„Keď sa Nemecko vyhráža, mali by sme ho brať vážne“ – Kde sme len tieto slová už počuli a prečo sú odrazu pre liberálov správne, kým iných za ne v minulosti odsudzovali?

Branislav Michalka
31. mája 2025   Politika   Komentár

Keby sa príslušníci bratislavskej kaviarne a celá liberálna kamarila videli očami Marťanov z Bradburyho kroniky, čiže bytostí, ktoré nepoznajú kontext a všetky nuansy ich účelového skackania z jedného hodnotového kameňa v politickom potoku na druhý, v snahe šťastlivo a za každú cenu sa dopracovať zo slovenského dezolátneho pralesa na vytúžený druhý breh do slnkom zaliatej eurodoliny, tak až vtedy by uvideli, aké bizarné a komické figúrky v skutočnosti predstavujú.

„Rebeli“ proti všetkému, ktorí si pri prvom zakvičaní štátu nasadzujú hygienické rúška a spievajú o tom radostné, priam maoistické pesničky (!), našnupaní hippie pacifisti, ktorí sa šibnutím čarovného prútika menia na abonentov húfnice pre hardcore novopohanských nacionalistov, oslavovatelia hromadných súloží a verejných transorgií, ktorí sledujú, kto uštipne sekretárku patriarchálne na líčko, ochrancovia detí pred „fašizoidným“ známkujúcim učiteľom, ktorí so šťastným úsmevom odovzdávajú dieťa do „opatery“ dvom homosexuálnym „tatinkom“, či uplakaní ochrancovia úbohých medvedíkov, ktorí s hrdosťou oslavujú nemocničné továrne na smrť nenarodených detí.

No a najnovšie sú z nich takí zatracovači tých, čo sa podriadili nemeckému diktátu, ktorí sa zároveň vyhrážajú slovenským dezolátom, aby sa nezahrávali s nemeckým diktátom.

Inými slovami: pokiaľ sa ty – katolík, zľakneš nemeckého diktátu a vydierania v podobe po zuby ozbrojenej a na hraniciach pripravenej armády, tak si zradca, a pokiaľ sa my – liberáli, svedomito zamýšľame nad vyhrážaním sa dobrého kancelára Merza (nezabúdajme, že aj Aďo Schicklgruber bol kancelár), tak sme uvedomelí občania Európskej únie a záchrancovia demokracie.

Kým ešte nedávno sa nás naši slniečkári snažili presvedčiť, že už samotné podriadenie sa nemeckému kolosu v roku 1939 bolo výrazom úbohej zbabelosti a tichopapučkovania vtedajšej pokakanej katolíckej garnitúry, ktorá sa mala predsa brániť, ako o tom referovali často známi stoličkoví bojovníci z rodu Štefana Hríba či Lukáša Krivošíka, tak odrazu sa podriadenie nemeckému vyhrážaniu stáva hlbokou politologicko-filozofickou múdrosťou, hodnotovou zakorenenosťou a zodpovednosťou a vôbec sa už nič nehovorí o zbabelosti, ako pri „obéznom farárovi Tisovi“.

Zároveň sa prejavy odporu zo strany slovenských politikov neinterpretujú tak, ako doteraz podobné prejavy v Európe počas II. svetovej vojny – v duchu kryptomačistickej silácko-chlapáckej kaviarenskej rétoriky a v štýle „byť silný v rozkroku“, ale ako výraz čistej dezolátnej zvrhlosti a postsedliackej demencie.

A to zatiaľ, z hľadiska odvahy o nič nejde. Na slovenských hraniciach nestojí súčasná nemecká armáda, ktorej reálny potenciál vzhľadom na celkovú degeneráciu danej krajiny sa navyše nedá s nemeckou armádou v roku 1939 porovnať ani zo žartu, nikto tu neumiera bez eurofondov od hladu a fungovanie Slovenska, síce pravdepodobne s nižšou životnou úrovňou a s určitými konzumnými obmedzeniami, by bolo zaručené aj po našom šťastlivom odchode z perfídnej Európskej únie.

Navyše, ako sa už ukázalo, obyvateľstvo sa podriaďuje rado, vie si včas nasadiť rúško aj špárať sa v nose, tak by si pravdepodobne zvyklo aj na trochu tej absencie bezbrehého konzumu. Jedine žeby to všeobecné odriekanie bolo odrazu zlé, napriek tomu, že nám jeden vynikajúci „umelec“ spieval svojho času s celou bratislavskou kaviarňou do omrzenia refrén, ktorý môže byť právom považovaný za hymnu skutočných a vzorných otrokov EÚ:

„Vydržím, vydržím, vydržím, vydržím všetko!“ (!!!) … Uohóóó…

https://www.google.com/search?q=miro+jaro%C5%A1+video+podme+spolu+tlieskat&oq=miro+jaro%C5%A1+video+podme+spolu+tlieskat&gs_lcrp=EgZjaHJvbWUyBggAEEUYOTIHCAEQIRigATIHCAIQIRigATIHCAMQIRigATIHCAQQIRigAdIBCjEyMjU0ajBqMTWoAgiwAgHxBTxEWds6VU3h&client=ubuntu-chr&sourceid=chrome&ie=UTF-8#fpstate=ive&vld=cid:c775faac,vid:m5kF_UB1SS4,st:0

Žeby teda už nechceli „vydržať všetko“?

