Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, IV. časť

Branislav Krasnovský
20. septembra 2024   Cirkev

predchádzajúce časti:
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, I. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, II. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, III. časť

***

IV. Obávam sa, že častým prijímaním mi Eucharistia zovšednie

Táto obava – vysvetľuje biskup de Ségur – môže byť správna rovnako ako nesprávna. Ak sa zovšednením myslí nedbalosť a povrchnosť, v tomto prípade dáva biskup de Ségur hriešnikovi za pravdu. Medzi dobrými a zlými návykmi je totiž rozdiel, ako medzi zneužívaním a užívaním. Dobrá sa majú užívať a nie zneužívať. Obava pred zneužitím však nesmie otriasť užívaním, pretože to je človeku na škodu. Pretože zneužívať môžeme naozaj všetko. Preto je potrebné sa vyvarovať akejkoľvek povrchnosti v službe Bohu.

Ak však hriešnik mieni zovšednením dôverný a odovzdaný vzťah k Nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, založený na dôvere a odovzdanosti, tak v takomto prípade robí chybu. Uzavretie vlastného srdca citom tak rýdzo katolícky kresťanským by bolo pre hriešnika pohromou.

Svätá Cirkev katolícka nabáda veriacich, aby často prijímali Eucharistiu a zároveň ich nabáda, aby mali ku Kristovi ozajstne dôverný vzťah, pretože Náš Pán Ježiš Kristus je naším nebeským priateľom. Kto sa správal ku Kristovi s láskou najnežnejšou a najdôvernejšou? Boli to svätci, no laici nemusia hľadieť tak vysoko a očakávať, že ich vzťah ku Kristovi bude tak vrúcny, ako vzťah svätcov. To nie je možné, ale laici by mali vedieť, že sa nesmú obávať ponoriť sa do Kristovho náručia a navštevovať ho v Jeho Božskej Svätosti. Proti zlým návykom, treba postaviť dobré katolícke zvyky.

Katolík, pre ktorého sa láska ku Kristovi a služba Bohu stali samozrejmosťou a druhou prirodzenosťou takisto chápe, že sväté prijímanie je stredobodom vzťahu s Bohom. Biskup de Ségur následne spomenul jedného obráteného kalvína, ktorý sa stal katolíkom a ktorý otvorene povedal: „Deň bez Eucharistie je pre mňa ako neslaná a nedovarená polievka.“

„Zvyknite si prijímať, dobre prijímať a často prijímať Eucharistiu. Ako povedal sv. František Saleský, dobre činíme len to, čo robíme často. Najlepší robotníci v Pánovej vinici sú tí, ktorí sú zvyknutí tvrdo pracovať a najviac sa v práci vycvičili…“

V. Netrúfam si ísť bez spovede na sväté prijímanie a predsa sa nemôžem neustále spovedať

A kto žiada od teba úbohý hriešnik, aby si sa neustále spovedal? Svätá Cirkev katolícka všetkých nabáda k tomu, aby chodili čo najčastejšie až každodenne na sväté prijímanie, no nikdy netvrdila, aby sme sa spovedali pred každým svätým prijímaním.

Nie je potreba byť pápežskejší ako samotný pápež a je potrebné prestať si vymýšľať povinnosti, ktoré nikdy svätá Cirkev katolícka neukladala a ani k nim nikdy nenabádala. Dokonca je pravdou, že kto tak činí, že sa chce pred každým svätým prijímaním spovedať, nechápe, o čo pri svätom prijímaní ide a takéto názory sú aj v rozpore s Tridentským koncilom a jeho učením.

Tridentský koncil totiž zadefinoval, že len v jedinom prípade sa musí katolík spovedať pred svätým prijímaním. A to vtedy, keď sa dopustil smrteľného hriechu – „sibi conscius peccati mortalis“. Ale katolícke duše, ktoré často prijímajú Najsvätejšiu Eucharistiu sa len zriedka dopúšťajú smrteľných hriechov.

