Slávny dirigent Riccardo Muti dúfa v návrat sakrálnej hudby do kostolov za Leva XIV.: „V kostoloch kraľuje brnkanie na gitare a trápne texty“

20. mája 2025   Krátke správy

Známy taliansky dirigent Riccardo Muti poskytol rozhovor denníku Corriere della sera, v ktorom komentoval súčasný stav sakrálnej hudby v kostoloch, ako aj celkovú atmosféru kultúrneho úpadku v Taliansku a Cirkvi.

https://www.corriere.it/cronache/25_maggio_17/riccardo-muti-intervista-9172b2aa-bf54-4ae5-927a-7cb2c5192xlk.shtml

Už v názve článku denník cituje Mutiho, ktorý hovorí:

„Dúfam, že pápež Lev prinesie späť sakrálnu hudbu do kostolov. A koncerty vo Vatikáne.“

Na otázku, či mu prekážajú gitarové „riffy“ v kostoloch a na omšiach, odpovedal Muti s patričnou talianskou emocionalitou:

„Preboha! Myslím, že nie som jediný veriaci, ktorý by radšej v kostole počúval Palestrinu, Monteverdiho, Marenzia, Gesualda z Venosy. A gregoriánsky chorál. Nie je tu len nedostatok viery, je tu nedostatok spirituality. Veľkí kresťanskí svätci išli na mučenícku smrť so spevom a nie s brnkaním na gitare. Úpadok hudby v Cirkvi je však len jedným z aspektov širšieho javu.“

Podľa Mutiho by sa dal súčasný stav nazvať ako „úpadok posvätna“:

„Na Západe dochádza už desaťročia k úpadku posvätna. Naozaj dúfam, že pápež Lev prinesie späť do cirkví tento koncept svätého Augustína: spev je pre tých, ktorí milujú.“

Svoje nádeje ďalej konkretizuje:

„Začiatkom júna budeme mať v Ravenne viac ako tritisíc ľudí z celého Talianska, ktorí prídu, aby spievali tri Verdiho zbory: z Nabucca, z Lombarďanov a z Macbetha. Pápež Lev má koncerty veľmi rád. Dáva mi to nádej na návrat sakrálnej hudby do kostolov.“

Dodal, že s nástupom pápeža Františka do úradu „koncerty vo Vatikáne prakticky zmizli“:

„Posledné boli s Benediktom XVI. Nič sa neurobilo pre to, aby sa do kostolov, kde stále kraľujú brnkanie a trápne texty vrátila veľká posvätná hudba renesancie a gregoriánsky chorál.“

Spomínal aj na stretnutie s pápežom Františkom a na svoje kritické upozornenie ohľadom sakrálnej hudby v rozhovore s ním:

„Povedal som mu: Vaša Svätosť, nezabudnite, koľko Cirkev urobila pre hudbu v priebehu storočí. Nedostal som žiadnu odpoveď.“

Vo vyjadreniach na adresu nového pontifikátu s istým optimizmom uviedol:

„Dúfam v duchovnejšiu Cirkev, ktorá prinesie nové povolania.“

Ohľadom Talianska sa sťažoval na to, že zanedbáva svoju hudobnú tradíciu. Ako príklad uviedol ignorovanie 200. výročia úmrtia významného skladateľa Antonia Salieriho. Muti vysvetľuje, že Salieri bol skvelý skladateľ a bol posledným dvorným skladateľom – Talianom na Habsburskom dvore. Bol podľa Mutiho učiteľom umelcov obrovskej prestíže – Beethovena, Schuberta, Liszta aj Meyerbeera. Jeho pamiatka bola skarikovaná a sfalšovaná vo filme Amadeus, ktorý natočil režisér Miloš Forman. V tomto filme je Salieri, zbožný katolík, vykreslený ako závistlivý a pomstychtivý iniciátor zavraždenia (!) slobodomurára Mozarta.

Muti poukázal na to, že ide o úplné nezmysly. Pokiaľ ide o údajnú závisť voči Mozartovi, Muti potvrdzuje, že „vo viedenskej knižnici Musikverein existujú dokumenty, ktoré svedčia o tom, že Salieri pomáhal Mozartovej rodine, najmä Amadeovmu synovi, ktorý sa tiež venoval hudbe, žiaľ bez toho, aby zdedil otcov neporovnateľný talent.“

Branislav Michalka

Zdroj: messainlatino.it, Corriere della sera, Il Giornale, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)