Nech je tohtoročná Veľká noc zlomovým bodom v našich životoch

Matej Gavlák
1. apríla 2026   Cirkev Spoločnosť

Počas Veľkej noci Bohočlovek Ježiš Kristus umiera na kríži, aby mohol o tri dni slávne vstať z mŕtvych. Hovorí sa, že aj človek má „umrieť sebe samému“, aby mohol byť Kristom vzkriesený pre „nový život“ už v tomto živote. Možno nadchádza čas podstúpiť túto Veľkú noc krížovú cestu spolu s Kristom a začať odznova.

Desiatky tisíc nových duší

Aj tento rok vstúpia počas veľkonočných sviatkov po celom svete do katolíckej Cirkvi desiatky tisíc ľudí. Len Francúzsko očakáva prílev 20-tisíc nových katolíckych duší, pričom ide v podstate len o mladých ľudí do 40 rokov. Niektorí najmladší „katechumeni“, ako sa nazývajú ľudia, ktorí sa pripravujú na krst, nemajú viac ako 19 rokov.

Ide o trend posledných rokov, de facto o niečo, čo sme pred covidom nevideli. Niečo sa teda v dušiach mladých ľudí mení. Rôzni sociológovia hovoria o tom, že títo mladí ľudia sú „sklamaní“ zo sveta, dokonca pociťujú, že boli svetom „oklamaní“. Tí, čo volali po opustení Boha s tým, že potom príde „blahobyt“, nakoniec spôsobili úpadok krajín, osamelosť mladých, stratu zmyslu života. Blahobyt sa nedostavil. Najprv prišli sociálne otrasy, teraz ekonomické ťažkosti a to všetko vedie k psychickým problémom u nemalej časti populácie.

Zdá sa, že staršie generácie na Západe na túto situáciu úplne rezignovali. Chcú len dožiť svoje životy naplnené „zážitkami“ a potom v pokoji odísť, či lepšie povedané „rozplynúť sa niekam do priestoru“, respektíve, slovami jednej mojej známej, „zhnijem v hrobe, no a čo“. Život má pre nich len taký význam, nakoľko si splnili svoje – buďme úprimní – prízemné sny a predsavzatia.

To mladí ľudia sú ako noví majitelia starého domu zdedeného po prarodičoch. Len tak zaplátaná strecha plná dier im nevyhovuje. Okná, cez ktoré preniká chlad sú pre nich neprípustné. Rozpadajúca sa omietka je pre nich odpudivá. Chcú sa dať do renovácie a chcú urobiť veci po svojom a poriadne, aby sa rozpadajúci dom mohol stať skutočným bezpečným domovom pre novú, mladú rodinu.

Nejak takto môžeme opísať aj súčasnú situáciu v západnom svete. Dom sa rozpadáva, no nové generácie už odmietajú, aby im pršalo na hlavu. Chcú začať s obnovou. Avšak pred skutočnou fyzickou obnovou musí najprv prísť duchovné obrodenie.

Zahltení

Marketéri majú isté príslovie: „Ak je váš výrobok nekvalitný, potrebuje čo najsilnejšiu reklamu“. Bezbožný svet, ktorý ľuďom predostreli západní progresivistickí filozofi a po nich politické elity, je spálený popol zabalený v pozlátenej krabičke. A preto nás zahltili nikdy nekončiacou reklamou. Zábery na európsky parlament v Bruseli, agilných britských premiérov od Blaira po Camerona, francúzske oslavy dobytia Bastily, „pochody hrdosti“ v amerických mestách, švédsky nábytok, nekončiace seriály, filmové ságy, politické debaty… To všetko nás malo premôcť a odpútať našu pozornosť od toho, čo je podstatné.

A tou dôležitou vecou, ktorú nechcú, aby sme pochopili je, že vo svojej podstate nie sme len nejakí „konzumenti“, ale že sme ľudia stvorení na Boží obraz, máme nesmrteľné duše a tieto naše duše prahnú po svojom Stvoriteľovi.

Kým sa staršie generácie nechali novými výdobytkami úplne pohltiť bez toho, aby postrehli, že niečo nie je v poriadku, tie mladšie už majú rocku, politických prejavov, seriálových zvučiek a burácania motorov po krk. Utiekajú sa do ticha. A práve tam k nim prehovára Boží hlas; hlas nášho Otca, na ktorý ľudia kvôli „krčmám a nevestincom“ najprv zanevreli a potom zabudli. Teraz, duševne zmrzačení, k Nemu naťahujú svoje ruky aspoň tí najmladší dúfajúc, že ich zachráni.

A… nemýlia sa.

Pravda

Kresťanstvo nie je len taká nejaká „viera“. Kresťanstvo je Pravda, kým všetko ostatné je lož; kresťanstvo je obnova, kým všetko ostatné je úpadok; kresťanstvo vedie k životu, kým všetko ostatné vedie k smrti.

Je nespochybniteľné, že Ježiš Kristus skutočne žil a že robil divy, ktoré boli nevídané. Teda, to, čo ohlasuje kresťanstvo je pravda, aj keď sa to snaží mocná protikresťanská propaganda podporovaná bankármi vyznávajúcimi luciferiánstvo prehlušiť.

