Zomrel francúzsky kardinál André Vingt Trois, hlasný kritik potratov a homosexuálnych manželstiev
22. júla 2025
Krátke správy
Významná osobnosť francúzskej katolíckej Cirkvi, kardinál André Vingt-Trois umrel dňa 18.7.2025 vo veku 82 rokov. Počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. v rokoch 2007 – 2013 zastával funkciu predsedu francúzskej biskupskej konferencie a v rokoch 2005 – 2017 bol arcibiskupom Paríža. Smútočná omša sa konala v katedrále Notre Dame v Paríži.
André Vingt-Trois sa narodil 7. 11.1942 v Paříži, za kňaza bol vysvätený v roku 1969 a v roku 1988 sa stal pomocným biskupom v Paríži. Študoval v seminári Saint-Sulpice v Issy-les-Moulineaux, získal licenciát z teológie na Katolíckom inštitúte v Paríži, kde neskôr pôsobil aj ako profesor. Bol veľmi aktívny pri katechéze a formácii laikov a obnovil duchovné cvičenia pre manželské páry a mládež. Podporoval opätovnú evanjelizáciu v mestskom prostredí, hlavne v sekularizovanom Paríži.
V období rokov 1988-1999 bol pomocným biskupom Paríža a zastupoval kardinála arcibiskupa Jeana Marie Lustigera, pričom vzťahy medzi oboma prelátmi boli komplikované. André Vingt-Trois inklinoval viac k tradičným hodnotám a okrem iného oficiálne uznal francúzsku púť do Île-Bouchard, miesta zjavenia Panny Márie v roku 1947.
Bol hlasným zástancom katolíckeho chápania manželstva ako zväzku muža a ženy. Vystúpil proti zákonu o homosexuálnych manželstvách vo Francúzsku (Mariage pour tous, 2013), pričom zdôrazňoval, že deti majú právo na otca a matku. Podporoval La Manif pour tous, hnutie odporu proti redefinícii manželstva, aj keď nie príliš dôrazne. Údajne v obave, aby nevyvolal prílišnú polarizáciu v krajine. V rokoch 1999 – 2005 bol arcibiskupom v Tours.
Do funkcie arcibiskupa Paríža ho menoval pápež Ján Pavol II. v roku 2005 a v tejto funkcii bol v rokoch 2005 – 2017. V centre jeho pozornosti stála obrana rodiny a ako už bolo povedané, bol kritikom manželstva osôb rovnakého pohlavia. Kardinálom sa stal počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. v roku 2007. Od roku 2009 ho pápež Benedikt XVI. menoval za zvláštneho vyslanca v Libanone, kde komunikoval nielen so všetkými predstaviteľmi východných cirkví, ale aj s vodcami šiítov, drúzov a sunnitov. Pomáhal tiež obyvateľom okupovaného pásma Gazy a kritizoval izraelskú agresiu
V roku 2017 po dosiahnutí vekovej hranice 75 rokov sa stal emeritným arcibiskupom Paríža a až do svojej smrti sa aktívne vyjadroval k etickým a morálnym témam, bioetike a k problematike vzťahov medzi katolíckou Cirkvou a laickým francúzskym štátom.
André Vingt-Trois jednoznačne počas celého svojho života odmietal akékoľvek formy eutanázie a asistovanej samovraždy. Až do svojej smrti bol vášnivým odporcom legalizácie eutanázie (vo Francúzsku teraz legalizovanej vo forme zákona o pomoci pri umieraní), tvrdil že tento zákon je ohrozením dôstojnosti najzraniteľnejších a otvára cestu k ekonomickému utilitarizmu, pričom kládol dôraz na rozširovanie paliatívnej starostlivosti ako ľudskejšej alternatíve a odmietal „kultúru smrti“.
Takisto bol vášnivým odporcom rôznych zvrátených zákonov porušujúcich vo Francúzsku princípy katolíckej bioetiky, obzvlášť odmietal výskum na ľudských embriách a eugenické praktiky. Varoval pred tým, aby sa ľudský život nestal predmetom vedeckej explózie bez etickej reflexie, odmietal nátlak tzv. „vedeckého pragmatizmu“ a volal po morálnej zodpovednosti.
Čo sa týka budúcnosti katolíckej Cirkvi vo Francúzsku, varoval pred eróziou kresťanských hodnôt v spoločnosti. Podľa jeho slov budúcnosť modernej Cirkvi vo Francúzsku bude závisieť od odvážnej evanjelizácie v sekularizovanej spoločnosti a od snahy aktívne uplatňovať katolícky systém morálnych hodnôt v témach ako je rodina a sociálne otázky.
Medzi kardinálom André Vingt-Troisom a pápežom Františkom existovali viaceré názorové rozdiely v pastoračnej a teologickej rovine. Kardinál André Vingt-Trois nebol ani propagátorom Teológie oslobodenia a ani Pachamamy, odmietal násilne pretláčaný model synodálne „vanúcej“ Cirkvi, preferoval pevnejšie doktrinálne vedenie a nabádal k dodržiavaniu tradičnejšie formovanej cirkevnej discilíny.
Figuroval medzi tými, ktorí požadovali zmiernenie bergogliánskych synodálnych dokumentov, alebo požadovali ich presnejšie vysvetlenie, čo zarmucovalo tak pápeža Františka ako aj ostatných bergogliánov.
Branislav Krasnovský
Zdroj: Vatican News, La Nuova Bussola Quotidiana
