenstva. Miloval Pána Ježiša Krista takou mierou, že chcel i umrieť s Ním.

Túto lásku k Pánu Ježišovi prejavoval vždy a menovite už vtedy sa ukázalo, keď sv. apoštolovia nemohli zadržať Pána Krista z cesty do Jeruzalema. Stalo sa, že Spasiteľ sa zdržoval za Jordánom a dostal správu, že Lazár, brat Márie a Marty, je chorý v Betánii. Na tom mieste potom zostal ešte dva dni: ale po dvoch dňoch riekol učeníkom a apoštolom, že sa vráti do zeme Judskej. Sv. apoštolovia sa rozpamätali, že Ho Židia prenasledujú a chcú zabiť, i zdržovali Ho a riekli (porov. Jn 11,8): «Majstre, teraz Ťa hľadali Židia ukameňovať, a zase ta ideš?»

Pán Ježiš im odpovedal (porov. Jn 11, 14. a 15): «Lazár umrel; a radujem sa pre vás, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme k nemu!» I umĺkli učeníci, a zdá sa, že nie bez strachu, aby sa im nestalo v Judsku niečo zlé. Tu sa vzmužil sv. Tomáš a zvolal smelo k spoluučeníkom (porov. Jn 11, 16): «Poďme i my, aby sme zomreli s ním!» Hľa, takú prítulnosť a lásku prejavil sv. Tomáš ku Spasiteľovi Božiemu, prv než ešte Duch Svätý zostúpil na apoštolov a posilnil ich! «Pred slávnym dňom veľkonočným, ako píše sv. Ján (porov. Jn 13, 1, 2), «keď Ježiš vedel, že Mu prišla hodina, aby odišiel z tohoto sveta k Otcovi… a po odbavenej večeri», keď sv. apoštolom oznámil, že je treba, aby ich zakrátko opustil, chcel ich potešiť pred blízkym rozlúčením, i riekol (porov. Jn 13,1–4):

«Nech sa nezarmucuje vaše srdce. Veríte v Boha, i vo Mňa verte! V dome Otca Môjho sú mnohé príbytky. Keby tak (tomu) nebolo, bol by som vám povedal; preto idem, aby som vám pripravil miesto. Ale keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a vezmem vás k Sebe Samému, aby ste, kde Ja som, i vy boli. A kam Ja idem, viete, i cestu poznáte.» Na tieto slová zvolal sv. Tomáš, ktorý veľmi zatúžil ísť za svojím Majstrom (porov. Jn 14,5): «Pane, nevieme, kam ideš, a ako môžeme poznať cestu?»

Týmito slovami zapríčinil sv. Tomáš, že Pán Ježiš vyslovil tieto krásne a potešiteľné slová (porov. Jn 14,6–7): «Ja som cesta a pravda i život. Žiaden (človek) neprichádza k Otcovi, než skrze Mňa. Keby ste Mňa poznali (t. j. živou vierou, že som pravý Boh), zaiste by ste boli poznali i môjho Otca: a od tejto chvíle (keď budete osvietení Duchom Svätým) poznáte Ho, a videli ste Ho (to jest vo Mne, v Mojich slovách, skutkoch, divoch a zázrakoch).» Touto prekrásnou rečou poučil ho Spasiteľ, že On učením Svojím a príkladom svojím učí a ukazuje cestu ku spaseniu; že On je pôvodcom tejto cesty, ktorou sa môžeme dostať k večnému životu, že je Učiteľom pravdy, ktorá vedie k životu; že na zemi udeľuje milosť života a v Nebi večnú slávu, ktorú môžeme dosiahnuť na tejto ceste a skrze túto pravdu. Touto odpoveďou sa uspokojil sv. Tomáš a vytrval verne s Pánom Ježišom Kristom.