Čo sa týka všedných hriechov, ktoré sú spojené s ľudskou slabosťou, tak o týchto chybách katolícka Cirkev vždy učí, že úprimné vzbudenie lásky k Bohu a ľútosti nad týmito všednými hriechmi postačuje, aby nás úplne od všedných hriechov očistilo. Svätá Cirkev katolícka nám ako dobrá Matka chce byť pri tejto očiste od všedných hriechov čo najviac nápomocná a k takémuto očisteniu ustanovila jednoduché sviatostné prostriedky. Okrem ľútosti nad všednými hriechmi a úprimného vzbudenia si lásky k Bohu postačuje znamenie kríža vykonané svätenou vodou, modlitba Otče náš, Confiteor či modlitba svätého ruženca.

Kto váha pristúpiť k oltáru a prijať Eucharistiu, pretože spáchal niekoľko všedných hriechov, ktorých sa dopustil od poslednej spovede, nech si vypočuje slová Tridentského koncilu. Tento veľký a pravdivý hlas skutočnej katolíckej Cirkvi totiž jednoznačne hlása: „Sväté prijímanie chráni od smrteľných hriechov a očisťuje od všedných hriechov.“

„Dobre si zapamätajte, čo vám teraz poviem (hovorí biskup de Ségur). Nie svätá spoveď, ale sväté prijímanie, ktorého sa boja tí, čo nechcú často prijímať, bolo ustanovené k odpusteniu všedných hriechov, týchto každodenných ľudských chýb. Ak tieto všedné hriechy (ktorých sa kvôli našej hriešnej podstate budeme stále dopúšťať), hriešnik úprimne ľutuje a nemiluje ich, tak nech si uvedomí, že tieto hriechy Najsvätejšia Eucharistia spáli pri svätom prijímaní rovnako ako oheň spáli slamu či drevo. Oheň nedokáže spáliť kamene ani železo. Kameňmi a železom sa tu myslia hriechy smrteľné, ktoré dokáže zničiť len ťažké kladivo svätej spovede. Slama a drevo je súhrn všedných hriechov, ktorých sa budeme až do konca nášho života každodenne dopúšťať.

Bol to jansenistický blud, ktorý zrodil doslova protikatolícku prísnu bázeň a strach. Jansenistický blud pod zámienkou väčšej sviatosti vyvyšuje svätú spoveď na úkor svätého prijímania, unavuje ľudskú dušu zbytočným strachom a vrtochmi, falšuje ľudské svedomie a nesmierne teší diabla, ktorý nás vďaka jansenistickej prísnosti drží v úctivej vzdialenosti od pravej Eucharistie, živej vyhne pravej svätosti.

„Koho srdce patrí Bohu, ten nech smelo a napriek svojim každodenným slabostiam a krehkosti pristupuje odvážne a s radosťou k oltáru, aby prijal Eucharistiu. Kto často chodí ku spovedi, nakoniec unaví svojho spovedníka. Ale kto často a každodenne chodí na sväté prijímanie, môže byť pokojný. Nikdy neunaví Ježiša Krista, ktorý ho miluje…“

VI. Bez dôkladnej prípravy nemôžem ísť k svätému prijímaniu. No k dôkladnej príprave mám nedostatok času

Tu nejde o to, či bez prípravy možno pristúpiť k oltáru a prijímaniu Eucharistie. Samozrejme, nemožno ľahkovážne odbiť tak svätý úkon. Nedostatok prípravy vedie k vlažnosti a činí i najlepšie zbožné cvičenia a predsavzatia nielenže neprospešnými, ale často aj nebezpečnými. Prijatie Eucharistie nevyžaduje len prípravu, ale vyžaduje veľmi dôkladnú prípravu a pokoru pred Pánom Bohom. Máme milostivého Boha vrúcne prosiť, aby ráčil urobiť to, načo sami nemáme sily.

Ale v čom spočíva táto príprava? V dlhých rozjímaniach a pobožných cvičeniach. Určite nie. Dlhé rozjímania a pobožné cvičenia sa samozrejme požadujú od tých, ktorí majú dostatok voľného času. Ale sú ľudia, ktorí musia tvrdo pracovať a dostatok voľného času nemajú. Svätá Cirkev katolícka, ktorá nás neustále nabáda, aby sme prijímali Eucharistiu každodenne, nám neustále tiež pripomína, že máme zodpovedne plniť povinnosti nášho stavu.

