Opäť bola udelená teologická cena pre ženy s bizarným názvom „Jerichova trúba“. Tentokrát pre rehoľníčku a ženy, ktoré požiadali o prijatie do kňazského seminára
21. októbra 2026
Cirkev
Cirkevná kríza, Synodalita
Aj v tomto roku bola pokrokovým a angažovaným progresivistickým ženám v Cirkvi udelená cena s bizarným názvom, ktorý má pre nás, v strednej Európe, čaro nechceného a pri ktorom napadne zrejme väčšine ľudí tá istá poznámka – tentokrát to skutočne sedí. Názov ocenenia totiž znie „Jerichova trúba“ alebo „Trúba z Jericha“, ako si to kto preloží, pričom jej udeľovatelia a návrhári, napriek tomu, že sú z Rakúska, zrejme nič netušia o tom, že v našich zemepisných šírkach sa tak zvykli označovať hlúpe osoby ženského aj mužského pohlavia. Zúfalé zvolanie: „Ty si ale trúba; to je ale trúba“ býva v živote, literatúre aj vo filmovom umení často následne gradované, pokiaľ je daná hlúposť kolosálna, na termín „trúba z Jericha“, aby sa zdôraznila vysoká úroveň dosiahnutej vlastnosti, ktorá u niektorých ľudí nadobúda priam biblické rozmery.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Minuloročnou „Trúbou z Jericha“ sa stala teologička a samozvaná koncelebrátorka svätých omší, Monika Schmidová zo Švajčiarska:
Tentokrát sa šťastie usmialo hneď na viacero žien, ktoré spájajú rovnako pokrokové názory, aké má aj bývalá laureátka ocenenia, pani Schmidová.
Skrátka, v strednej Európe sa odmietanie viery Cirkvi vypláca. Tí, ktorí tak robia, získavajú ocenenia, mediálnu pozornosť, priazeň biskupov a často aj cirkevné funkcie. Nemecká benediktínska rehoľníčka Philippa Rathová a jedenásť študentiek teológie dostali minulý týždeň známe ocenenie „Jerichova trúba“ na konferencii o budúcnosti kňazstva, ktorá sa konala v Rakúsku neďaleko mesta Linz.
O všetkých ocenených sme už písali:
https://christianitas.sk/nemecke-reholnicky-volaju-otvorene-do-sveta-chceme-byt-knazkami/
O to viac nás teší, že získali toto ocenenie a ukázalo sa, že sú skutočnými „trúbami z Jericha“.
A dôvod ocenenia? Ide o ženy, ktoré v roku 2025 uskutočnili propagandistické gesto, keď verejne požiadali o prijatie do kňazského seminára vo Freiburgu. Ako vtedy vyhlásili, urobili tak preto, lebo sa cítili povolané ku kňazstvu v katolíckej Cirkvi.
Benediktínka, ktorá patrí do opátstva svätej Hildegardy v Eibingene, sa zase už celé roky venuje agitácii v prospech feministických požiadaviek, predovšetkým ženského kňazstva. V poslednom období tak robí najmä v rámci nemeckej Synodálnej cesty a Ústredného výboru nemeckých katolíkov, teda v prostredí, ktoré je takýmto aktivitám mimoriadne naklonené.
Ako formu nátlaku sa sestra Philippa a študentky teológie rozhodli verejne požiadať o prijatie do seminára. Vtedajší správca diecézy, Mons. Christian Würtz, vyhlásil, že ich žiadosť je pozitívnym signálom „vzhľadom na angažovanosť a vážnosť, s akou pristupujú k svojmu povolaniu“.
Vysvetlil im, že platné cirkevné predpisy ich prijatie v súčasnosti neumožňujú, zároveň však vyjadril želanie pokračovať s nimi v rozhovoroch. Neskôr ho pápež Lev XIV. vymenoval za biskupa Eichstättu.
Počas odovzdávania ceny, ako sa napokon dalo očakávať, predniesol slávnostný laudatívny prejav jezuita páter Andreas Batlogg, ktorý pochválil sestru Rathovú zato, že vystupuje „vhod i nevhod“ v prospech zmeny učenia Cirkvi o kňazstve. Odvahu študentiek navyše vyzdvihla švajčiarska teologička Monika Schmidová, čiže osoba ocenená v minulosti rovnakou cenou, ktorá podujatiu podozrivo predsedala, čo vyvoláva trpkú pachuť a otázky, či odovzdávanie cien nie je manipulované. Je totiž možné, že ocenenie „Trúby z Jericha“ by si zaslúžilo ešte viac teologických súdružiek, ale možno tu sedí príslovečná žaba na prameni! Ale preč radšej od týchto temných myšlienok…
Tohtoročná cena „Jerichova trúba“ je venovaná rovnosti medzi ženami a mužmi. Udeľujú ju samozvané „reformné hnutia“, skupina početne neveľkých, no veľmi bojovných heterodoxných a progresivistických organizácií v katolíckej Cirkvi: Wir sind Kirche (My sme Cirkev), Pfarrer-Initiative (Kňazská iniciatíva), Laien-Initiative (Laická iniciatíva) a Priester ohne Amt (Kňazi bez úradu).
