Sv. Títus, biskup

4. januára 2026   Svätec týždňa

Medzi tisícami pohanov, ktorých sv. Pavol, apoštol národov, kázaním o ukrižovanom Kristovi na pravú vieru obrátil, nachádza sa aj Títus.

Životopisné údaje

Podľa svedectva sv. Jána Zlatoústeho a ďalších sa Títus narodil v Korinte pohanským rodičom. Už od mladosti viedol cnostný, utiahnutý a panenský život; svojou usilovnosťou sa vzdelal v umeniach aj rečiach. Keď sv. Pavol prišiel po prvýkrát do Korintu a kázal tam, jeho slovo vniklo aj do jeho srdca; uveril a dal sa v kresťanskej viere dokonale vyučiť.

Sv. Pavol sa tešil z jeho mravov a schopností a pokrstil ho. Títus však s tým nebol spokojný, prejavil hneď veľkú horlivosť nielen v učení sa, lež aj vo vyučovaní druhých. Aké veľké pokroky musel robiť v spasení a vykonávaní bohumilých cností hneď po svojom obrátení sa na kresťanstvo, to vysvitá z toho, že sv. Pavol s ním uzavrel zväzok najužšieho priateľstva, vzal ho so sebou na cestu, vo svojich listoch nazýva ho svojím bratom a druhom a bol mu vrelou láskou oddaný.

V Antiochii vznikla medzi tými, čo sa z pohanov a Židov stali kresťanmi, okolo roku 50 veľká roztržka. Niektorí totiž z bývalých Židov horlili za udržanie židovských obradov pri krste a hovorili: «Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho zákona, nemôžete byť spasení.» Týmto, pravda, stavali židovské obrady nad krst a vystavili tak mladú Cirkev veľkému nebezpečiu, že sa roztrhne na dve časti. Aby teda bol sporu koniec, Antiochijská obec poslala na čele vyslanectva sv. Pavla a Barnabáša do Jeruzalema; pričom ich na tejto ceste sprevádzal aj Títus.

V Jeruzaleme však tí, čo boli zo židovstva pokrstení, naliehali, aby bol Títus obrezaný. Avšak ako Pavel tak aj Títus tomu odporovali; následkom čoho na cirkevnom sneme, ktorý z tej príčiny apoštolovia a najstarší celej Cirkvi zvolali, vyslovené a stanovené bolo: «že Boh spomedzi Židov a pohanov vyvoliť si chce ľud k velebeniu svojho mena, že teda medzi týmito všetok rozdiel skončil a že otroctvo zákona povznieslo sa k duchu kresťanskej slobody.»

Roku 56 poslal sv. apoštol Pavol, ktorý sa nejaký čas zdržoval v Efeze, milého svojho žiaka do Korintu, gréckeho mesta, kde už veľká kresťanská obec prekvitala, aby tam medzi veriacimi pohoršenia a roztržky urovnal. V tomto meste totiž mnohí pokrstení z pohanov viedli život slobodný, odvolávajúc sa pri tom na apoštola Pavla, druhí zas zo Židov úzkostlivo opovrhovali všetkým, čo sa rovnalo pohanským obyčajom, odvolávajúc sa na sv. Petra. Títo sa nazývali petríni, tamtí pavlíni, kým tretí sa pridŕžali alexandrijského učiteľa Apolla. Keď Títus prišiel s listom do Korintu, bol zo všetkých strán prijatý s najväčšou úctou; a pretože bol naplnený najvrelejšou láskou a evanjeliovú slobodu si tak zamiloval, že ani to od veriacich nechcel prijať, čo sa k jeho životu zdalo byť potrebným, svojím vľúdnym správaním sa to v krátkom čase tak ďaleko doviedol, že všetko pohoršenie bolo odstránené a vinníci boli opäť privedení na cestu pravdy. Ukončiac sv. dielo zmierenia vrátil sa späť k sv. Pavlovi, aby mu podal správu o svojom blahonosnom účinkovaní v Korinte.

Po nejakom čase však znovu navštívil toto mesto, aby tam z príkazu sv. Pavla almužnu pre chudobných v Jeruzaleme a Judei zbieral…, ktorý na ostrove Kréta kázal sv. Evanjelium. Títus ho tiež tam nasledoval. Pretože však sv. Pavla povolanie a starosť o mnohé cirkvi, ktoré založil, do iných zemí volali, nechal na Kréte svojho učeníka, aby on započaté dielo dokončil, sv. Evanjelium ďalej kázal, z obce do obce putoval, nové cirkvi zakladal a na ich čelo hodných biskupov a pastierov ustanovoval.