Keď bol Spasiteľ chytený na Olivovej hore ozbrojencami, ktorí boli vyslaní Najvyššou radou židovskou, opustil i sv. Tomáš síce s inými sv. apoštolmi svojho spútaného Majstra, ale tým jeho láska k Pánu Ježišovi neoslabla. Áno, táto láska ho uvrhla do takého hlbokého zármutku nad smrťou Spasiteľa, že sa nevedel zotaviť, spamätať, ba že ani na Jeho vzkriesenie nechcel dlho veriť. Zmŕtvychvstalý Spasiteľ sa zjavil i sv. apoštolom, keď pri zavretých dverách zotrvávali na modlitbách a v rozhovoroch. Prišiel k ním, aby ich presvedčil o tej pravde, že živý vstal z hrobu. Sv. Tomáš nebol vtedy medzi učeníkmi a apoštolmi, keď k nim prišiel Pán Ježiš. Keď sa neskôr sv. Tomáš objavil medzi nimi, rozprávali mu, ako sa im zjavil Pán, ako ho všetci videli a zhovárali sa s Ním. I riekli sv. Tomášovi (porov. Jn 20,25): «Videli sme Pána!» Ale sv. Tomáš im neveril. Riekol (porov. Jn 20,25): «Keď neuzriem jazvy klinov na Jeho rukách, a keď nevložím svoj prst ponad miesta klinov, i nevložím svoju ruku do Jeho boku, neuverím!»

Pán Ježiš Kristus nechcel nechať sv. Tomáša dlho v pochybnosti. Z lásky k úprimnému, prostosrdečnému a horlivému apoštolovi Svojmu a z veľkého milosrdenstva a zhovievavosti nad jeho slabosťou ľudskou, zjavil sa po ôsmich dňoch potom zase učeníkom Svojim v tom istom večeradle. Teraz bol i sv. Tomáš prítomný. Prišiel zavretými dvermi a zastal uprostred nich a riekol. (porov. Jn 20,26): «Pokoj vám!» Nato sa obrátil k sv. Tomášovi a riekol (porov. Jn 20,27): «Vlož sem prst svoj, a pozri ruky Moje, a vztiahni ruku svoju a polož do boku Môjho, a nebuď neveriacim, lež veriacim!» Neočakávané stretnutie sa so vzkrieseným Vykupiteľom a Jeho milostivá dobrota pri útlom pokarhaní jeho neviery, i toto zľutovanie tak dojali zarmúteného sv. apoštola, že preniknutý citom najhlbšej pokory a zahanbenia, i pocitom najsrdečnejšej radosti ohromený zvolal (porov. Jn 20,29): «Pán môj a Boh môj.» V týchto slovách sa objavila celá jeho duša; lebo slávnostne vyznáva, že Ježiš Kristus je skutočne Pán a Boh náš. A láskavý Ježiš mu riekol: «Preto, že si videl Mňa, Tomáš, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli a uverili!»

Tieto slová Spasiteľove platia i všetkým ľuďom, ktorí síce nevidia Ježiša, ale ktorí z celého srdca veria v Neho, dúfajú v Neho a nado všetko milujú Ho.

Táto neviera svätého apoštola nám podáva silný, živý dôkaz vzkriesenia nášho Spasiteľa; lebo ona utvrdzuje nás tým viac vo viere. O tejto udalosti hovorí svätý Gregor Veľký: «Zaiste nestalo sa iba náhodou, ale divným riadením spravodlivosti Božej, že ten istý učeník, ktorý pochyboval, dotknutím sa Tela Majstra svojho zahojil v nás rany neviery. Lebo veď ku potvrdeniu našej viery prispela zaiste neviera apoštola (Tomáša) viac, než viera veriacich apoštolov; a ten, ktorý dotknutím bol privedený ku viere, odňal nám všetko pochybovanie a utvrdil našu vieru.» A svätý Augustín píše: «Bolo nám potrebné, aby sa (svätý Tomáš) tiež dotkol Toho, ktorého poznal, a my snáď hovoriac, že ho sklamali oči, aby sme mohli povedať, že ho ruky podviedli.»

