Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, XI. časť

Branislav Krasnovský
15. októbra 2024   Cirkev

V predchádzajúcej časti biskup de Ségur ukončil svoju argumentáciu a teologicky ňou vyvrátil všetky tvrdenia oponentov proti častému svätému prijímaniu. V závere knihy však ešte vysvetľuje v prípade detí, chlapcov a dievčat, seminaristov, ľudí chorých a zarmútených – prečo je čo najčastejšie pristupovanie k sviatosti Eucharistie dôležité a ako dokáže pozitívne meniť ľudskú dušu, povahu i ľudského ducha. A týmto záverečným argumentom som sa rozhodol venovať dve časti, čo tiež znamená, že tento týždeň sa s knihou Sväté prijímanie biskupa de Ségur rozlúčime.

Prečo je dobré, aby deti často pristupovali k svätému prijímaniu

Mnohým pri pohľade na detskú ľahkomyseľnosť a hravosť napadne, že deti nemôžu často prijímať Eucharistiu a pravidlá ohľadom Najsvätejšej Eucharistie sa týkajú v prvom rade dospelých. To však nie je pravda. Tento omyl dokázal zaviniť duchovnú skazu obrovského množstva mladých duší, ktoré bez svätého prijímania ostali doslova bez ochrany vo svojom každodennom boji s vášňami.

Deti rovnako ako dospelí môžu prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu často. Božský Spasiteľ viac od detí nežiada, žiada len to, čo sú mu schopné dať a lepšie ako my pozná aj ich ľahkomyseľnosť, ktorá nás tak ľaká. Náš Pán Ježiš Kristus vie lepšie ako my, že nevinnosť je veľmi vzácny poklad, o ktorý chce diabol nevinné duše olúpiť a že Eucharistia je tou zbraňou, ktorá dokáže dieťa ubrániť pred nástrahami a útokmi diabla.

Už viackrát vo svojej knihe biskup de Ségur uviedol, že nikdy neprijímame Eucharistiu príliš často a že znakom dobrého prijímania Eucharistie je skutočnosť, že prijmeme Eucharistiu s úprimnou dobrou vôľou a láskou v srdci. To neplatí len o deťoch, to platí aj pre dospelých. Zo skúsenosti však vieme, že nie je nič úprimnejšie ako dobrá vôľa u dieťaťa, ktoré vykonalo práve svoje prvé sväté prijímanie.

Takéto prvoprijímajúce dieťa zo všetkých síl miluje Nášho Pána Ježiša Krista a túži po ňom. Prečo by sme dieťaťu mali Krista zakazovať a nedovoliť mu získať ho v podobe Eucharistie? Takéto dieťa je často oveľa hodnejšie prijať Eucharistiu ako my, ktorí nedoceňujeme Kristovu zbožnosť. „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo“ – hovorí Kristus (Mt 19,14). Kráľovstvo nebeské na zemi – to je Eucharistia.

Hovorí sa, že deti sú ľahkomyseľné. Je to pravda a práve preto je potrebné, aby k Eucharistii pristupovali čo najčastejšie. Všetky katolícke veriace deti milujú Krista a chcú ho milovať. Ľahkomyseľnosť je len vtedy prekážkou, ak je dobrovoľná. Nezabúdajme však, že pre deti je týždeň často dlhý ako mesiac a v detskom veku sa veľmi rýchlo striedajú dojmy a predsavzatia. Preto je potrebné v deťoch živiť katolícku vieru ak chceme, aby vyrástli a stali sa dobrými katolíkmi.

Deti sú síce ľahkomyseľné, no na druhej strane aj veľmi prítulné. Potrebujú lásku a musia dostať dostatok lásky od svojich blízkych. Kristus je deťom oveľa bližšie ako rodičia a povinnosťou rodičov je naučiť deti milovať Krista, nájsť si k nemu cestu. Detské nedostatky a chyby aj keď sú pravdivé, majú len minimálny význam. Nezabúdajme, že zbožnosť, katolícka viera a prístup k Eucharistii dokážu zabrániť, aby detské nedostatky a chyby neprerástli neskôr v neprávosti.

