Skončí sa už v roku 2024 konečne II. svetová vojna? Rok 1945 – najdlhší rok v dejinách Európy, ktorý žijeme už 78 rokov

Branislav Michalka
27. januára 2024   Politika   Komentár

Nadpis znie dostatočne bizarne na to, aby sa aspoň trochu priblížil realite, v ktorej sa nachádzame. Európa, nielen Únia, ale Európa, žije už 78 rokov v roku 1945 a nevie sa zbaviť názoru, že tento rok by sa nemal nikdy skončiť. Ako inak si vysvetliť panické komentáre, napríklad na portáli Politico, v ktorých sa pohrobkom roku 1945 pri pohľade do kráteru roka 2024 sťahuje žalúdok:

„Najproblematickejšie je, že potenciálny Trumpov tlak na vystúpenie USA z NATO – ako aj na európsky politický a bezpečnostný poriadok – by predstavoval existenčnú nočnú moru. Takú, ktorá by pre mnohé krajiny EÚ spochybnila základy slobody, mieru a prosperity, na ktorých spočíva povojnové usporiadanie bloku.“

Je príznačné, že autorom týchto slov v analýze s názvom Vítajte v európskom roku úzkosti je človek s menom Mutjaba Rahman, ktoré nás odkazuje do tajomných diaľav voňajúcich exotickým ovocím a korením. Čo je však ešte príznačnejšie pre našu zahnívajúcu európsku situáciu, v citácii nájdeme spojenie „povojnové usporiadanie bloku“. Bez nutného vysvetlenia, o akú vojnu by vlastne malo ísť. Bola však v Európe, snáď len jedna vojna?

Je to podobné tomu, ako sa dnes v cirkevnej frazeológii používa slovo „koncil“ (či dokonca „Koncil“), bez udania toho o aký koncil by vlastne malo ísť, resp. s vedomím toho, že vlastne ide o najdôležitejší koncil, jediný možný koncil, koncil všetkých koncilov. Všetci sú predsa povinní vedieť a vyznávať bez udania spresňujúcich údajov, že ide o – II. vatikánsky koncil.

Rovnako to je, aj s vojnou všetkých vojen. Všetci sú totiž povinní vedieť o akú vojnu ide. Ide totiž o kultový a magický rok 1945, ktorý stále trvá, nad ktorým sa nedarí slnku zapadnúť a ktorý hrá v myslení dedičov Francúzskej revolúcie rovnakú sakrálnu úlohu, ako v revolučnom kalendári rok Nula (1789).

78 rokov po skončení nejakej vojny sa nástojí a trvá na tom, aby sa jej donekonečna prinášali rituálne politické, kultúrne a sociálne obete na oltár liberálnej demokracie. Rok 1945 slúži ako rituálne zaklínadlo, ktorým sa ospravedlňuje všetko, počnúc príchodom migrantov do Európy a končiac transsexuálnymi vystúpeniami v škôlkach. Beda tomu, kto by povedal: Čo ja vlastne mám s tým vaším rokom 1945? Začínajú sa snáď rokom 1945 dejiny ľudstva? Predtým ani potom sa nestalo nič dôležitejšie?

Predstavme si analogicky, žeby v roku 1900, čiže približne s rovnakým odstupom aký máme my od roku 1945, spomínali napoleonské a revolučné vojny, ktoré trvali 25 rokov a spôsobili katastrofálny rozvrat. Predstavme si poslanca francúzskeho parlamentu, vo vtedy už dostatočne skorumpovanej a prehnitej III. republike, ako sa zaklína rokom 1815.

Alebo ešte lepšie, predstavme si ako osemdesiat rokov od Vestfálskeho mieru, ktorým sa ukončila tridsaťročná vojna, najhoršia v dejinách Európy, čiže približne v roku 1730, niekto donekonečna spomína magický rok 1648.

Magické účinky zaklínania sa rokom 1945 a tým pádom aj nemožnosti ukončiť tento rok, a ukončiť reálne túto „vojnu“, ležia na európskom tele ako nočná mora a pomaly ho dusia.

