Nový škandál diskriminácie katolíkov vo Francúzsku: Štát vylučuje absolventov katolíckych škôl zo štúdia na vojenských školách

14. júla 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Jedným z ideologických problémov republikánskej a slobodomurárskej francúzskej armády aj po niekoľkých revolúciách a víťaznom sekularistickom ťažení francúzskej Republiky v 19. a 20. storočí, bolo vždy tradičné smerovanie synov z katolíckych aristokratických, ale aj konzervatívnych meštianskych rodín do armády. Armáda im slúžila ako určitý ideologický azyl, na spôsob, aký opísal napr. Gottfried Benn či Ernst Jünger, v ktorom sa mohli schovať tí, ktorým, mierne povedané, liezla na nervy slizká moderná doba a všadeprítomná liberálno-sekularistická propaganda. Opis tejto atmosféry vo francúzskej armáde môžeme nájsť aj v diele Marcela Prousta Stratený čas, konkrétne v časti Svet Guermontovcov.

Dilema francúzskych murárov a pokrokárov, ktorí tvorili menšinu v inak katolíckom národe (začiatkom 20. storočia, samozrejme) spočívala v tom, že armádu potrebovali, avšak sami sa pritom vyznačovali určitou uvážlivou opatrnosťou, ktorá jej vlastníkov obdarúva náležitým rešpektom voči nebezpečenstvu plynúcemu z účasti v bojových operáciách. Katolícky „kanónenfuter“ teda potrebovali (podobne ako dnes EÚ niektoré predkaukazké etniká), avšak neustále sa obávali, že katolícka dôstojnícka elita je potenciálnym konšpirátorom a strojcom protirepublikánskeho a katolíckeho prevratu.

Tento problém sa už možno podarilo francúzskym murárom úspešne vyriešiť, aspoň sa tak zdá podľa správy, ktorú priniesol denník Le Figaro. V nej sa uvádza, že francúzska školská administratíva najnovšie selektuje potenciálnych kandidátov štúdia na vysokých vojenských školách a dopredu prezieravo vylučuje absolventov súkromných katolíckych škôl, ktorí boli vyhodnotení ako ideovo nebezpeční:

https://www.lefigaro.fr/actualite-france/au-prytanee-militaire-de-la-fleche-les-eleves-des-lycees-catholiques-hors-contrat-ne-sont-plus-les-bienvenus-20260702

Prekvapení rodičia absolventov súkromných škôl, ktoré sú väčšinou katolícke, objavili v prístupových tlačivách informáciu, že medzi „vyraďovacie kritériá“ z prijatia na vojenskú vysokú školu patrí aj navštevovanie súkromnej školy, ktorá nemá zmluvu so štátom. Le Figaro sa otvorene pýta:

„Chce armáda vylúčiť tradicionalistických katolíkov z programov výcviku dôstojníkov? Toto podozrenie v súčasnosti koluje medzi nezávislými súkromnými školami. A to z dobrého dôvodu: podľa nich prípravné triedy na Prytanée National Militaire v La Flèche (Sarthe), ktoré pripravujú študentov na prijímacie skúšky do Saint-Cyr Coëtquidan, Námornej akadémie a Leteckej akadémie, tento rok neprijali žiadnych študentov, ktorí navštevovali tieto elitné katolícke súkromné školy, dlho považované za prirodzené náborové zdroje pre armádu.“

Denník uvádza, že model uplatňovaný v La Flèche je zavedený aj v iných renomovaných vojenských školách vo Francúzsku, ako sú napríklad školy v Autune alebo v Aix-en-Provence.

Rodičia podali sťažnosť a novinári z Le Figaro sa začali vo veci intenzívnejšie vŕtať. Nakoniec sa dopracovali k pozoruhodným záverom. Po ďalšom vyšetrovaní sa ukázalo, že všetci dotknutí a neprijatí študenti boli vzdelávaní na tradicionalistických katolíckych školách, ktoré boli buď pridružené k Inštitútu Krista Kráľa Zvrchovaného Kňaza, alebo prepojené s Kňazským bratstvom sv. Pia X. Dotknuté nezávislé katolícke školy majú povesť vynikajúceho vzdelávania a vysokej kvality, a preto nevyhnutne existoval dôvod na podozrenie, pokiaľ ide o príčinu zamietnutia.

