Päť vecí, ktoré katolíci v procese s Lindsay Clancyovou prehliadajú

Jozef Duháček
18. septembra 2026   Cirkev Spoločnosť

Katolícky kňaz David Nix, ktorého postrehy sme už na našom portáli príležitostne tlmočili, sa na svojom blogu pozrel na proces s Lindsay Clancyovou, ktorý sa skončil bez platného verdiktu poroty. Clancyová v roku 2023 zavraždila svoje tri deti vo veku 5 rokov, 3 rokov a 8 mesiacov. Táto žena a matka poslala svojho manžela na nákup a plánovane uškrtila svoje tri deti. Ona aj jej manžel sú údajne pokrstení katolíci.

Proces si získal celosvetovú pozornosť pre hrôzostrašnosť zločinu, nerozhodnú porotu (jeden osamelý muž stojaci proti prevažne ženskej porote, ktorá sa ju snažila zbaviť viny) a ostrú medzinárodnú debatu okolo tvrdení o jej nepríčetnosti. Otec Nix odmieta v tejto veci prevládajúcu argumentáciu, teda že páchateľka konala pod vplyvom liekov, depresie, počula hlasy, či bola posadnutá alebo iným spôsobom nepríčetná. Tu je päť vecí, ktoré podľa pátra Nixa väčšina katolíkov vo svojej analýze procesu s Clancyovou prehliadla. Som si istý, že vzbudia odpor a nevôľu veľkej časti čitateľov (veď koľkú nevôľu vzbudili raperi, čo podporili pochod za život), no vidí sa mi užitočné a zaujímavé sa nad nimi zamyslieť.

1) Zastrašovanie porotcu

Otec Nix študoval na progresívnej Boston College, ktorá je plná feministiek a podporovateľov vykonávania potratov. Hovorí, že ho nešokuje, že akceptácia potratov viedla v Novom Anglicku k akceptovaniu zabíjania detí aj po narodení. Celá krajina k tomu nutne smeruje od roku 1973, keď vyhlásili rozsudok v prípade Roe verzus Wade. Spojenie medzi potratmi a vraždami spáchanými Clancyovou je prirodzené, logické a nutné a budeme sa ním zaoberať neskôr.

Otca Nixa však mimoriadne znepokojuje úplná likvidácia riadneho súdneho procesu, keďže prevažne ženská porota sa očividne snažila Clancyovú zbaviť viny napriek tomu, že zavraždila svoje deti. Kedysi sa hovorilo, že materský pud je silnejší ako každý iný, vrátane pudu sebazáchovy. Zjavne už nie. A proti tomuto šialenstvu sa postavil jeden jediný muž v porote.

Koniec spravodlivosti v podobe ignorovania životov tých úbohých detí nebol asi dostatočne zrejmý a tak obhajoba voči tomuto mužovi vyvíjala masívny nátlak a zastrašovanie, aby ho donútila ustúpiť. Matt Walsh z Daily Wire „toto nezákonné a nemorálne zastrašovanie“ dobre analyzuje vo svojom videu.

2) Subjektívne tvrdenia dostávajú prednosť pred objektívnymi dôkazmi

Len veľmi málo dnešných mladých samozvaných teológov vie to, čo o morálke vedel každý katolík počas posledných 19 storočí, totiž že zlý skutok vykonaný s dobrým úmyslom je stále zlým skutkom. Cieľ naozaj nesvätí prostriedky. Katolícka morálka vždy zastávala názor, že zlý skutok vykonaný s dobrým úmyslom je stále zlým skutkom. Starobylá latinská formulácia znela: Bonum ex integra causa, malum ex quocumque defectu a znamená: „Dobro pochádza z celej veci, ale zlo z akejkoľvek chyby.“

Slovom chyba sa myslí, že celý skutok je nesprávny, ak je zlý buď úmysel, alebo je zlý predmet skutku, alebo okolnosti. Stačí, aby bola zlá iba jedna z týchto zložiek (aj keď ostatné dve sú dobré), a celý skutok je zlý. Zlý čin vykonaný s dobrým úmyslom je teda stále zlým skutkom.