Od tej chvíle nepochyboval sv. Tomáš nikdy viac ani na okamih.

Sv. Písmo sa zmieňuje ešte raz o sv. Tomášovi, keď pripomína, ako sa zjavil Kristus Pán sv. apoštolom a doprial im hojný lov rýb a pri tej príležitosti pojedol si s nimi a presvedčil ich zase, že skutočne vstal z mŕtvych. Veď sv. Ján píše (porov. Jn 21,1–12):

«Potom sa zase zjavil Ježiš učeníkom pri Tiberiadskom mori. I zjavil sa takto: Boli spolu Peter a Tomáš, ktorý sa menuje Blíženec, a Natanael, ktorý bol z Kány Galilejskej, a synovia Zebedeovi a iní dvaja z Jeho učeníkov. Hovorí mi Šimon Peter: Idem loviť ryby. Riekli mu: Pôjdeme i my s tebou. I vyšli a vystúpili na loď; a tej noci nechytili nič. A keď už bolo ráno, stál Ježiš na brehu: ale učeníci nepoznali, že je Ježiš. Vtedy im Ježiš riekol: Dietky, či máte niečo k jedlu? Odpovedali Mu: Nemáme. Hovorí im: Hoďte sieť na pravú stranu lode a nájdete. I vrhli; a už nemohli ju utiahnuť pre množstvo rýb… A keď vystúpili na zem uzreli žeravé uhlie položené a rybu zvrchu položenú a chlieb. Ježiš im hovorí: Prineste z rýb, ktoré teraz ste ulovili… Ježiš im hovorí: Poďte, obedujte. A žiaden z tých, ktorí obedovali, neosmelil sa Ho spýtať: Kto si ty? Lebo vedeli, že je Pán.»

Keď potom na Turice zostúpil Duch Svätý na apoštolov, a tak i na sv. Tomáša, bola viera sv. apoštola, milosťou Božou tak utvrdená, že horlivo ohlasoval sv. Evanjelium nespočetným ľuďom. Podľa podania starých spisovateľov poslal sv. Tomáš Tadeáša, jedného spomedzi dvaaštyridsiatich učeníkov Pánových do mesta Edessa, kde obrátil i uzdravil panovníka Abgara a pokrstil jeho ľud.

Sám sv. Tomáš ohlasoval nejaký čas sv. Evanjelium najprv vo Svätej zemi, potom sa vybral do ďalekých krajín. Stará povesť hovorí, že ohlasoval slovo Božie v Etiópii a Abesínii, potom Parthom, Médom, Peržanom, Hyrkánom, i vyhľadal troch sv. mudrcov a kráľov – Gašpara, Melichara a Baltazara v ich vlasti, vyučil vo sv. náboženstve a pokrstil. Zvlášť činným bol sv. Tomáš vo východnej Indii; áno, v neskorších časoch sa našli zrejmé stopy, že zašiel do Číny a Japonska.

Všetkým týmto národom ohlasoval sv. Tomáš učenie Pána Ježiša Krista, hoci sa mu stavali do cesty nespočetné prekážky od nepriateľov, a mnohé ťažké prenasledovania bolo mu treba zakúsiť.

Najdlhší čas strávil sv. Tomáš vo východnej Indii. Šimon Metafrastes píše, že prišiel horlivý apoštol do tej zeme chatrne oblečený, s dlhými rozstrapatenými vlasmi a s celkom bledou a vysušenou tvárou, a že jeho telo bolo také vysušené a chudé, že sa podobal viac tieňu človeka, než opravdivému človekovi. Premnohé zázraky, ktoré sa diali na jeho orodovanie, mu získali dôveru u pohanov, ktorých oči neboli slepé pre pravdu. Neúnavne cestoval po tej krajine z dediny do dediny, z mesta do mesta, i uviedol do lona sv. Cirkvi toľko ľudí, že ešte i po tisícpäťsto rokoch Portugalci našli sem-tam stopy jeho apoštolského pôsobenia. Mnoho tisícov pohanov obrátil sv. Tomáš na vieru kresťanskú, to je isté; áno, vystavil i mnoho chrámov v tých krajoch.

