Účasť na sv. omšiach klesla na polovicu a počet kňazov o 63 %: Biskup z anglického Leedsu preto navrhuje pápežovi zlúčenie troch diecéz

19. októbra 2026   Cirkev   Cirkevná kríza

Biskup z Leedsu, Marcus Stock zverejnil svoju správu, v ktorej odporúča pápežovi Levovi XIV. a Dikastériu pre biskupov zlúčiť diecézy Leeds, Middlesbrough a Hallam na severe Anglicka do jednej diecézy. Dokument, podpísaný v Leedse 25. augusta a zaslaný do Ríma koncom toho istého mesiaca, ktorý nedávno zverejnili všetky tri diecézy, sa končí kladným stanoviskom (votum) k ich zlúčeniu.

Návrh sprevádzajú čísla dokumentujúce dramatický úpadok: medzi rokmi 2000 a 2025 klesla priemerná účasť na sv. omšiach v troch diecézach z 83 409 na 40 221 veriacich a počet inkardinovaných kňazov zastávajúcich cirkevný úrad sa znížil z 347 na 128.

Stock, ktorý je biskupom Leedsu od roku 2014, už v súčasnosti spravuje všetky tri diecézy, hoci naďalej zostávajú samostatnými cirkevnými jurisdikciami. Od decembra 2025 je apoštolským administrátorom diecézy Middlesbrough a od marca 2026 aj diecézy Hallam, a to po rezignácii biskupa Ralpha Hesketta.

Konzultácie sa uskutočnili na základe poverenia pápeža a príslušného dikastéria. Začali sa 5. februára 2026 stretnutím s diecéznou kúriou v Leedse a zahŕňali osobné stretnutia vo všetkých troch diecézach, konzultácie s kňazmi, diakonmi, rehoľníkmi, kolégiami konzultorov a diecéznymi radami, správy predstaviteľov sietí katolíckych škôl, ako aj internetový dotazník. Na ten odpovedalo 840 respondentov, pričom analyzovaných bolo 648 odpovedí.

Údaje uvedené v správe vykresľujú obraz Cirkvi, ktorá za štvrťstoročie stratila polovicu svojich praktizujúcich veriacich. Ročný počet krstov klesol zo 4 569 na 2 786, teda takmer o 40 %, a počet farností sa znížil z 274 na 193. Počet inkardinovaných kňazov zastávajúcich cirkevný úrad klesol z 347 na 128, čo predstavuje pokles o 63 %.

Na pastorácii v súčasnosti pracuje 116 aktívnych diecéznych kňazov, 51 rehoľných kňazov alebo misionárov, ktorí prišli zvonka, a 41 trvalých diakonov. Evidovaný počet katolíkov dosahuje takmer pol milióna: 229 453 v Leedse, 140 571 v Hallame a 125 793 v Middlesbrough. Podľa týchto údajov sa na sv. omši počas bežnej nedele zúčastňuje len niečo vyše 8 % katolíkov žijúcich v regióne.

Biskup Stock vo svojom stanovisku (votum) tvrdí, že zlúčenie by posilnilo poslanie miestnej cirkvi, umožnilo by „strategickejšie podporovať evanjelizačnú činnosť“ a vytvorilo by väčšie možnosti osloviť chudobných a sociálne znevýhodnených ľudí.

Správa konštatuje, že medzi duchovenstvom existuje „veľká miera zhody“ v otázke navrhovaného zlúčenia, zaznamenáva však aj pochybnosti účastníkov konzultácií. Týkajú sa predovšetkým rastúcej záťaže, ktorá by pripadla na biskupa, praktických problémov spojených so správou takej rozsiahlej diecézy a potreby rešpektovať miestne identity, venovať pozornosť formácii a zabezpečiť riadnu administratívu i ochranu maloletých.

Podľa dokumentu Rím naznačil, že by mohol vymenovať jedného alebo dvoch pomocných biskupov. Ako alternatíva sa navrhuje ustanovenie biskupských vikárov pre jednotlivé oblasti. Text neuvádza, kde by sa nachádzalo sídlo novej diecézy ani aký názov by mala niesť.

Územie troch diecéz sa približne zhoduje s historickým grófstvom Yorkshire, ktoré malo kedysi jedinú katolícku diecézu – Beverley. Tá existovala od obnovenia katolíckej hierarchie v Anglicku v roku 1850 až do roku 1878, kedy bola rozdelená na diecézy Leeds a Middlesbrough. Diecéza Hallam vznikla v roku 1980 vyčlenením území z diecéz Leeds a Nottingham.

