Nastolenie sv. Petra v Ríme

18. januára 2026   Svätec týždňa

Keď sa sv. apoštolovia vydali na cestu, aby podľa rozkazu svojho Pána a majstra Ježiša Krista ohlasovali sv. Evanjelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha rozžať v hlavnom meste sveta, v Ríme, svetlo kresťanskej viery, založiť tam svoje sídlo ako najvyššieho biskupa v Cirkvi a stadiaľ ohlasovať učenie Spasiteľa po celom svete.

Avšak sv. Peter sa nepoberal hneď na toto miesto svojho pravého povolania, lež založil svoju stolicu najprv v hlavnom meste Sýrie, Antiochii. Tu zriadil prekvitajúcu kresťanskú obec, ktorú viedol a spravoval ako biskup sedem rokov. Po celý tento čas však neostával len v Antiochii, lež z času na čas kázal židom roztrúseným po celej Malej Ázii v Pontu, Galicii, Bythýnii a Kappadócii. Tisíce sa obrátili na jeho slovo ku kresťanskej viere.

Roku 42 po narodení Krista Pána, za čias cisára Claudia odobral sa knieža apoštolov sv. Peter do Ríma, do veľkého svetového mesta, hlavného sídla najohavnejšej modloslužby a všetkých neprávostí, aby tam vztýčil zástavu sv. kríža a zapustil svoju stolicu ako najvyšší pastier Cirkvi Kristovej. Pretože Spasiteľ sv. Petrovi odovzdal pápežskú dôstojnosť, prenesúc naň moc a právo pásť ovečky a baránky, teda celé stádo, riadiť celú jeho Cirkev, on a jeho nástupcovia mali byť centrom jednoty vo viere. Preto to aj božská prozreteľnosť tak usporiadala, že Peter práve v Ríme, strede všetkých ríš sveta, musel svoje sídlo zapustiť.

Dvadsaťpäť rokov sedel sv. Peter na svojej pápežskej stolici, to značí, že dvadsaťpäť rokov riadil a spravoval všetky obce kresťanskej Cirkvi ako najvyšší biskup; a keď roku 67 po Kristu umrel v Ríme mučeníckou smrťou, zaujali jeho nástupcovia, rímski biskupi, túto stolicu a spravovali ako pápeži celú Cirkev.

Z tejto príčiny sa to považovalo vždy za známku pravovernosti, byť v spojení vo viere a láske s touto stolicou, to značí s pápežom, nástupcom sv. Petra, a vždy sa uznávalo že rímska Cirkev má prednosť pred všetkými biskupskými stolicami celého sveta.

Pamiatka toho dňa, v ktorý sv. Peter založil svoju pápežskú stolicu v Ríme, slávievala sa odjakživa pod menom: «Nastolenie sv. Petra v Ríme» a síce na poďakovanie Bohu za zvláštne milosti a zmilovania, aké vždy svätej Cirkvi preukázal, divotvorne strážiac a zachovávajúc ju, – na poďakovanie Bohu za tú milosť, že do činenia s touto Cirkvou, ktorá je strediskom jednoty, naďalej máme; pretože je to neklamným dôkazom toho, že sme pravoverní učeníci Ježiša Krista, a že ak len učenie Cirkvi zachovávame, istotne dôjdeme večného spasenia.

Poučenie

S ustanovením viditeľnej hlavy má sa to podobne ako so založením základného kameňa pri klenbe. Keby nebolo záverečného kameňa, nedržala by celá stavba a musela by sa zrútiť. Keby sa náš Spasiteľ nebol o to postaral, aby v Jeho Cirkvi jestvovala najvyššia hlava, ktorá by mala dohľad nad celou Cirkvou, to by v nej skoro musel povstať zmätok, rozbroj a roztržky.

Zaiste je to podivuhodné, aká bola pevná Petrova stolica, to značí pápežská vláda od apoštolských časov až do dnešného dňa. Najväčšie a najmocnejšie panovnícke domy pominuli, kráľovstvá a cisárstva zanikli a teraz už nieto ríše, ktorá by trvala od apoštolských časov; len viditeľná hlava katolíckej Cirkvi ostala od tých časov až do dnešného dňa. To pochádza odtiaľ, že sv. Petrovi prisľúbil Pán Ježiš, že na ňom, totiž na skale vystaví svoju Cirkev, ktorú ani brány pekelné nepremôžu! A Spasiteľ dostál svojmu slovu podnes a dostojí až do konca sveta.

Preto sa neľakaj toho, čo teraz počuješ alebo v novinách čítaš, ako zaobchádza svet so Sv. Otcom Piom X., lež počúvaj, čo ti hovorím ja: Najväčšia spása, ktorú môže získať človek na tomto svete, záleží od toho, aby ostal v spojení s Pánom Ježišom Kristom. Avšak Pán Ježiš všetku pravdu a milosť zložil ako poklad do lona svojej Cirkvi, ktorá z toho veľkého pokladu udeľuje veriacim.

Katolícka Cirkev by však nemala žiaden život a zdravie, keby nebola spravovaná jednou, viditeľnou, najvyššou hlavou; rovnako ako by aj v ľudskom tele všetka krv v žilách stáť zostala, keby bolo srdce z tela vytrhnuté. Ty, drahý čitateľ, si tak šťastný, že môžeš byť údom pravej Cirkvi, brať podiel na pravde a sviatostiach; lež za to, že sa ti tohoto preveľkého šťastia dostáva, patrí tvoja vďačnosť len tej okolnosti, že svätá Cirkev má na zemi jednu viditeľnú, spoločnú a najvyššiu hlavu – rímskeho pápeža.

V dnešný deň sa slávi v Ríme pamiatka Nastolenia sv. Petra, prvého pápeža; pre každého katolíckeho kresťana je to slávnosť vďakovčinenia; máme totižto vzdávať vďaky Pánu Bohu, že nás tým zaopatriť ráčil, čo nám je pre spasenie duše nevyhnutne potrebné. Modli sa preto, drahý kresťan, často za hlavu Cirkvi, obzvlášť však dnes. K tomuto cieľu uvádzam modlitbu, ktorá sa za pápeža pri svätej omši konáva:

Modlitba

Ó Bože, pastier a predstavený všetkých veriacich, vzhliadni milostivo na služobníka Tvojho N. (pápeža), ktorého si za pastiera Svojej Cirkvi ustanovil. Udeľ mu, prosíme Ťa, aby zverenému sebe stádu skrze učenie a príklady bol užitočným, a spolu s ním dosiahol život večný; skrze Pána nášho. Amen.

PDF (formát pre tlač)