Zarytí pohania, zvlášť brahmani, či modlárski žreci, sa nedali ani horlivým slovom sv. Tomáša, ani zázrakmi, ktoré milostivý Boh činil na potvrdenie pravdy sv. náboženstva, odvrátiť od modloslužby; lebo ich skutky boli zlé. A najmä brahmani sa obávali, aby skrze neho neprišli o vážnosť u pohanského ľudu a o dôchodky, ktoré im dávali pri obetách zaslepenci. I poburovali ustavične zberbu proti horlivému apoštolovi, ako i miestnych vladárov a panovníka.

Keď Portugalci prišli do mesta Meliapur, rozprávali im obyvatelia o mnohých divoch a zázrakoch, ktoré konal sv. Tomáš na potvrdenie sv. Evanjelia, ktoré ohlasoval. Medzi iným hovorili, že sv. apoštol chcel vystavať chrám ku cti pravého Boha v tomto meste. Sagamus, panovník tejto krajiny, a brahmani sa celou silou vzopreli jeho úmyslu. Jedného dňa vyhodilo more, ktoré toho času desať míľ vzdialené bolo od mesta, velikánske brvno na breh. Kráľ Sagamus chcel použiť to ohromné brvno na stavbu svojho domu. Rozkázal robotníkom, aby dovliekli ten kus dreva na miesto, určené pre stavbu.

Ale ani ľudia, ani zapriahnuté slony, ani stroje, ktoré boli použité, nedokázali pohnúť z miesta ten nevídaný kus dreva. Keď to videl sv. Tomáš, riekol: «Ja ho sám dovlečiem do mesta, ak mi ho dáte na stavbu chrámu.» Kráľ, ktorý to považoval za nemožné, privolil. Boží muž pripevnil svoj pás na hrču toho ohromného brvna, prežehnal ho znamením sv. kríža a ťahal ho za prítomnosti veľkého zástupu zvedavého ľudu s takou ľahkosťou k hradbám mesta, akoby nemalo žiadnej ťarchy. Tento zázrak zapríčinil veľkú milosť v celom kraji; lebo kráľ Sagamus a mnohí z jeho poddaných, ako i susední panovníci sa obrátili a prijali učenie Pána Ježiša Krista.

Sv. Tomáš vystavil chrám Boží a posvätil ho. Na skalnom brale blízko mesta Meliapur vytesal do skaly kríž, i predpovedal obyvateľom, že, keď sa more dostane až pod ten samý kríž, pošle im Boh zo vzdialenej krajiny bielych ľudí, ktorí budú ohlasovať im to isté náboženstvo, ktorému ich on učil. Toto proroctvo sa vyplnilo; lebo keď Portugalci dobyli krajinu Koromandel, more už tak blízko pokročilo k mestu Meliapur, že jeho vlny obmývali úpätie kríža, ktorý tam stál na brale.

I druhý zázrak pôsobil, že sa mnohí pohania obrátili. Zlostný pohan zavraždil vlastného syna s tým úmyslom, aby obžaloval sv. Tomáša z tej vraždu a zapríčinil vzburu proti sv. apoštolovi. Svätý Tomáš vzkriesil zavraždeného pohanovho syna a týmto zázračným skutkom dokázal, že je nevinný.

O mučeníckej smrti sv. Tomáša sa rozpráva rôzne. Jedni tvrdia, že brahmani umučili horlivého sv. apoštola, a to v meste Meliapur. Sv. Tomáš podľa ich správy chodieval každodenne podvečer na ten kopec pri meste, na ktorom si do brala vytesal kríž, aby sa tam modlil a rozjímal. Rozhnevaní brahmani nad zdarom jeho účinkovania išli tajne za ním a keď sa celkom zotmelo a on kľačal na kolenách a modlil sa, prepichli ho kopijou a dotĺkli kyjmi. Luciove Dejiny, ktoré podávajú život svätého Tomáša, tvrdia, že pohanský kráľ mesta Gundšavar, sa nahneval na svätého apoštola, pretože pokrstil viac osôb pri jeho panovníckom dvore, a že ho odovzdal vojakom, aby ho zabili. Títo ho zavliekli na blízky kopec a tam prepichli kopijou.