Čo má katolícka zásada bonum ex integra causa spoločné s procesom s Clancyovou? Odpoveď je: veľmi veľa, pokiaľ ide o jej obhajobu nepríčetnosťou. Od poroty sa žiada, aby v prípade ženy, ktorá tvrdí, že bola nepríčetná na základe „toho, čo sa dialo v jej hlave“ dokázala opak. Clancyová tvrdí, že „počula hlas, ktorý jej hovoril, aby zabila svoje deti“ a od poroty sa žiada, aby tomu bez dôkazu verila alebo to vyvrátila. Ľavičiari, ktorí podľa otca Nixa stratili všetky väzby s realitou, teraz veria, že by obvinená mala byť zbavená zodpovednosti, pokiaľ jeden ušľachtilý muž v porote nedokáže, že naozaj nebola nepríčetná. Takýto prístup k právu je zjavne bezprávím. Je očividne nemožné, aby jeden porotca dokázal, čo prechádzalo a neprechádzalo jej hlavou v čase, keď vlastnými rukami škrtila svoje deti.

Môže byť opitý vodič obvinený a odsúdený za vraždu, hoci v stave alkoholického opojenia očividne nemal všetky svoje schopnosti pod kontrolou? Samozrejme, aj keď bol príliš intoxikovaný na to, aby sa ovládal a mal konkrétny úmysel niekoho zabiť. Právo takmer každej krajiny západnej spoločnosti historicky uprednostňovalo objektívne dôkazy a objektívne skutky pred subjektívnymi pocitmi a údajnou nepríčetnosťou, hovorí otec Nix.

Takto musí fungovať právo v každej krajine, ktorá má aspoň nejaký zmysel pre poriadok. Americký súdny systém bol založený na dôkazoch. Ale pretože modernisti (katolícki aj nekatolícki) dnes podľa otca Nixa v morálke uprednostňujú úmysel pred skutkom, stalo sa podľa neho dnes nemožným použiť chladné a konkrétne dôkazy na usvedčenie kohokoľvek z akéhokoľvek zločinu. Teda – pokiaľ obvinený muž nemá nesprávne politické názory. Ako však môžeme my katolíci očakávať, že sekulárni porotcovia pochopia, prečo objektívny fakt (napríklad uškrtenie detí), fakt, ktorý obhajoba dokonca ani nepopiera, musí mať prednosť pred údajnými „hlasmi v hlave“, ak my katolíci sami nerozumieme základom práva a morálky, podľa ktorých má objekt v tradičnej katolíckej morálke prednosť pred úmyslom?

3) Feminizmus riadi nielen tento konkrétny prípad, ale celý systém spravodlivosti

Jedným z priamych dôsledkov modernizmu je, že v morálke stavia úmysel pred skutok, ako sme videli vyššie. Podľa autora väčšina z toho pochádza priamo z feminizmu. Feministky a feministi zvyčajne ospravedlňujú zlý skutok, ak osoba, ktorá ho vykonala, tvrdí: „Myslel(a) som si, že som to musel(a) urobiť a nasledoval(a) som svoje svedomie.“

Všimnite si, že dnes sa používa slovo „zbaviť viny“, nie „odpustiť“. Samozrejme, každý z nás je povolaný odpustiť aj tie najhoršie zločiny. Boh nám odpúšťa všetko, aj my musíme odpúšťať. Ale to neznamená, že odsúvame spravodlivosť nabok. Zbavenie viny je niečo úplne iné ako odpustenie. Jedným z konečných (a podľa o. Nixa v konečnom dôsledku deštruktívnych) výsledkov feminizmu je spoločnosť, ktorá stavia emócie pred realitu. Už sme v tejto nočnej more očividne dospeli do bodu, ktorý vidíme v procese s Clancyovou: prevažne ženská porota necháva ženu, ktorá uškrtila svoje deti, uniknúť zodpovednosti preto, že nikto z nás nemôže s úplnou istotou vedieť, „čo sa dialo v jej hlave“. Ale späť k feminizmu:

Podľa o. Nixa boli ženy stvorené tak, aby boli imanentné a muži boli stvorení tak, aby boli transcendentní. Ženy sú vzťahové. Muži sú orientovaní na poslanie. Ženy sa navzájom spájajú tvárou v tvár. Muži sa navzájom spájajú plece pri pleci, otočení smerom von, aby spoločne vykonali nejakú úlohu. Ženy sú stvorené pre jednotu. Muži sú stvorení pre pravdu. Obe pohlavia sú stvorené pre oboje, ale podľa autora je v tom určitý rozdiel. Pápež Pius XI. napísal: „Muž je hlavou rodiny a žena je srdcom rodiny.“

Pápež Pius XI. tým podľa o. Nixa nemyslel, že muži nemajú mať žiadny súcit a tiež tým netvrdil, že ženy sú hlúpe. Ale nasledoval učenie svätého Tomáša Akvinského, podľa ktorého musí vôľa nasledovať intelekt, aby jednotlivec mohol viesť celistvý život. V každej dobrej rodine alebo spoločnosti musia byť city podriadené rozumu. Po páde Adama a Evy získal Satan väčší prístup k emóciám než k rozumu. Preto musí byť dobre usporiadaná spoločnosť riadená prevažne mužmi, v ktorých je väčší dôraz na rozum. Neznamená to, že muži sú svätejší ako ženy. (Mnohí mystici hovoria, že v Nebi je viac žien ako mužov.) Ale vôľa (a emócie) musia byť podriadené intelektu – v osobe, v rodine aj v spoločnosti.

