Narodenie a raný život Panny Márie

Matej Gavlák
14. mája 2025   Cirkev

Nie je ľahké napísať presný „životopis“ Panny Márie, keďže informácie o nej sú pomerne strohé. Vo Svätom Písme o Panne Márii nachádzame len niekoľko útržkovitých správ, ktoré hovoria o jej počatí Pána Ježiša z Ducha Svätého, o jej sobáši s Jozefom, o jej pôrode, o úteku do Egypta a obetovaní Pána, o strate 12-ročného Ježiša a, samozrejme, o spolutrpiteľstve s Jej Synom počas krížovej cesty.

Apokryfy sv. Jakuba

Kto však boli rodičia Panny Márie? Kde sa narodila? Kam chodila do školy? Na žiadnu z týchto otázok nám Sv. Písmo nedáva odpoveď. Napriek tomu máme istú celkom dobrú predstavu o udalostiach ohľadom Máriinho narodenia, i o jej prvých rokoch života. Vieme, že jej rodičmi boli sv. Joachim a sv. Anna; vieme, že pochádzali z mestečka Nazaret, ako aj mnoho ďalších prekvapivých podrobností. Odkiaľ sa teda tieto informácie vzali, keď nie sú zahrnuté vo Svätom Písme? Odpoveď znie – v Apokryfoch sv. Jakuba.

Najprv si povedzme, čo to vlastne sú tie apokryfy, niekedy nazývané aj protoevanjeliá. Ide o spisy podobné evanjeliám, ktoré však ranými Cirkevnými Otcami neboli zahrnuté do Sv. Písma. Nejde o to, žeby boli úplne vymyslené, ale je pravdou, že vo všeobecnosti miešajú pravdu s výmyslami autorov. Apokryfy sv. Jakuba nám teda predstavujú okolnosti narodenia Panny Márie, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za pravdivé.

Apokryfy sv. Jakuba ani neboli spísané týmto apoštolom, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ich spísal niekto zo širšej Máriinej rodiny, niekedy v 2. storočí, teda asi sto rokov po udalostiach v nich opísaných. Dielo bolo napísané ako raná obrana kresťanstva a Matky Božej voči neprajníkom nášho náboženstva.

Joachim a Anna

Podľa týchto spisov sa teda rodičia Panny Márie volali Joachim a Anna, žili v mestečku Nazaret a obaja boli v ranej Cirkvi vyhlásení za svätých. Joachim bol veľmi bohatý človek; no tiež bol na svoju dobu aj nezvyčajne bohabojným a šľachetným mužom. Joachim so svojou manželkou Annou mali takýto zvyk: všetko svoje bohatstvo rozdeľovali na tri časti. Prvú dávali Chrámu, druhú venovali na podporu náboženstva a tretiu chudobným. Napriek tomu sa im ich majetok vždy znova a znova vracal do pôvodnej veľkosti, ba Boh ich požehnával ešte viac.

Obaja manželia však mali v srdci jednu veľkú bolesť – nemohli mať žiadneho potomka. Dvadsať rokov sa modlili za syna alebo dcéru. Takto sa na významný sviatok vybrali do Svätého mesta, Jeruzalema, kde chceli obetovať jedného zo svojich početných baránkov. Veľkňaz však Joachima odmietol so slovami, že obety muža, „ktorý je nanič“, nemôžu potešovať Boha. Narážal tým na to, že zbožný muž nemal dieťa. „Opustite túto spoločnosť a odíďte; neobťažujte Boha svojimi darmi a obeťami, ktoré mu nie sú príjemné!“ – hromžil veľkňaz na svätú dvojicu.

Joachima sa tieto slová vyrieknuté verejne pred ľuďmi od veľkňaza veľmi dotkli a zahanbili ho. Nevrátil sa domov spolu s Annou, ale vydal sa do jednej zo svojich usadlostí blízko Jeruzalema, kde sa v nárekoch dni a noci modlil so slovami:

„Pane, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, našich prvých predkov, neskrývaj predo mnou svoju láskavosť a nedopusť, keďže si Otec, aby som bol vo svojich obetiach započítaný medzi zavrhnutých a vydedených, pretože mi nedávaš potomka. Pamätaj, Pane, na obety a dary svojich služobníkov a prorokov, mojich predkov, a pozri sa na ich skutky, ktoré sa páčili tvojim božským očiam…!“

Joachim tiež sľúbil Pánovi, že kohokoľvek mu pošle, on, Joachim, zasvätí dieťatko Bohu. I zjavil sa mu anjel, aby mu odovzdal dôležitú správu:

„Človeče spravodlivý a čestný, Všemohúci zo svojho zvrchovaného trónu si všimol tvoje túžby a vypočul tvoje vzdychy a modlitby, aby ťa požehnal šťastím na zemi. Tvoja manželka Anna počne a porodí dcéru, ktorá bude požehnaná medzi ženami. Národy ju budú poznať ako blahoslavenú.“

Anjel ďalej Joachimovi nariadil, že sa má jeho dcérka volať Mária a že od detstva má byť zasvätená Chrámu a Bohu v ňom prebývajúcom, tak, ako jej otec sľúbil.

Malá Mária

I narodila sa malá Mária, ktorá bola už od detstva veľmi zbožným, milým a žiarivým dievčatkom. Nebolo dieťaťa jej podobnému v poslušnosti svojim rodičom – veď bola bez hriechu počatá.

Rodičia dali svoju dcérku do chrámovej školy pre zasvätené panny, kde nadobudla potrebné zručnosti a vedomosti. Od toho dňa, keď mala približne tri roky, žila Mária v Chráme, pracovala, modlila sa a rozjímala o úžasnej Božej láske a každým dňom sa k Nemu približovala. Školu dievčatko ukončilo v 12 rokoch – no v tom čase už bol jej otec zosnulý. V rovnakom veku bola tiež Mária zasnúbená so svojím budúcim manželom, Jozefom. Pri obrade pristál podľa apokryfov Jozefovi na hlave holub, čo bolo podľa veľkňazov znamením, že si Boh vyvolil za ženícha Márie práve jeho.

Hoci teda sv. Joachim zomrel ešte počas Máriinho detstva, podľa cirkevnej tradície sa jeho manželka sv. Anna dožila svojho vnuka – malého Ježiška. To je však už iný príbeh.

PDF (formát pre tlač)