Čo je teda v takom prípade potrebné? Aby sme katolícky žili, zbožne sa modlili, často mysleli na Nášho Pána Ježiša Krista, vnútorne sa s ním spojili, bdeli nad sebou, snažili sa vyvarovať všedných hriechov, odvážne a bez reptania plnili svoje povinnosti, cvičili sa v pokore a tichosti a robili všetko preto, aby milostivý Boh našiel v nás svoje zaľúbenie.

Naozaj potrebuje niekto veľa času na to, aby myslel na Nášho Pána Ježiša Krista, miloval Ho, stal sa čistým a dobrým a posvecoval svoje dni katolíckymi úmyslami?

Kto chce byť dobrý, potrebuje približne takisto veľa času ako ten, kto chce byť zlý. Kto chce žiť pre Ježiša Krista, potrebuje približne takisto veľa času ako egoista, mysliaci len na seba. Časté sväté prijímanie je najlepšou prípravou na sväté prijímanie. Dnešné sväté prijímanie je tou najlepšou prípravou na to zajtrajšie. So svätým prijímaním je to ako s modlitbou. Čím viac sa niekto modlí, tým lepšie sa modlí a tým radšej sa modlí.

Ako hovorí sv. Alfonz z Liguori: „Ak ti pre konanie dobrých skutkov alebo kvôli nejakej povinnosti zostalo málo času na prípravu k svätej omši, určite to nerieš odmietnutím svätého prijímania. Prestaň sa vyhovárať, konať nepotrebné činnosti, sústreď sa a krátko sa pomodli. Hneď potom choď na svätú omšu a prijmi Najsvätejšiu Eucharistiu. Nikto tu netvrdí, že sa majú zanechať modlitby a nábožné cvičenia, ktorými sa duša pripravuje na bezprostredné prijatie božskej Eucharistie. Modlitby a nábožné cvičenia sú veľmi potrebné, tak ako učia všetci Učitelia Cirkvi. Bez tejto prípravy by oslabla úctivosť k Eucharistii a oslabil sa duch viery. Ak máme veľa času, venujme veľa času príprave na najsvätejšie prijímanie. Ak máme málo času, čo sa stáva pomerne často, uspokojme sa s najpotrebnejším.“

Dobrotivý sv. František Saleský doplňuje tieto rady sv. Alfonza z Liguori o praktické spôsoby, ako sa pripravovať k svätému prijímaniu. „Večer pred spaním sa začni modliť a pomodli sa obvyklé modlitby. Ráno hneď po zobudení pozdrav Božského Spasiteľa, ktorý ťa už očakáva. Cestou do kostola na svätú omšu obetuj sväté prijímanie Našej Matke Panne Márii a potom, keď si pred oltárom pokľakneš, prijmi s láskou Krista, ktorý k tebe z lásky prichádza…“

Na záver k dnešnej časti biskup de Ségur uviedol: „Poznám a poznal som nespočetné množstvo osôb každého veku a stavu, ktoré mali toľko povinností, že im ostávalo minimum času na prípravu k tomu, aby mohli úctivo prijať Eucharistiu. Ale títo veriaci vytrvalo kráčali v ústrety Kristovi. Poznal som chudobného chlapca, ktorého bezbožní rodičia tvrdo týrali, keď si plnil svoje náboženské povinnosti. Každú nedeľu tento chlapec veľmi skoro ránu utekal do kostola, len aby mohol prijať Eucharistiu počas skorej rannej svätej omše. To všetko preto, aby sa mohol domov vrátiť ešte predtým, ako sa jeho nehodní rodičia zobudili. Poznal som a poznám mnoho matiek v Paríži, ktoré deň čo deň – v zime aj v lete – utekali na skorú rannú svätú omšu, aby mohli byť doma včas a ani dietky a ani manžel netrpeli ich neprítomnosťou.“

Berme si z týchto ľudí príklad, majme ich ducha viery a konajme ako konali oni. Ak tak budeme konať, zrazu zistíme, že vždy máme dostatok času na úctu k Eucharistii a jej každodenné prijímanie v duchu „vade et tu fac similiter“ (choď a čiň podobne).

(Pokračovanie)

Titulný ilustračný obrázok, Alonso Vázquez (1564–1608), Posledná večera, zdroj: wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)