V Bratislave cez víkend pochodovali tí, čo sú hrdí na tradičnú rodinu, aj tí, čo sú hrdí na svoje sexuálne záľuby

21. júla 2025   Aktuality

Počas víkendu sa v Bratislave uskutočnili dva pochody. Jeden s názvom Hrdí na rodinu a so zámerom ukázať, že „na rodine a manželstve záleží“, pričom organizátori mali na mysli rodinu skladajúcu sa z muža, ženy a ich detí a pod manželstvom mali na mysli manželstvo muža a ženy.

Druhý pochod, zvyčajne so štandardným kozmopolitným „šarmom“ nazývaný – LGBT Pride, bol zase (a opäť) kŕčovitou, Európskou úniou podporovanou, pokrokovými diplomatmi obletovanou, liberálnymi novinármi okiadzanou a progresívnymi umelcami zviditeľnenou oslavou dokonalého protikladu k tomu, čo si väčšina obyvateľov Slovenska predstavuje pod pojmom rodina, manželstvo a normálnosť.

Pochod Hrdí na rodinu sa už štandardne konal na Jakubovom námestí, kde stála tribúna, z ktorej sa účastníkom prihovorili organizátori pochodu Marek Nikolov zo združenia Pastor Bonus a Anton Chromík z Aliancie za rodinu. Diskusie na tému súčasného návrhu novelizácie ústavy, ktorá určila za cieľ ukotviť do najvyššieho zákona fakt, že existujú len dve pohlavia – mužské a ženské, ako aj ukotvenie väčšej suverenity Slovenska v rozhodovaní o kultúrno-etických otázkach, sa zúčastnili právnik Patrik Daniška a detský ombudsman Jozef Mikloško.

Patrik Daniška pripomenul, akým spôsobom dochádza k postupnému infiltrovaniu spoločnosti progresivistickou ideológiou a ako vyzerala situácia nielen pred súčasným návrhom novelizácie ústavy, ale už pred známym referendom v roku 2015:

„Naša spoločnosť bola ako variaca sa žaba. Verejná mienka bola masírovaná cez médiá, kultúru a rôzne vplyvy, kde sa všade objavovali politické požiadavky LGBT a takto sa to normalizovalo. Referendum bola príležitosť, aby sa spoločnosť mohla zastaviť a zamyslieť, či to naozaj chceme. Myslím, že to bolo veľmi dôležité, lebo sme si uvedomili, že pozor, sme v hrnci, v ktorom nechceme byť.“

– Je však nutné dodať, že napriek odporu väčšiny občanov voči kultúrno-etickým inováciám sa tlak na prijatie zvrátených ideológií od roku 2015 vôbec nezmenšil, skôr naopak. Paralelný pochod LGBT Pride, tešiaci sa masívnej podpore politického a žurnalistického spektra je toho najlepším dôkazom. Zatiaľ čo väčšina systémových médií referovala o pochode Hrdí na rodinu len v kusých správach, svojim ideologickým obľúbencom venovali široké informačné pokrytie.

A samozrejme, svoju prípadnú prítomnosť na pochode Hrdí na rodinu využívali pokrokoví novinári na plnenie svojich ideovo-politických redakčných úloh, čiže: spochybňovať a diskreditovať otázkami obhajcov tradičnej rodiny a sexuálnej normálnosti. Zaujímalo ich, prečo si obhajcovia myslia, že len rodina chráni deti, prečo dátum konania pro-rodinného pochodu koliduje s LGBT Pride a vo všeobecnosti: Čo vlastne tí kresťania a tmári všetkých odtieňov proti tým skvelým a nikomu neškodiacim LGBT aktivistom vlastne majú?

Podobné spochybňujúce otázky samozrejme pri LGBT Pride absentovali. Nikto zo žurnalistov sa nepýtal ako LGBT ideológovia prišli na to, že je viac ako dvojo pohlaví, prečo by mala väčšina obyvateľstva túto víziu akceptovať a prijať ju za vlastnú, s výhľadom (ako je to na pokrokovom Západe) trestnej sankcie do budúcnosti, pre tých čo by sa opovážili túto ich ideologickú fantáziu spochybňovať.

Propagačné úsilie prinieslo nakoniec svoje ovocie: dúhového pochodu sa zúčastnilo údajne 14 000 účastníkov a prorodinného pochodu len okolo 3000. Aj keď samozrejme môžeme s pokojom vopred konštatovať, že značné množstvo z účastníkov LGBT akcie tvorili ako vždy tzv. dúhoví turisti, ktoré cirkulujú ako nutná vata a kulisa po všetkých LGBT pochodoch v EÚ, naposledy aj v Budapešti, kde bolo v dave vidieť všetky možné zástavy európskych štátov.

Na strane druhej, tí čo obhajujú tradičnú rodinu majú okrem nepriazne súčasného režimu, ešte ďalšiu nevýhodu – majú skutočne rodiny. Zatiaľ čo bežný sexuálny inovátor má na starosti predovšetkým svoje sexuálne preferencie, tak ľudia obhajujúci rodinu, sa musia o svoje rodiny starať a tak je pre nich omnoho obtiažnejšie vybrať sa cez víkend do Bratislavy a stráviť tam (spolu s cestou) takmer celý deň.

Musia sa totiž doma starať o deti, ktoré vychovávajú pre tento štát, ako budúcich daňových poplatníkov, na ktorých budú parazitovať na staré kolená práve tí sexuálni inovátori, ktorí im teraz za obranu tradičnej rodiny nadávajú.

Niežeby na dúhovom pochode chýbali deti. Boli tam, ako rukojemníci zvrátených snáh, ako dôkazy, že aj LGBT ideológom záleží na deťoch. Nikto samozrejme nepochybuje, že deti sú skutočne objektom ich záujmu, avšak to, že popri deťoch pobehujú občania v sadomasochistických oblekoch, predvádzajú sa vo zvrátených pózach a verejne propagujú sexuálne úchylky, je dostatočným dôkazom toho, akým smerom sa tento záujem uberá.

Zaujímavé je, že kým na LGBT akcii sa zúčastnili predstavitelia miestnej samosprávy: Juraj Droba, Matej Vagač a Matúš Vallo, pričom nešetrili propagandistickými frázami, tak nikto z ich tímov si nenašiel čas dostaviť sa k tým, ktorí vychovávajú budúcich daňových poplatníkov, ktorí možno budú musieť neskôr sanovať ich aktivistickú zelenú politiku, prípadne nechať „obohacovať“ seba aj svoje deti (ďalšiu generáciu platičov daní) prílivom imigrantov, ktorých určite predstavitelia progresu vítajú rovnako iniciatívne ako LGBT reformáciu.

Branislav Michalka

Zdroj: TASR, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)