Prinajmenšom taký poriadok podľa o. Nixa potrebujeme, ak má v spoločnosti existovať spravodlivosť. A muži sú v tomto lepší. Samozrejme, že táto veta rozčúli veľa ľudí, hovorí o. Nix, ale veľmi mu na tom nezáleží. Muži sú lepší v mnohých logických projektoch. Ženy sú lepšie vo veciach, kde sa vyžaduje cit a empatia. Vidíme teraz, ako spoločnosť založená na feminizme bude riadená emóciami, ktorými možno ľahko manipulovať. Otec Nix netvrdí, že ženy sú viac manipulované než muži, no odvoláva sa na cirkevných otcov, podľa ktorých žiadostivosť menej zasahuje rozum ako city. Preto musí byť právo a poriadok založené na logike, rozume a dôkazoch.

To všetko sú podľa o. Nixa veci, ktoré muži historicky (a stereotypne) zvládali lepšie než ženy. A žiadna žena by sa podľa neho neurazila nad týmito stereotypmi, keby na nich nebolo aspoň niečo pravdivé! Takže podľa o. Nixa kvôli feminizmu Amerika nedokáže ani rozlíšiť, či je žena, ktorá uškrtila svoje tri deti, „naozaj vinná“ v objektívnom zmysle. A to je skutočné šialenstvo.

Našťastie, ženy, ktoré odmietajú feminizmus, oveľa pravdepodobnejšie vidia pravdu než ich liberálne mužské náprotivky, ktoré feminizmus otvorene prijímajú. Zlé filozofické východiská zaslepujú postmodernistov, nie ich pohlavie alebo rod.

4) Slobodná vôľa prevrátená nadmerným používaním pojmu „nepríčetnosť“

Existujú dva vynikajúce filmy s názvom Nefarious (Diabolský). Film z roku 2011 je dokumentárny film proti sexuálnemu otroctvu detí. Film z roku 2023 je film o posadnutom mužovi odsúdenom na smrť. Oba sú podľa nášho kňaza veľmi dobré. Ale jednou z vecí, ktoré film o posadnutosti (z 2023) pochopil úplne nesprávne je, že posadnutého človeka môže démon žijúci v jeho vnútri prinútiť spáchať zločiny proti jeho vlastnej vôli. To je podľa o. Nixa omyl.

Pravda tradičnej katolíckej teológie je, že posadnutý človek si vždy zachováva slobodnú vôľu, prinajmenšom do značnej miery. Smrteľný hriech je neosobné zlo, ktoré posadne dušu. Posadnutosť je však zosobnené zlo (skutočný démon), ktoré posadne ľudské telo. Preto podľa o. Nixa slobodná vôľa aj v duši posadnutého človeka stále existuje. Čo to má spoločné s procesom s Lindsay Clancyovou? Clancyová a jej obhajcovia tvrdia, že v čase, keď zabila svoje tri deti, bola nepríčetná, pretože „počula hlas, ktorý jej hovoril, aby zabila svoje deti“.

Avšak aj keby bolo toto tvrdenie pravdivé – teda aj keby bola posadnutá skutočným žijúcim démonom v dôsledku akýchkoľvek minulých hriechov vo svojom živote – ani vtedy podľa katolíckej psychológie a teológie nie je skutočne zbavená zodpovednosti za uškrtenie svojich malých detí. Stále mala slobodnú vôľu. Stále sa rozhodla svoje deti uškrtiť. Aj keby bola posadnutá – a na fotkách z procesu vyzerá diabolsky posadnutá, podľa katolíckej psychológie, antropológie a teológie vždy mohla ignorovať hlasy vo svojej hlave a urobiť správnu vec.