Ale chcú, len ide o to, aby to bolo pre tú správnu politickú ideológiu. Kým predtým zahŕňalo vydržanie všetkého horeuvedenú kabaretnú gestikuláciu s odstávajúcimi ušami, tak dnes je to hádzanie sa o zem v predklone pred vizuálnym dvojníkom kedysi najvtipnejšieho Ivana Krajíčka (daj mu Pán Boh večnú slávu) alias kancelárom Merzom.

Tento veleduch nemeckej politiky, ktorý oklamal svojich voličov (ako to už býva v liberálnej demokracii dobrým zvykom) hneď skraja svojho vládnutia, keďže im pred voľbami sľuboval, že už nebude žiaden „semafór“ – čiže vláda so sociálnymi demokratmi, liberálmi a zelenými, predstavuje odrazu pre našich slniečkárov garanta európskych hodnôt a konečne aj bič na zlých karpatských dezolátov.

Krátky výber z roztúženej a natešenej kaviarensko-žurnalistickej prózy posledných dní nás okamžite vovedie do sveta slniečkárskych nádejí, ktoré ich chlácholia, že čo sa stále nedarí v regulárnych voľbách – skrotenie a umravnenie slovenského baču – to by sa konečne mohlo podariť skrze nemecké vyhrážky a diktát:

Merz stratil so Slovenskom a Maďarskom trpezlivosť. Nebolo to prázdne gesto, vraví nemecký analytik

Merz varuje Slovensko a Maďarsko, hrozí zablokovaním eurofondov

Ficova odpoveď Nemecku je hlúpa

Nemecký kancelár sa s Ficom nebude maznať

Nemeckí politici nastavili Robertovi Ficovi zrkadlo

Expremiér Ódor: Ak chceme mať na Slovensku zamestnanosť a slušné mzdy, nie je dobré mať Nemecko za nepriateľa

Šimečka: Fico nás dostal do absolútnej izolácie. Merzove slová môžu spôsobiť obrovské škody, dodáva Korčok

Nechýbajú dokonca ani prejavy ostentatívnej servilnosti, v ktorých sa Nemecko predkladá ako náš vzor a za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani autori pozývacieho listu z roku 1968:

https://dennikn.sk/blog/4661667/robert-fico-sa-neciti-ako-ziak-friedricha-merza-len-my-to-citime-inak/

Alebo prirovnania k „primitívnej slovenskej krčme“ a ohradzovanie sa proti asociáciám s Aďom Schicklgruberom:

https://komentare.sme.sk/c/23497565/cynicka-obluda-slovenska-vysoka-skola-diplomacie.html

Odrazu je suverénny odpor voči „ekonomicky vyspelejšiemu“ (v roku 1939 také Nemecko nebolo?) štátu interpretovaný vetou: „Blbé a drzé decko napodiv reaguje ako blbé a drzé decko.“

Ruku na srdce a bez toho, aby sme si čo i len na chvíľu idealizovali politickú garnitúru okolo Roberta Fica, ktorá nás do sladkej EÚ pomáhala dotiahnuť, zaviedla euro a prijímala postupne všetky zákony, ktoré napomáhajú presadzovaniu politickej korektnosti, spýtajme sa sami seba pri pohľade na bratislavskú kaviareň a jej reprezentantov v politike, kultúre, žurnalizme aj náboženstve: „Toto nám chce vládnuť?“

Toto úbohé stelesnenie pokrytectva, konjunkturalizmu a ideologického hochštaplerstva? Títo trápni vyspevovači hitov ako „Zvládneme to“ či „Počúvaj vážená Máártináá?“ Tieto infantilné a nikdy nedozreté, manželstva a prirodzenosti sa štítiace klony trápnych bratislavských mládežníckych televíznych relácií, konzumenti skysnutého guláša slovenčiny a anglických floskúl, ktoré majú garantovať ich svetovosť, títo mentálni dedičia Pionierskej lastovičky ašpirujúci na funkciu arbitra elegancie?

Oni majú odvahu niekoho obviňovať zo „sedláctva“,

https://dennikn.sk/blog/4662084/postsedliaci-ale-kdeze-stopercentni-sedlaci/

a pritom sami byť jeho kvintesenciou v tej najodpornejšej podobe – v podobe zglobalizovaného, arogantného a premúdrelého obyvateľa svetovej dediny, doškoleného treťotriednymi sociálnymi sieťami v rozosievaní fráz juvenilnej pokrokárskej imbecílie?

Pokiaľ treba na to, aby sme sa tohto zbavili poslať Friedricha Krajíčka Merza tam kam patrí – do nemeckej, večne revolučné myšlienky do sveta rozosievajúcej diery (Luther, Müntzer, Hegel, Nietzsche, Marx, Engels, Hitler, Rosenberg, Heidegger, Marcus, Reich, Dutschke, Fischer, etc.), tak to potom urobme, ale s jednou modifikáciou – s ešte väčšou razanciou by som prosil.

PDF (formát pre tlač)