Créer son école, organizácia zastrešujúca súkromné školy vedená Anne Conffinier-Barryovou, začala okamžité právne konanie spolu s rodičmi. Tento neočakávaný tlak, navyše spojený s prácou novinárov z Le Figaro nakoniec spôsobil obrat v prístupe ministerstva školstva, ktoré spočiatku tvrdilo, že nejde o žiadnu cielenú diskrimináciu, ale len o individuálne prípady.

Teraz prišla otočka a vyľakané ministerstvo tvrdí, že tieto prípady sú „absolútne neprijateľné“ a sľubuje voči vojenským školám disciplinárne konanie, čím v podstate priznáva, že k horeuvedenej ideologickej selekcii dochádzalo.

Ako pripomína The European Conservative a ako sme uviedli vyššie, tieto murárske a liberálne tendencie nazerať (oprávnene) na armádu ako na hniezdo zakuklených katolíckych tmárov a potenciálnych monarchistov, a teda obozretne selektovať boli prítomné aj začiatkom 20. storočia:

„Táto aféra pripomína iný škandál vo francúzskych dejinách, ktorý je známy ako Affaire des fiches (Aféra s kartami). Na začiatku 20. storočia, počas obdobia militantného antiklerikalizmu (Čiže v rovnakej atmosfére ako dnes, len s tým rozdielom, že vtedy Cirkev sama antiklerikalizmus nepodporovala; pozn. Aut.) –, ktorý mal v roku 1905 viesť k odluke Cirkvi od štátu a k prenasledovaniu náboženských reholí – padla vláda po tom, čo sa odhalilo, že ministerstvo vojny zhromažďovalo osobné spisy o dôstojníkoch na základe ich vzťahu ku katolíckej viere a ich náboženskej praxe. Povýšenia boli zmrazené a dôstojníci boli vystavení šikanovaniu. Tí, ktorí boli obvinení z príliš častej účasti na omši, boli bez ďalšieho vysvetlenia odsunutí na vedľajšiu koľaj. Aféra viedla k pamätnému parlamentnému zasadnutiu, počas ktorého nacionalistický poslanec dvakrát udrel ministra vojny –, ktorý bol podozrivý zo slobodomurárskych väzieb – do tváre.“

Skrátka, plán to bol dobrý: katolíci na nižších pozíciach ako „kanónenfuter“ v zákopoch a slobodomurári ako ich riadiace orgány, hlaholiace vlastenecké frázy s mierne protikatolíckym nádychom.

Portál The European Conservative sa domnieva, že podobne ako začiatkom 20. storočia aj dnes stoja sily pokroku pred dilemou ako zladiť svoje militaristické chúťky s vlastnou zbabelosťou:

„Ideológovia, ktorí sa snažia zablokovať cestu mladým katolíkom, by mali zvážiť plán B, pokiaľ sa chcú vzdať tohto zdroja náboru. Nie je totiž isté, či medzi radmi zelených aktivistov, antiglobalizačných aktivistov alebo dekolonialistov existuje veľa ľudí, ktorých motivuje vojenská kariéra a ktorí sú nadšení z predstavy, že ich v uniforme zastrelia v Saheli – a to všetko pre momentálne jedinú prípustnú česť, že ich krajania odsúdia ako fašistov.“

Avšak doba cvála vpred a je celkom možné, že moslimskí bojovníci a ukrajinskí veteráni, dve skupiny, ktoré sa v západnej Európe úspešne v poslednej dobe rozmnožili dokážu nahradiť nepríjemných katolíkov aj vo francúzskej armáde. Tým sa vyrieši hneď niekoľko murárskych problémov: vojsko nebude cítiť spolupatričnosť s etnickými Francúzmi, nebude sa šíriť katolícke náboženstvo a odpadne riziko odporu v radoch dôstojníkov.

Skrátka, globalistický ideál…

Branislav Michalka

Zdroj: Le Figaro, The European Conservative, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)