Austrália: V Queenslande bolo za rok vykonaných až 1 082 prípadov eutanázie – nárast o 57 %. Kontrolná komisia žiada preskúmanie

20. októbra 2026   Aktuality   Eutanázia, Kríza spoločnosti

V austrálskom štáte Queensland zomrelo od júla 2025 do júna 2026 v dôsledku vykonania eutanázie alebo asistovanej samovraždy 1 082 ľudí, najviac od legalizácie tejto praxe v januári 2023. Ide približne o 3 % všetkých úmrtí v štáte. Kontrolná komisia zároveň odporučila diskusiu o možnom rozšírení podmienok prístupu k eutanázii vrátane pacientov trpiacich demenciou.

Údaje pochádzajú zo štvrtej výročnej správy Kontrolnej komisie pre dobrovoľnú asistovanú smrť, zverejnenej 30. septembra, o ktorej informoval austrálsky katolícky denník The Catholic Leader. Minister zdravotníctva Tim Nicholls však 15. októbra vyhlásil, že vláda zákon meniť neplánuje.

V 77 % prípadov smrť priamo spôsobili zdravotnícki pracovníci

Počet prípadov eutanázie a asistovanej samovraždy rastie. V období 2023 – 2024 bolo zaznamenaných 793 úmrtí, o rok neskôr 1 072 a naposledy 1 082. Výrazne sa pritom zmenil spôsob vykonávania zákroku.

Z celkového počtu 1 082 úmrtí v 836 prípadoch smrtiacu látku podal lekár alebo zdravotná sestra, zatiaľ čo v 246 prípadoch si ju podal pacient sám. Priamy zásah zdravotníkov tak predstavoval 77 % úmrtí oproti 73 % v predchádzajúcom roku. Za dva roky počet takýchto prípadov vzrástol o 57 %.

Ďalších 805 osôb zomrelo z iných príčin počas vybavovania žiadosti o eutanáziu. Niektorí pacienti sa rozhodli smrtiacu látku nepoužiť, iní stratili schopnosť pokračovať v procese.

Viac ako 92 % žiadateľov úspešne absolvovalo prvé posúdenie

Z 2 256 osôb, ktoré absolvovali prvé lekárske posúdenie, splnilo podmienky 2 092 žiadateľov (92,7 %). Pri druhom posúdení dosiahla miera schválenia 98,9 %, pričom za spôsobilých bolo uznaných 1 963 osôb.

Zákon vyžaduje plnoletosť, schopnosť rozhodovania, dobrovoľnosť a pokročilé progresívne ochorenie s predpokladaným úmrtím do dvanástich mesiacov. Pacient musí zároveň svoje utrpenie považovať za neznesiteľné.

Najčastejšou diagnózou bola rakovina (77,3 %), nasledovali ochorenia dýchacej sústavy (9 %) a neurologické ochorenia (6,2 %).

Viac ako 500 žiadateľov nedostalo paliatívnu starostlivosť

Jedným z najznepokojujúcejších zistení je, že 503 žiadateľov (22,3 %) pred začatím procesu eutanázie nedostalo paliatívnu starostlivosť. V ďalších 39 prípadoch údaje chýbali. Oproti obdobiu 2023 – 2024, keď išlo o 359 osôb, predstavuje nárast takmer o 40 %.

Správa neuvádza, či pacienti starostlivosť odmietli, nemali k nej prístup alebo existovali iné dôvody. Potvrdzuje však, že významná časť žiadateľov takúto pomoc predtým nedostala.

Až 54 % žiadateľov, ktorí absolvovali prvé posúdenie, pochádzalo z regionálnych, vidieckych alebo odľahlých oblastí, hoci takmer dve tretiny obyvateľstva Queenslandu žijú vo veľkých mestách.

Komisia navrhuje preskúmať podmienky eutanázie aj v súvislosti s demenciou

Najcitlivejšie je štvrté odporúčanie komisie, ktoré navrhuje verejnú diskusiu o zmene podmienok prístupu k eutanázii. Predmetom majú byť najmä predpokladaná dĺžka života pacienta, lekárska prognóza a situácia osôb trpiacich demenciou či inými neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Súčasný zákon vyžaduje zachovanú schopnosť rozhodovania a predpokladané úmrtie do dvanástich mesiacov. Pri demencii však ochorenie môže postupovať roky a postupne narúšať poznávacie schopnosti pacienta.

Komisia zatiaľ priamo nenavrhuje odstránenie týchto obmedzení ani automatické povolenie eutanázie pri demencii. Odporúča však preskúmať súčasné kritériá.

Vláda tvrdí, že zákon meniť nebude

Minister zdravotníctva Tim Nicholls 15. októbra v parlamente potvrdil, že vláda splní zákonnú povinnosť preskúmať fungovanie legislatívy, odmietol však jej zmenu.