Platí to dokonca aj podľa najtradičnejších exorcistov, ktorých o. Nix pozná. Tvrdí o sebe, že je dobrým priateľom exorcistu, ktorý dodal teologický materiál pre spomínaný film Nefarious. Podľa exorcistov aj niektorí z posadnutých žili svätým životom, pretože stále mali slobodnú vôľu a diablovi vzdorovali. Otec Nix hovorí, že toto nechápe dokonca ani väčšina konzervatívcov, že posadnutí ľudia majú slobodnú vôľu, ktorá stále funguje na Boží obraz a podobu. Majte tiež na pamäti, že vo väčšine štátov platí, že opitý vodič môže byť obvinený z vraždy, aj keď bol príliš intoxikovaný na to, aby mal všetky svoje schopnosti alebo vytvoril konkrétny úmysel zabiť. Preto má podľa o. Nixa farmakologický argument (že jej správanie bolo ovplyvnené užívaním SSRI – selektívnych inhibítorov spätného vychytávania serotonínu) v prípade Clancyovej len veľmi malú váhu. Človek je stále zodpovedný za skutky, ktoré vykoná, bez ohľadu na drogy, lieky alebo látky, ktoré užil/alebo prijal.

Tradičná katolícka morálka je v tomto podľa otca Nixa skutočne jednoduchá: Pred Bohom ste zodpovední za veci, ktoré ste sa rozhodli urobiť svojím telom bez ohľadu na to, ako vás vaše emócie ospravedlňovali. Neznie to ako presvedčenie väčšiny katolíkov, no podľa o. Nixa je to preto, že používajú nesprávne nasmerovaný súcit.

5) Nedostatok pobúrenia konzervatívcov, keď ide o potrat v porovnaní so zabíjaním detí po narodení

Tento posledný bod je dlhý, ale dôležitý. Konzervatívni kresťania po celom svete majú podľa o. Nixa oprávnený dôvod tvrdiť, že skutky Clancyovej predstavujú jednoducho logický výsledok kultúry podporujúcej potraty. No ich pobúrenie nestačí. O. Nix pracoval a pracuje s organizáciou Red Rose Rescue (RRR), ktorá pokojne poskytuje poradenstvo priamo vo vnútri potratových centier. Cieľom tohto takzvaného „nezákonného“ vstupu do potratového centra je zásah na poslednú chvíľu, aby rodičov uprosili, nech svoje deti nezabíjajú.

Personál potratového centra pochopiteľne požaduje, aby títo aktivisti odišli, inak zavolajú políciu. Samozrejme, neodídu. Potom personál, ktorý zabíjanie vykonáva, zavolá políciu. Polícia príde a vyhráža sa zatknutím. Aktivisti zvyčajne povedia niečo v zmysle: „Nemôžeme odísť, kým nebude každé dieťa na tomto mieste v bezpečí.“

Potom ich polícia zatkne a zoberie do väzenia. No RRR to nerobí kvôli efektu, ktorý to vyvolá, ani preto, že sa chcú dať zatknúť. Robia to preto, aby zachránili skutočné životy detí, ktoré sú v konkrétnom okamihu a na konkrétnom mieste v bezprostrednom nebezpečenstve. A predsa aj dnes niektorí známi pro-life aktivisti vystupujú proti RRR asi takto, hovorí otec Nix:

„Rozumiem vašej horlivosti, ale keď vás zatknú vo vnútri potratových centier, spôsobíte, že celé pro-life hnutie bude vyzerať ako skupina fanatikov. Brzdíte akýkoľvek pokrok, ktorý máme v zákonodarstve, a dokonca zväčšujete obmedzenia prístupu do ochranných zón pred klinikami pre bežných chodníkových poradcov.“

Tieto argumenty sa dajú prijať, no problém podľa o. Nixa spočíva v tom, že hoci väčšina pro-life ľudí má v hlave predstavu, že nenarodené deti sú skutočné deti, táto skutočnosť neprenikla do ich sŕdc.

Predstavte si centrum nejakého mesta a v ňom továreň. Po meste chodí špeciálne nákladné auto, chytá malé deti, ktoré zastihne bez dozoru a odvezie ich do tejto továrne. Tam ich zviažu tak, že sa nemôžu hýbať, položia na dopravníkový pás a ten ich postupne priváža k mužovi, ktorý obsluhuje veľké kladivo, ktoré ich jedno po druhom zabíja úderom do hlavy. Teraz otázka: Dokážete si predstaviť dobrého katolíckeho muža, ktorý by sa nevlámal do tejto továrne na zabíjanie detí a nezabil muža s kladivom? Aj keby to bolo proti zákonu? Aj keby to znamenalo, že skončí vo väzení prípadne ho popravia? Drvivá väčšina mužov, čo má aspoň zvyšky citu pre morálku a spravodlivosť, by bez váhania takéhoto vraha detí zabila. V RRR nikoho nezabíjajú a ani nepovažujú za dobrý nápad zabíjať niekoho, kto vykonáva potraty. Len sa postavia medzi vraha a jeho obeť a prosia rodičov, aby opustili továreň na smrť. A napriek tomu je RRR pre polovicu známych pro-life aktivistov „príliš extrémna“.

