Ekonómovia v novej štúdii tvrdia: II. vatikánsky koncil spustil pokles katolíckej účasti na náboženských obradoch

29. júla 2025   Aktuality

Národný úrad pre ekonomický výskum (National Bureau of Economic Research – NBER) so sídlom v meste Cambridge, v americkom štáte Massachusetts, publikoval zaujímavú prácu s názvom: „Pohľad späť: Dlhodobá účasť na náboženských obradoch v 66 krajinách“.

https://www.nber.org/papers/w34060

Autormi práce sú známi ekonómovia Robert J. Barro z Harvardovej univerzity, Edgard Dewitte z Oxfordskej univerzity a Laurence Iannaccone z Chapmanovej univerzity. Predmetom výskumu bola miera účasti na náboženských obradoch, čo je zdôvodnené hneď na začiatku štúdie nasledovne:

„Miera účasti na náboženských obradoch je dôležitou premennou pre sociológiu a ekonomiku náboženstva, ale dlhodobé a globálne údaje sú vzácne. Retrospektívne otázky z Medzinárodného programu sociálnych prieskumov (ISSP) umožňujú zostaviť miery účasti na náboženských obradoch až do 20. rokov 20. storočia v 66 krajinách, pričom polovica z nich pochádza z „globálneho Juhu“. Spoľahlivosť retrospektívnych informácií podporuje viacero kontrol. Jedno cvičenie demonštruje konzistentnosť medzi retrospektívnymi a súčasnými údajmi z prieskumov, keď sa tieto dva údaje prekrývajú. Ďalší postup ukazuje, že retrospektívne hodnoty sú podobné, keď sú generované z jednotlivých prieskumov ISSP za roky 1991, 1998, 2008 a 2018; to znamená, že neexistuje jasná závislosť pamäti od počtu rokov spomínania. Nové údaje dokumentujú storočnú „veľkú náboženskú divergenciu“ medzi Severom a Juhom.“

Vedci uvádzajú dve udalosti, ktoré ovplyvnili účasť na náboženských obradoch:

„Údaje používame na vykonávanie dejinných štúdií, ktoré skúmajú vplyv dvoch významných udalostí na účasť na náboženských obradoch. Druhý vatikánsky koncil v rokoch 1962 – 1965 spustil pokles celosvetovej katolíckej účasti v porovnaní s inými denomináciami. Naproti tomu koniec komunizmu začiatkom 90. rokov systematicky neovplyvnil účasť na bohoslužbách. Nakoniec, vo veľkej vzorke účasť na bohoslužbách pozitívne reaguje na vojny a hospodárske krízy.“

Rezultát je teda jasný: pokles účasti na bohoslužbách spôsobil II. vatikánsky koncil a nie komunizmus, pretože po páde komunizmu by inak nastal opätovný boom, avšak nenastal. Jediným vybočením z trendu sú vojny a hospodárske krízy, teda udalosti, pri ktorých aj tým najväčším „hrdinom“ a neznabohom začína dochádzať, že majú namále a rýchlo sa utekajú modliť k Bohu, ktorého dovtedy nechceli poznať.

Signifikantné je, že štúdiu písali ekonómovia. Tým nadobúdajú ich zistenia chlad ekonomického kalkulu, ktorý vždy kráča po línii surových faktov, pretože v ekonómii ide, aj keď na teoretickej úrovni ale predsa – o peniaze a biznis. Závery sú preto neúprosné:

„Pomocou dizajnu štúdie udalostí sme zistili, že miera účasti na náboženských obradoch v prevažne katolíckych krajinách začala klesať v porovnaní so všetkými ostatnými krajinami a s ostatnými kresťanskými krajinami práve po Druhom vatikánskom koncile. Tento výsledok platí pre účasť dospelých a detí na náboženských obradoch a platí aj pri použití podielu katolíckych veriacich v krajine ako kontinuálneho meradla expozície krajiny. Celkovo relatívna miera účasti katolíkov klesala medzi rokmi 1965 a 2015 o štyri percentuálne body za desaťročie. Tento vzorec je v súlade s náboženstvom modelovaným ako klubové dobro (Iannaccone [1992]) a s názorom, že Druhý vatikánsky koncil narušil vnímanie nemennej a pravej Cirkvi (Greeley [2004], MacCulloch [2010]). Vo všeobecnosti by tieto výsledky mohli vysvetľovať, prečo sa mnohé náboženské autority zdráhajú modernizovať svoju doktrínu alebo znižovať prekážky náboženskej účasti.“

Matematický model je nespochybniteľný a štúdia dôsledkov II. vatikánskeho koncilu na účasť katolíkov pri obradoch zaberá značnú časť 73-stranového dokumentu.

Branislav Michalka

Zdroj: NBER, Rorate Coeli, titulný obrázok, zdroj – picryl.com

PDF (formát pre tlač)