Je smiešne, a plne v intenciách vesmírneho humoru, pokiaľ sa Európa rozčuľuje, že súčasné Rusko, ktoré ešte v roku 1991 budilo dojem prekonania roku 1945, si teraz z roku 1945 vytvorilo propagandistickú analógiu pre svoju súčasnú vojnu na Ukrajine. Veď je to práve rituálne čarovanie EÚ s rokom 1945, ktoré mu to umožňuje!

Pasca, do ktorej sa európski truhlíci chytili, je dokonalá: nemôžu poprieť magickú nutnosť roku 1945, veď na nej podľa nich predsa stojí a padá všetko. Rovnako nemôžu poprieť, že Sovietsky zväz, komunistický a totalitný, je integrálnou rituálnou súčasťou tejto mágie, ktorá drží Európu z troch strán (z americkej, ruskej a čínskej) pekne pod krkom, aby sa nemohla už nikdy príliš nadýchnuť a ukázať, kto je autorom tej civilizácie, na ktorej teraz celý svet parazituje. Prípadne sa domáhať z toho titulu nejakých nárokov a práv.

No a Rusko, to len bojuje opäť s magickým nacistickým Nemeckom, fašistickým Talianskom, frankistickým Španielskom etc. etc. (a zrejme – vrátane klérofašistického Slovenska), ktoré od roku 1945 stále nie a nie byť porazené. Nečudujme sa mu, veď s týmto nesmrteľným, magickým a nikdy nekončiacim nacistickým Nemeckom a jeho spojencami, tu do úplného zmagorenia a úmoru bojujeme povinne všetci už 78 rokov! Tak prečo by nie aj Rusko?

Hydra, ktorá na seba v predstavách liberálnych demokratov všetkých odtienkov berie už 78 rokov všemožné podoby, neustále predlžujúc agóniu roku 1945, nemá evidentne konca. Je očividne nesmrteľná. Stala sa rituálnym zdôvodnením existencie liberálnych demokratov a tým pádom aj nevyhnutnou podmienkou ich bytia, ktorou ospravedlňujú všetky svoje lapsusy, pády, prechmaty, podvody, nepodarené experimenty, sociálny rozvrat, potláčanie kresťanstva, migráciu a ničenie európskej identity ako takej.

Akonáhle by totiž prestala striekať magická fontána tejto veľryby, na ktorej sa vznáša tzv. povojnové usporiadanie, hrozilo by, že ľudia v Európe si s odvolaním sa na svoje stáročné tradície, ktoré zďaleka presahujú magický rok 1945, vyberú inú formu sociálnej, kultúrnej a politickej existencie. Takú, ktorá nezapadá do rámca liberálnej demokracie a idey pokroku.

Zároveň by sa pochrámala magická páka, ktorou môžu donekonečna mocnosti obklopujúce Európu regulovať jej pomalé umieranie. Víťazné mocnosti, ktoré ešte aj po 80 rokoch od konca vojny ašpirujú na pretrvávajúci boj s fiktívnym súperom, maskujú týmto bojom svoje vulgárne, aj keď pochopiteľné geopolitické ambície.

Pre ne je rok 1945 rovnako magicky a rituálne nevyhnutný, ako pre ich sluhov v Európe, pretože bez ohľadu na jeho už dávno prekonanú politickú atmosféru (či dokonca pre tieto mocnosti práve preto, že si uvedomujú o čo tu ide: o Európu, nie o nejaké nacistické Nemecko), predstavuje stále tento magický dátum predovšetkým – dátum ovládnutia. Globálneho a komplexného ovládnutia Európy, v zmysle analogického odvedenia babičky dôchodkyne do domova dôchodcov a jej ponechania pod kuratelou statných (a láskavých) dozorcov.

A preto pokiaľ počujeme jačanie zo všetkých strán o hrozbe konca „povojnového usporiadania“, nie je nutné panikáriť, skôr naopak. Pokiaľ by sa nám podarilo zbaviť sa mágie roku 1945 a pochopiť, že Európa trvá podstatne dlhšie než 80 rokov, mohli by sme sa znovu nadýchnuť. Kým sa nám však nad hlavami bude vznášať toto magické, politicko-historické UFO, budeme sa pomaly a nezadržateľne ďalej dusiť a umierať.

PDF (formát pre tlač)