Kresťanské dieťa by od prvého svätého prijímania malo prijímať Eucharistiu každú nedeľu, závisí to však aj od spovedníka, rodičov či učiteľov. Ak títo uvidia, že dieťa nemá dostatok dobrej vôle, alebo je na svoj vek príliš infantilné, môžu dočasne obmedziť prístup dieťaťa k Eucharistii. Tu je však potrebná veľká opatrnosť, pretože nebezpečenstvo morálneho pádu, ktorý ľaká každého rodiča (ktorému leží na srdci blaho a budúcnosť jeho dieťaťa), je v takomto prípade veľmi blízke a toto nebezpečenstvo dokáže vypáliť s najväčším účinkom práve Eucharistia.

Rodič, ktorý chce zachovať svojmu dieťaťu čistotu a nevinnosť by mal povzbudzovať dieťa k tomu, aby čo najčastejšie pristupovalo k Eucharistii. V žiadnom prípade by mu nemal brániť, môže sa však tiež poradiť so spovedníkom, ku ktorému chodieva dieťa na spoveď.

Potom biskup de Ségur spomenul, že počas svojej kňazskej praxe sa stretol žiaľ aj s rodičmi, ktorí zanedbali detskú výchovu a tiež nekládli dôraz na časté prijímanie Najsvätejšej Eucharistie dieťaťom. Výsledkom takéhoto prístupu a výchovy bol často jedinec, ktorý sa vzdialil od Krista a následne musel hľadať ťažko opäť cestu ku Kristovi.

„Netreba sa báť u svojho dieťaťa, že chodí často na sväté prijímanie. Treba sa skôr báť malého zápalu pre Najsvätejšiu Eucharistiu. Dieťa, ktoré sa vzďaľuje od Boha, sa ocitá vo veľkom duševnom zmätku a nebezpečenstve. Kto miluje svoje dieťa, ten ho chráni a najväčšou ochranou je práve Najsvätejšia Eucharistia,“ uviedol doslovne biskup de Ségur.

„My sa obávame o svoje dieťa a jeho budúcnosť. Lepšie je ísť zo začiatku trošku pozvoľna, ako neskôr ostávať pozadu,“ toto mi raz povedali rodičia, ktorí nechceli, aby sa dieťa stalo fanatikom a často chodievalo na sväté prijímanie (hovorí biskup de Ségur). Ale ja sa pýtam? Prečo by malo dobré katolícke dieťa ostávať neskôr pozadu? Prečo by mali dobré a zbožné deti prestať Boha milovať? Naozaj sú rodičia, ktorí si myslia, že horlivosť v detskom veku a v mladosti nie je najlepšou zárukou katolíckej budúcnosti?“

„Kto chce, aby jeho dieťa bolo chránené pred zlom, nesmie mu brániť v prístupe k Eucharistii. Nesmie mu brániť čerpať zo zdroja Božej sily a čo najužšie sa spojiť s Kristom, pôvodcom všetkej katolíckej vernosti. Detská zbožnosť v ranom veku je zárukou budúcej zbožnosti v dospelosti a zachovaná vernosť ku Kristovi bude zorou jeho mladosti, na ktorú môžu byť aj rodičia hrdí, pretože majú na výchove a formovaní svojho dieťaťa veľký podiel,“ uvádza biskup de Ségur.

„Často sa stane, že napriek častému prístupu k Eucharistii sa deti neuchránia od duchovného pádu a skĺznu do hriechu. Nie je potrebné nad takýmto dieťaťom lámať palicu, samo sa zdvihne a Eucharistia, ku ktorej smeruje mu bude vždy oporou. Nezabúdajme, je len veľmi málo detí, ktorým postačuje prijímanie Eucharistie raz do mesiaca a nepoznám dieťa (hovorí biskup de Ségur), o ktorom by som mohol povedať, že mu sväté prijímanie raz za týždeň neprospelo. Dokonca deti, ktoré vrúcne milujú božského Spasiteľa a nehrešia úmyselne, môžu chodievať na sväté prijímanie aj 2–3-krát týždenne.“

„V prvých storočiach mohli katolícke deti pristupovať ku každodennému svätému prijímaniu, z ktorého čerpali onú silnú mieru katolíckeho života, ducha, viery, modlitby a horlivosti, ktorý dal katolíckej Cirkvi tak mnoho „násťročných“ mučeníkov a svätcov. Miera Božej milosti, ktoré sa vylievala na prvých kresťanov sa však nestenčila v dnešných časoch, to len my sme priškrtili jej tok. Ak necháme prúdiť Božiu milosť do detí v podobe Eucharistie, môže v budúcnosti zažať v dieťati dušu svätca,“ uviedol biskup de Ségur.