Ide o skupiny, ktoré sa odmietaním dodržiavania katolíckej viery a morálky samy stavajú mimo Cirkev. Napriek tomu sa tešia tolerancii alebo dokonca viac či menej diskrétnej podpore mnohých biskupov v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku, ktorí priaznivo vnímajú ich snahy prispôsobiť katolícku morálku a náuku postmodernej mentalite.
Pohľad katolíckej tradície
Z pohľadu katolíckej tradície predstavujú požiadavky na vysviacku žien za katolíckych kňazov ďalší prejav snahy prispôsobiť nemenné učenie Cirkvi súčasným ideologickým požiadavkám. Katolícke kňazstvo však nie je spoločenskou funkciou, na ktorú má človek nárok na základe princípu rovnosti príležitostí. Je sviatosťou ustanovenou samotným Ježišom Kristom, ktorý si za apoštolov vyvolil mužov. Cirkev preto nepovažuje vysviacku žien za otázku, o ktorej by bolo možné rozhodnúť hlasovaním, synodálnou diskusiou alebo mediálnou kampaňou. Cirkev totiž nie je vlastníkom sviatostí, ale ich správcom, a nemá právomoc svojvoľne meniť to, čo prijala od Krista.
Túto skutočnosť jednoznačne potvrdil pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste Ordinatio sacerdotalis z 22. mája 1994. V jeho závere výslovne vyhlásil: „Cirkev nemá nijakú právomoc udeľovať kňazskú vysviacku ženám a toto rozhodnutie majú definitívne zachovávať všetci veriaci Cirkvi.“ Nešlo pritom o dočasné disciplinárne opatrenie ani o osobný názor pápeža. Kongregácia pre náuku viery v roku 1995 potvrdila, že toto učenie vyžaduje definitívny súhlas, pretože patrí k pokladu viery a bolo neomylne predkladané riadnym a všeobecným Učiteľským úradom Cirkvi. Inými slovami, otázka ženského kňazstva nie je otvoreným teologickým problémom, ktorý by bolo možné vyriešiť ďalším kolom synodálnych konzultácií.
Zarážajúci je preto postoj cirkevných predstaviteľov, ktorí takéto iniciatívy verejne oceňujú alebo ich predstavujú ako prejav odvahy a vernosti osobnému povolaniu. Subjektívne presvedčenie človeka, že je povolaný ku kňazstvu ešte neznamená, že takéto povolanie skutočne pochádza od Boha. Ani muž nemá na kňazskú vysviacku automatický nárok. Katolícka tradícia vždy zdôrazňovala potrebu rozlišovania povolania v poslušnosti Cirkvi. Ak sa však verejné odmietanie definitívneho učenia začne odmeňovať cenami a oslavovať ako hrdinstvo, vzniká oprávnená otázka, aký zmysel má potom vernosť Učiteľskému úradu. Poslušnosť Cirkvi sa totiž nemôže stať cnosťou iba dovtedy, kým jej učenie zodpovedá našim osobným predstavám.
Odmietnutie ženského kňazstva pritom nijako neznižuje dôstojnosť žien ani ich nezastupiteľné miesto v živote Cirkvi. Stačí pripomenúť Najsvätejšiu Pannu Máriu, ktorá svojou svätosťou prevyšuje všetkých apoštolov, a predsa nebola povolaná ku kňazskej službe. Dejiny Cirkvi poznajú množstvo významných svätíc, mystičiek, učiteliek Cirkvi a zakladateliek rehoľných spoločenstiev, ktorých duchovný význam nijako nezávisel od prijatia sviatosti posvätného stavu. Svätá Hildegarda z Bingenu, ktorej meno nesie aj opátstvo sestry Philippy Rathovej, je napokon výrečným príkladom ženy s mimoriadnou duchovnou a intelektuálnou autoritou, ktorá nepotrebovala kňazskú vysviacku, aby významne ovplyvnila život Cirkvi.
A napokon samotný názov ocenenia „Jerichova trúba“ ponúka slovenskému čitateľovi zábavný rozmer. Organizátori ním zrejme chceli pripomenúť biblické trúby, pri ktorých zvuku padli hradby Jericha. Na Slovensku však slovné spojenie „jerichova trúba“ poznáme aj v inom, oveľa menej lichotivom význame – ako označenie hlučného a ukecaného hlupáka. Pri pohľade na snahy búrať hradby katolíckej náuky sa preto nemožno ubrániť dojmu, že názov ocenenia je možno výstižnejší, než jeho organizátori pôvodne zamýšľali. Biblické hradby Jericha síce padli, ale učenie Cirkvi o sviatostnom kňazstve nemožno zrútiť ani hlasným trúbením, ani odovzdávaním si synodálne progresivistických cien medzi progresívcami
Branislav Krasnovský
Zdroj: infocatolica.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