Svoj obnoviteľský a budovateľský charakter preukazuje kresťanstvo znova a znova. Po páde Rímskej ríše obnovilo Európu v prekvitajúcich kráľovstvách. Propaganda nám hovorí, že stredovek bol „dobou temna“ a predsa Európania budovali veľkolepé chrámy, ktoré by Rimania so svojou technológiou nikdy nevedeli postaviť! Práve naokolo týchto chrámov sa budovali pulzujúce európske mestá – ako sa na jedno miesto sťahovali remeselníci so svojimi rodinami a za nimi obchodníci.

Obhajca života a dôstojnosti

Katolícka Cirkev vybudovala a skultúrnila Južnú Ameriku, všetky významné tamojšie sviatky majú svoje korene v kresťanstve. Stalo sa tak však až po tom, čo katolícki conquistadori porazili impériá Strednej a Južnej Ameriky, či už to boli Inkovia, Mayovia, Aztékovia, Toltékovia a ďalší, ktorí pre svojich krvilačných bohov prinášali ľudské obety najmä z radov utláčaných okolitých menších národov. „Až do vynálezu nacizmu šlo o najhoršiu diktatúru v dejinách,“ napísal na margo Aztéckej ríše konzervatívny novinár Rod Dreher.

Kresťanstvo rovnako tak skultúrnilo aj starých Slovienov, ba predstavením písma z nás učinilo „moderný európsky národ“, čo otvorene priznávajú aj sami progresívci. Po šialenstve Veľkej francúzskej revolúcie pomohla katolícka Cirkev opätovne stabilizovať Francúzsko.

Kristova náuka vždy a všade obhajovala život a dôstojnosť ľudí – najhlasnejšie bojovala proti otroctvu žien a detí v Rímskej ríši, i proti zotročovaniu pôvodných juhoamerických obyvateľov európskymi kupcami a špekulantmi; neúnavne bojuje proti potratom i proti asistovaným samovraždám. Čím je spoločnosť bezbožnejšia, tým je k ľudskému životu bezočivejšia.

Avšak zabíjaním tých najbezbrannejších v národe, zotročovaním tých slabých, pomaly ale iste zabíjame aj seba samých. Dnešní mladí začínajú chápať túto vesmírnu pravdu, ktorú starí Rimania pochopili prineskoro.

Znak spásy

Svet nemá inú alternatívu ako Krista, Pána dejín, inak sa vyberie smerom k úpadku, chaosu a k ruinám. Ak kresťanstvo predstavuje budovanie, opak kresťanstva nemôže byť nič iné ako ničenie. Zdá sa, že túto odvekú pravdu začínajú mladí ľudia z generácie mileniálov a predovšetkým generácie Z chápať. Ak chceme žiť, prosperovať a po smrti byť spasení, potom jednoducho Ježiš Kristus nemá alternatívu.

Avšak vybrať sa Kristovou cestou znamená aj neľahké veci. V prvom rade to skutočne znamená „umrieť sebe samému“ – t. j. opustiť svoj doterajší pohľad na svet a prijať Ježišov. Všetci sme, bez toho, že by sme si to vôbec uvedomovali, nakazení myšlienkami tohto sveta, no tie sú sebazničujúce.

Prijať Ježiša tiež znamená prijať kríž, ktorý nám dáva. Otočiť sa o 180 stupňov nie je jednoduché pre nikoho a táto zmena je pre väčšinu ľudí skutočnou skúškou. Avšak, ako sa hovorí, „kríž je znakom spásy“. Dobrou správou však je, že toto utrpenie nie je nezmyselné, práve naopak. V jednej z krížových ciest, ktoré som počas pôstneho obdobia absolvoval, zazneli aj tieto slová:

„Pane, daj, aby sme sa zriekli svojej vôle a daj nám silu prijať Tvoju vôľu – lebo v tom je naše vyliečenie.“

Hriechy a dobrovoľné odlúčenie od nášho Stvoriteľa spôsobujú v našich dušiach rany (preto ten sebatrýznivý pocit). Ale Ježiš nám sľubuje, že, ak vezmeme svoj kríž a pôjdeme za Ním, vylieči nás, urobí nás opäť úprimne šťastnými.

Jediná správna cesta

Žijeme v časoch, kedy už lepšie vidieť, aký je ateizmus a ostatné anti-kresťanské ideológie ničivé. Už vieme, že to katolícka Cirkev skutočne vybudovala západnú civilizáciu a nie osvietenci. Tí nanajvýš tak naštartovali jej rozpad. Tým, čím je dnes kedysi nepremožiteľné Francúzsko, bude zajtra celý západný svet. Vďaka konzumu a bezbožnosti, ktoré prinášajú nihilizmus a sebanenávisť.

Kresťanstvo naopak ponúka autentickú lásku – k Bohu, k sebe samému, k blížnemu, k národu, k človeku ako takému. Kresťanstvo nie je ľahká cesta, ale je to správna cesta, je to počiatok obnovy. Vydať sa na túto cestu síce môžeme kedykoľvek v roku, ale nikdy na to nebude príhodnejší čas ako počas nadchádzajúcej Veľkej noci. Tak, ako to učinia aj desiatky tisíc mladých ľudí po celom svete.

PDF (formát pre tlač)