„Obávame sa, že naše dieťa bude až príliš pobožné a bude sa chcieť stať kňazom a zasvätiť sa Bohu.“ Čo je toto za argument? Prečo vnímajú kňazstvo ako ťažký údel a nie ako dar? Kto sa zasvätí službe Bohu, zvolil si to najlepšie, čo si zvoliť mohol a na celú svoju rodinu priťahuje Božie požehnanie. Obávať sa zbožnosti je hotový nezmysel, pretože zbožnosť je veľkým dobrom a pravým šťastím. Žiaľ, tu na zemi nemožno byť príliš zbožným a ani príliš dobrým. Ale ako sú úbohí rodičia a deti, ktorí vnímajú kňazstvo a zasvätenie Bohu ako niečo ťažké a náročné.“

„Ponechajme deťom náboženskú katolícku slobodu, aby sa slobodne rozhodli. Buďme však pri nich, poraďme im a pomáhajme im nájsť tú správnu cestu. Neukráťme ich o Eucharistiu, ktorá ich dokáže pozitívne formovať a ktorá je ochranou detí pred zlom. Deti potrebujú čo najčastejšie sväté prijímanie. Ak chceme vychovať silné katolícke pokolenie, dajme deťom Eucharistiu, ktorá dokáže vypestovať katolíkov. Spolu s kňazmi by mali rodičia pomáhať vypestovať u detí pravú katolícku zbožnosť a pripraviť ich k čo najčastejšiemu prijímaniu Najsvätejšej Eucharistie.“

Na záver ešte niekoľko právd z Katechizmu katolíckej Cirkvi, ktoré by rodičia mali poznať, aby deti viedli k čo najčastejšiemu prijímaniu Najsvätejšej Eucharistie.

1244 Prvé prijímanie Eucharistie. Keď sa novopokrstený stal Božím dieťaťom a obliekol si svadobné rúcho, je pripustený na „Baránkovu svadobnú hostinu“ a prijíma pokrm nového života, Kristovo telo a krv. Východné cirkvi si uchovávajú živé vedomie jednoty uvádzania do kresťanského života, (1292) a preto dávajú sväté prijímanie všetkým novopokrsteným a birmovaným, a to aj malým deťom, pamätajúc na Pánove slová: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im…“ (Mk 10,14). Latinská cirkev vyhradzuje pristúpenie k svätému prijímaniu tým, čo dosiahli vek používania rozumu, a zameranie krstu na Eucharistiu vyjadruje prinesením novopokrsteného dieťaťa k oltáru na modlitbu „Otče náš“.

1391 Prijímanie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. Prijímanie Eucharistie prináša ako hlavné ovocie dôverné zjednotenie s Ježišom Kristom. Veď Pán hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (460) (Jn 6,56). Život v Kristovi má svoj základ v eucharistickej hostine: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, (521) aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ (Jn 6,57)

2226 Rodičia majú začať s výchovou detí k viere už v ich najútlejšom veku. Táto výchova sa uskutočňuje už vtedy, keď si členovia rodiny pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia. Rodinná katechéza predchádza, sprevádza a obohacuje iné spôsoby poučovania vo viere. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a pomáhať im odhaliť svoje povolanie Božích detí. Farnosť je eucharistické spoločenstvo (2179) a srdce liturgického života kresťanských rodín; je osobitne vhodným miestom na katechézu detí i rodičov.

2228 V čase detstva sa úcta a láska rodičov prejavuje predovšetkým v starostlivosti a pozornosti, ktorú venujú tomu, aby vychovali svoje deti a postarali sa o ich hmotné a duchovné potreby. Počas dospievania detí vedie rodičov tá istá úcta a oddanosť k tomu, aby ich vychovávali k správnemu používaniu vlastného rozumu a vlastnej slobody.

2252 Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí vo viere, v modlitbe a vo všetkých čnostiach. Majú povinnosť, pokiaľ im je to možné, postarať sa o hmotné a duchovné potreby svojich detí.

2253 Rodičia majú rešpektovať a podporovať povolanie svojich detí. Majú mať na pamäti a učiť svoje deti, že prvotným povolaním kresťana je nasledovať Ježiša Krista.

(Pokračovanie)

Titulný ilustračný obrázok, Alonso Vázquez (1564–1608), Posledná večera, zdroj: wikimedia commons

***

predchádzajúce časti:
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, I. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, II. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, III. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, IV. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, V. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, VI. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, VII. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, VIII. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, IX. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, X. časť

PDF (formát pre tlač)