Portugalskí dejepisci rozprávajú, že Ján III., portugalský kráľ, rozkázal po obsadení mesta Meliapur hľadať telesné ostatky sv. apoštola Tomáša v ruinách prastarej kaplnky, ktorá podania stála nad jeho hrobom za hradbami mesta Meliapur.

Roku 1523 dali sa vojaci do kopania, a našli jaskyňu na spôsob kaplnky, a v nej ostatky sv. apoštola, i časť kopije, ktorou bol usmrtený, a tiež i pohár s krvou. Áno, našli i mramorovú dosku, na ktorej bol vytesaný kríž a okolo neho nápis, ktorý svedčil, že sv. Tomáš apoštoloval v tých krajinách a svojou horlivosťou priviedol do lona sv. Cirkvi kráľov – koromandského, pandského a malabarského a mnohé ďalšie národy. Doska bola pokropená krvou, i mysleli Portugalci, že sv. Tomáš kľačal na tej doske, keď bol umučený. Obnovili kaplnku a tú mramorovú dosku zamurovali do oltára. Starodávne mesto Meliapur sa teraz nazýva mestom sv. Tomáša. Svätá Cirkev ustanovila sláviť pamiatku mučeníckej smrti horlivého apoštola na deň 21. decembra.

Sv. Tomáš apoštol sa vyobrazuje ako drží v pravej ruke kopiju, v ľavej knihu, z ktorej číta, v úzadí južného kraja vidno hradby mesta; alebo ako kľačí pred Pánom Ježišom Kristom s rozpätými zdvihnutými rukami, a Spasiteľ mu ukazuje Svoje rany na rukách.

Poučenie

Sv. Tomáš apoštol bol tak pohrúžený do zármutku nad smrťou Spasiteľa, ktorého nadovšetko miloval, že nechcel uveriť na Jeho vzkriesenie, pretože Ho nevidel na vlastné oči. Ale keď na vlastné oči videl láskavého Vykupiteľa a dotkol sa rukami Jeho rán, hlboko sa pokoril a oživil svoju vieru v Jeho vzkriesenie tak, že išiel ku vzdialeným národom, aby ohlasoval sväté Evanjelium a vlastnou krvou potvrdil pravdu učenia Božieho.

Kresťan, ver, že Pán Ježiš Kristus zomrel za celé ľudské pokolenie; že vstal z mŕtvych, aby pripravil na Nebesiach i nám večnú slávu; že je Peklo i večný Raj. A budeš sväto žiť! Alebo či nechceš veriť, iba keď sám sa presvedčíš? Beda ti! Sv. Vavrinec Justinián hovorí: «Zväzok viery, nádeje a lásky drží zviazané srdcia pokorných a nedopustí, aby boli pyšné, i aby sa neuchýlili z cesty cnosti. On pozdvihuje ich do výšky, spojuje ich s Bohom a dáva zakúsiť im pocit večných radostí.» Máš vedieť, že bez viery nebudeš spasený.

Kresťan, dokáž životom svojím, že si rozumný tvor; ver silne v Pána Ježiša Krista, Vykupiteľa sveta, po celý život svoj nezapredávaj pomíňajúcou rozkošou milosť Božiu, večné blahoslavenstvo. Príkladom svieti ti sv. Tomáš!

Modlitba

Popraj nám, ó Pane Bože, prosíme, tak sláviť pamiatku sv. apoštola Tvojho Tomáša, aby sme príhovorom jeho dochádzali vždy pomoci a nasledovali s príslušnou pobožnosťou vieru jeho. O to prosíme Teba, skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.

PDF (formát pre tlač)