Práve preto sa v prípade súčasného návrhu hovorí aj o opätovnom zjednotení. Rozhodnutie teraz prináleží Dikastériu pre biskupov a pápežovi. Termín, dokedy by malo padnúť, zatiaľ nie je známy.

Návrh prichádza v čase, keď sa podobné redukcie uskutočňujú aj v ďalších častiach Spojeného kráľovstva. Len pred niekoľkými dňami predstavila škótska arcidiecéza Glasgow plán zatvorenia 24 kostolov a zníženia počtu svojich farností na polovicu.

To, čo sa v Yorkshire predstavuje ako príležitosť na posilnenie misijného poslania Cirkvi, má svoj pôvod v skutočnosti, že za posledných dvadsaťpäť rokov región stratil šesť z desiatich kňazov a polovicu veriacich, ktorí pravidelne navštevovali sv. omše.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície predstavuje dramatický úbytok kňazov a praktizujúcich veriacich v severnom Anglicku oveľa závažnejší problém než otázku administratívneho usporiadania diecéz. Zlúčenie troch diecéz môže priniesť úspory, zjednodušiť riadenie a umožniť účinnejšie využívanie zostávajúcich síl. Samo osebe však nevyrieši duchovnú krízu, ktorá sa prejavuje prázdnymi kostolmi, nedostatkom kňazských povolaní a postupným vytrácaním katolíckej viery z každodenného života. Cirkev predsa nie je obchodná spoločnosť, ktorej problémy možno vyriešiť zlúčením stratových pobočiek a reorganizáciou manažmentu. Jej poslaním je hlásať Krista, vysluhovať sviatosti a privádzať duše k večnej spáse.

Historická skúsenosť anglického katolicizmu pritom ponúka pozoruhodné porovnanie. Anglickí katolíci dokázali svoju vieru uchovať aj počas stáročí prenasledovania, keď im hrozili pokuty, väzenie a v prípade mnohých kňazov dokonca mučenícka smrť. Napriek tomu katolícka viera nezanikla. Po obnovení katolíckej hierarchie v roku 1850 nasledovalo obdobie budovania kostolov, škôl, rehoľných komunít a rozvoja duchovného života. Dnes, keď katolíkom v Anglicku nehrozí prenasledovanie porovnateľné s alžbetínskou érou, sa Cirkev ocitá v situácii, keď musí zatvárať kostoly a spájať diecézy. Tento paradox by mal byť predovšetkým podnetom na vážne duchovné spytovanie svedomia.

Katolícka tradícia pripomína, že skutočná obnova Cirkvi sa vždy začínala návratom ku Kristovi, vernosťou nemennému učeniu, dôstojným slávením liturgie, častým pristupovaním k sviatostiam, modlitbou a pokáním. Bez jasného hlásania katolíckej náuky, bez vedomia hriechu, potreby obrátenia a večnej spásy nemožno očakávať trvalú obnovu náboženského života. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj tradičná katolícka liturgia, ktorá svojou posvätnosťou, dôrazom na eucharistickú obetu a kontinuitou s predchádzajúcimi generáciami dokáže oslovovať aj mladých veriacich. Nebolo by preto rozumné prehliadať jej potenciál pri hľadaní ciest z dnešnej krízy.

Samozrejme, nebolo by historicky ani teologicky poctivé pripisovať celý úpadok anglického katolicizmu jedine liturgickým reformám alebo rozhodnutiam cirkevnej hierarchie. Významnú úlohu zohrali sekularizácia spoločnosti, rozpad tradičného rodinného života, náboženská ľahostajnosť i celkové kultúrne zmeny. To však nezbavuje cirkevných predstaviteľov povinnosti položiť si nepríjemnú otázku, či sa Cirkev v snahe prispôsobiť modernému svetu niekedy nevzdialila od vlastnej identity. Ak sa katolicizmus prestane od okolitého sveta odlišovať svojou vierou, morálkou a bohoslužbou, prečo by mal moderný človek pociťovať potrebu zostať katolíkom?

Zlúčenie diecéz Leeds, Middlesbrough a Hallam preto možno považovať za pochopiteľné organizačné opatrenie, nie však za skutočný program obnovy. Ten sa nezačne na zasadnutiach administratívnych komisií, ale v spovedniciach, pri oltároch, v katolíckych rodinách a v seminároch, ktoré budú vychovávať kňazov verných Kristovi a učeniu Cirkvi. Dejiny katolicizmu napokon ukazujú, že Cirkev dokázala prežiť aj to najťažšie prenasledovanie. Oveľa nebezpečnejšia než vonkajší nepriateľ však môže byť vnútorná strata viery. A práve tú nemožno zastaviť ani zlúčením troch diecéz do jednej, ani zatvorením ďalších dvoch desiatok kostolov.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)