„Chcem zdôrazniť, že naším záväzkom voči obyvateľom Queenslandu pred voľbami bolo, že nedôjde k žiadnym zmenám zákonov o dobrovoľnej asistovanej smrti, a tento záväzok naďalej platí,“ vyhlásil minister podľa prepisu zverejneného poslankyňou Sandy Boltonovou.

Zákon síce vyžaduje preskúmanie svojej účinnosti po troch rokoch, vláda však nie je povinná odporúčania komisie prijať.

Eutanázia medzitým predstavuje približne 3 % všetkých úmrtí v Queenslande. Diskusia o jej rozšírení preto opäť otvára otázku ochrany najzraniteľnejších pacientov a dostupnosti paliatívnej starostlivosti.

Pohľad katolíckej tradície

Katolícka Cirkev vždy učila, že ľudský život je posvätný od počatia až po prirodzenú smrť. Človek nie je jeho absolútnym vlastníkom, ale správcom Božieho daru. Ani utrpenie, nevyliečiteľná choroba či strata schopností preto neospravedlňujú úmyselné usmrtenie. Svätý Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae (1995) odsúdil eutanáziu ako závažné porušenie Božieho zákona. Cirkev pritom rozlišuje medzi úmyselným usmrtením pacienta a odmietnutím neprimeranej či márnej liečby. Nežiada predlžovanie umierania za každú cenu, ale dôstojnú starostlivosť až do prirodzenej smrti.

Údaje z Queenslandu ukazujú, ako sa eutanázia môže z výnimočne prezentovaného riešenia stať bežnou súčasťou zdravotníctva. Znepokojujúce je najmä to, že viac ako päťsto žiadateľov predtým nedostalo paliatívnu starostlivosť. Neznamená to automaticky, že im bola odmietnutá, vyvoláva to však otázku: Ako môže spoločnosť ponúkať človeku smrť skôr, než mu zabezpečí možnosti zmiernenia utrpenia? Poslaním lekára je liečiť, zmierňovať bolesť a sprevádzať chorého, nie vykonávať jeho usmrtenie.

Ešte nebezpečnejšia je diskusia o pacientoch trpiacich demenciou. Ak človek stráca schopnosť slobodne rozhodovať, kto bude určovať, či jeho život ešte stojí za to žiť? Príbuzní, lekári alebo štát? To, čo sa pôvodne predstavovalo ako výnimka pre nevyliečiteľne chorých, môže postupne zasiahnuť aj ľudí neschopných obhajovať svoje právo na život. Hodnota človeka predsa nezávisí od jeho pamäti, samostatnosti ani užitočnosti.

Katolícka tradícia ponúka inú odpoveď: milosrdenstvo, obetavú starostlivosť, sviatostnú pomoc a sprevádzanie umierajúcich. Utrpenie v spojení s Kristovým krížom môže nadobudnúť duchovný zmysel. Skutočné milosrdenstvo nespočíva v odstránení trpiaceho človeka, ale v zmierňovaní jeho utrpenia. Civilizácia, ktorá dokáže ponúknuť smrtiacu injekciu, no nie vždy primeranú paliatívnu starostlivosť, by sa mala zamyslieť nad svojimi morálnymi prioritami.

Dejiny pritom ponúkajú pozoruhodnú iróniu. Po druhej svetovej vojne stáli pred súdmi nacistickí lekári, ktorí sa podieľali na vraždení duševne chorých a zdravotne postihnutých pacientov v rámci programu Aktion T4. Aj vtedy sa hovorilo o utrpení, milosrdenstve a životoch, ktoré údajne už nemali cenu.

Dnes v Austrálii zdravotnícki pracovníci podávajú pacientom smrtiace látky s požehnaním zákonodarcov a namiesto trestného stíhania sa vedú diskusie o tom, či by sa okruh potenciálnych príjemcov smrtiacej injekcie nemal ešte rozšíriť. Historické okolnosti a právne podmienky sú, samozrejme, odlišné, ale samotná predstava, že lekár má právo úmyselne ukončiť ľudský život, vyvoláva mrazivé asociácie.

Dejiny majú občas mimoriadne čierny zmysel pre humor. Je totiž celkom možné, že niektorí dnešní nadšení obhajcovia eutanázie z radov politikov a zdravotníkov sa neskôr sami ocitnú v nemocničnej posteli, dezorientovaní, bez pamäti a odkázaní na rozhodnutia druhých. Možno si už ani nespomenú, za aké zákony kedysi hlasovali a aké injekcie umožnili pacientom podávať. Ale akou mierou merali, bude aj im namerané, pretože ako hovorí staré príslovie, kto seje vietor žne búrku…

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Rawpixel

PDF (formát pre tlač)