Prečo väčšina katolíckych pro-life aktivistov a politikov nedokáže pochopiť analógiu medzi továrňou s kladivom a potratovou továrňou plánovaného rodičovstva, kde sú zabíjané nenarodené deti? Pretože nikdy nevideli nenarodené dieťa, takže s ním v skutočnosti necítia súcit. Ani pokročilé ultrazvukové vyšetrenia nenarodené dieťa úplne „ľudsky nesprítomnili“. Väčšina katolíckych pro-life aktivistov verí vo svojej hlave, že nenarodené dieťa je skutočným dieťaťom, no neveria tomu vo svojom srdci. Inak by sa nechávali zatýkať spolu s RRR, hovorí otec Nix. Ale čo to má spoločné s procesom Lindsay Clancyovej?

Ak by konzervatívni kresťanskí pro-life aktivisti považovali nenarodené deti za rovnako skutočné a posvätné ako zavraždené deti Lindsay Clancyovej, potom by podľa o. Nixa boli všetci rovnako pobúrení pri každom jednom vykonanom potrate. Ak by skutočne verili, že potrat je rovnako zlý ako zabitie narodeného dieťaťa, prestali by publikovať na sociálnych sieťach príspevky proti Lindsay Clancyovej a pripojili by sa k RRR pred potratovým centrom. Ak by skutočne verili, že vražda akéhokoľvek dieťaťa (bez ohľadu na jeho veľkosť) je rovnako zlá, boli by rovnako pobúrení nad vraždami Lindsay Clancyovej ako z ktoréhokoľvek zo svojich priateľov alebo príbuzných, ktorí užívajú „antikoncepčnú tabletku“.

Rozdiel je v tom, že všetky tieto potratmi zavraždené deti nie sú také veľké ako boli zavraždené deti Lindsay Clancyovej. Preto je jednoduchšie rozhorčovať sa nad tými druhými. Takže áno, zostaňte pobúrení tým, že Clancyová zabila svoje deti, ale buďte dôslední a pripojte sa k nám v pro-life hnutí v odpore nielen proti chirurgickým potratom, ale aj proti chemickým potratom, ktoré tvoria väčšinu vrážd detí v krajine, burcuje otec David Nix.

Jediným cieľom tohto dlhého článku bolo ukázať, že Lindsay Clancyová je zodpovedná za svoje činy napriek všetkým medzerám v morálnej teológii, ktoré jej modernisti kladú do cesty, no to neznamená, že pani Clancyová nemôže byť spasená. Samozrejme, môže sa kajať a môže byť spasená krvou Ježiša Krista prostredníctvom krstu (alebo, ak bola pokrstená prostredníctvom sviatostnej spovede), rovnako ako každý človek, ktorý spáchal iné smrteľné hriechy. Ale nikdy nedospeje k pokániu založenému na prevzatí zodpovednosti, ak takzvaní katolíci budú premieňať jej hriech na ospravedlnenie prostredníctvom hier s „obmedzenou príčetnosťou, intoxikáciou SSRI alebo posadnutosťou“.

Inými slovami, tieto svedomie obchádzajúce medzery, ktoré vytvárajú druhoradí kánonickí právnici, paradoxne bránia dospelým ľuďom prevziať zodpovednosť. Táto zdanlivo súcitná teológia bráni dospelým ľuďom, ktorí páchajú veľké smrteľné hriechy, v pokání. Nedostatok pokánia potom podľa autora bráni dobrej spovedi. A to zase bráni ich vstupu do Neba.

Preto podľa o. Nixa nemôže byť nič menej súcitné než hľadanie ospravedlnenia v podobe „zníženej zavinenosti“. Prestať sa správať ako teologickí diletanti, ktorý neustále hľadajú medzery v morálnej teológii, aby ste sa vy alebo iní vyhli prijatiu zodpovednosti za svoje skutky. Namiesto toho im pomôžte, aby vykonali dobrú spoveď ako plne zodpovední dospelí ľudia. Ježiš môže odpustiť všetko okrem výhovorky. Prečo? Pretože výhovorka bráni pokániu. A jediná vec, ktorá je potrebná na Božie odpustenie je práve pokánie, uzatvára svoj príspevok otec Nix.

PDF (formát pre tlač)