Roku 66 písal sv. Pavol Títovi s týmto cieľom list, v ktorom mu udelil k vedeniu biskupského dozoru zvláštne poučenie a ustanovil ho vo všetkých cirkvách po celom ostrove za svojho námestníka; spolu s tým mu však naložil, aby sa k nemu vrátil do Nikopolu. Učeník hodný takého učiteľa s vrelou láskou plnil ťažké povinnosti svojho úradu, nie však bez ťažkostí: Kréťania už vtedy boli vo svete známi ako lúpežníci, bitkári, luhári, ako ľudia falošní a leniví; Títus mal teda ťažkú prácu, kým tento skazený ľud pre kresťanskú vieru získal a v nej upevnil. Horiac túžbou doviesť ohlasovaním sv. Evanjelia všetky národy bez rozdielu na cestu pravdy, šiel medzi Slovanov do Dalmácie, a položil aj tu základ nového života, otvoril veriacim celú láskavosť svojho apoštolského srdca, čo sa stalo dôvodom, prečo Slovania Dalmácie ctia Títa ako svojho apoštola a otca svojej pravej viery.

38 rokov plnil sv. muž tento svoj biskupský úrad s najväčšou horlivosťou. Sv. Ján Zlatoústy svedčí o ňom, že v panenskej čistote až do smrti zotrvával a k tejto anjelskej cnosti aj svojich poslucháčov pri každej príležitosti napomínal. Preto akoby za odmenu, keď v 94. roku svojho veku navrátil svojho ducha nebeskému Otcovi, okolo mŕtvoly stojaci videli jeho tvár nádhernými lúčmi ožiarenú.

Poučenie

Sv. Títus žil neustále v panenskej čistote a usiloval sa aj druhých pred nečistotou vystríhať. Ak záleží aj tebe, ctený čitateľ na tvojom spasení, miluj svojmu stavu zodpovedajúcu čistotu a vystríhaj sa i toho najmenšieho, čo by sa jej mohlo protiviť: pretože Boh nič natoľko nenenávidí, ani človekovi nič toľko neškodí, ako prehrešenie sa proti čistote. Kto sa raz nečistote odovzdá, ťažko sa vráti pravým pokáním na cestu spasenia, iba keby Boh vykonal na ňom zázrak svojej milosti. A či smieš očakávať, že Boh aj na tebe vykoná takýto zázrak, ktorý sa nielenže nevystríhaš, lež proti božskému milosrdenstvu opovážlivo hrešíš?

Sv. Títus použil svoj jazyk k vyučovaniu, šíreniu viery; ale nikdy nie k hrešeniu, zlorečeniu, ku kliatbe, k nečistým rečiam a piesňam, tým menej k zapieraniu Boha. K čomu si ty doposiaľ jazyk svoj využíval? O ako zriedka snáď k velebeniu Boha, k osohu blížneho. Naproti tomu, ako často k urážaniu Boha a ku škode blížneho; pomysli len na svoje klamstvá, zlorečenie, ohováranie, osočovanie a iné hriechy jazyka, či si nimi neurazil Boha?

Spomeň si na svoje reči a piesne, o iných hriechoch ani nehovoriac, či si sa nimi nenahrešil dosť proti Bohu, neškodil na duši blížnemu? Beda ti, keby si sa teraz pred Bohom predstaviť a čo i len z týchto hriechov počet vydať musel, ako by to s tebou vyzeralo? Preto zavčasu daj na seba pozor a predovšetkým na svoj jazyk. Pretože však človek sám bez milosti božskej nič nezmôže, pros Boha o túto milosť a spoluúčinkuj s ňou.

Modlitba

Ó Bože, ktorý si sv. Títa apoštolskými cnosťami, predovšetkým panenskou čistotou ozdobil: pre zásluhy a na príhovor jeho popraj nám, aby sme tu v tomto údolí trápenia spravodlivo, pobožne a čisto žijúc do vlasti našej nebeskej dostať sa mohli. Amen.

PDF (formát pre tlač)