Je ťažké byť dobrým človekom

Matej Gavlák
26. marca 2025   Spoločnosť

Riadiť sa Božími príkazmi naozaj nie je ľahké, ale je to tá jediná správna cesta. Všetky ostatné vedú do priepasti.

Čo je dobré a čo je zlé

Prvoradá otázka je nasledujúca: Ako možno rozhodnúť, že niečo je „dobré“ a niečo je „zlé“? Iste, sú veci, kde sa i súčasná spoločnosť dokáže zhodnúť, že krádež a vražda sú zlé, kým pomoc trpiacim a príspevok na charitu sú dobré.

Čo však tie „kontroverzné“ záležitosti, ako postoj ku LGBT „manželstvám“, postoj k potratom, postoj k rozvodom a ďalšie liberálne „výdobytky“, ktoré polovica spoločnosti považuje za prospešné, či aspoň „nie objektívne zlé“? Ako môžeme s istotou tvrdiť, že sú to zlé veci, keď predsa niektorým skupinám obyvateľstva „pomáhajú“?

Učiteľ Cirkvi, sv. Tomáš Akvinský, upozorňuje, že zdrojom všetkého dobra je Boh. Boh určil, ako Stvoriteľ sveta a človeka, čo je dobré a čo je zlé. Keď Boh o niečom hovorí, že je to zlé, je to objektívne zlé, aj keď nám, maličkým ľuďom tu na Zemi sa to tak zdať nemusí.

Krásne to vidieť predovšetkým na kultúre. Keď sa pozrieme na súčasné umenie, môžu si umelci hovoriť čo chcú, pociťujeme akúsi vnútornú ohavnosť plynúcu z týchto vecí. Všade nám hovoria, že sú to objektívne pekné veci; my však vnútorne pociťujeme pravý opak. A naopak, keď vidíme obrazy zo starších čias, nemusí nám nikto nič hovoriť – vnútorne cítime, že sú objektívne prekrásne. Prečo je tomu tak? Opäť, pretože aj krása vychádza od Boha Stvoriteľa. Keď je niečo pre Boha, je to objektívne (aj viditeľne) krásne, keď je niečo proti Bohu, je to objektívne (aj viditeľne) odpudivé.

Samozrejme, všetko zlo, ktorého sa dopúšťame, má aj ďalšie následky a otvára dvere ďalšiemu a ďalšiemu zlu, neuzatvára sa v kruhu, ničí pokiaľ môže.

Teda možno uviesť nasledujúce tvrdenie: človek, ktorý sa riadi Božími príkazmi, je dobrý. Potom však človek, ktorý sa neriadi Božími príkazmi, (logicky) nemôže byť dobrý.

Dôležité sú odtiene

V Božích očiach – teda objektívne – sa dobrý človek predovšetkým riadi základným kresťanským zákonom: Desatorom Božích prikázaní. Kto nemiluje svojho blížneho ako seba samého, kto si nectí svojich rodičov, pre koho sú peniaze, dom či firma dôležitejšie ako jeho Stvoriteľ, ktorý mu dal predsa život – objektívne nemôže byť dobrým človekom. „Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu,“ píše sv. Pavol v liste Hebrejom (Hebr 11,6).

Toto všetko sú pre človeka ťažké veci; pre každého z nás je naozaj ťažké milovať neviditeľnú duchovnú bytosť viac ako… najbližších príbuzných, napríklad. Toto je vlastnosť, ktorej sa aj tí najväčší svätci naučili len pomaly a postupne. Ale dá sa to. Svätý Tomáš Morus, blahoslavený Franz Jagerstätter, či svätá Perpetua šli dobrovoľne na smrť z lásky k Bohu aj napriek dohováraniu, nárekom a prosbám členov vlastnej rodiny.

Cirkev pritom učí, že ich konanie bolo objektívne správne a dnes je predovšetkým sv. Tomáš Morus veľkým vzorom a patrónom všetkých tých, ktorí sa stavajú proti nespravodlivým, utláčateľským a bezbožným politickým režimom – aj za cenu straty vlastného života.

Teda naozaj, v Božích očiach sme všetci hriešni, ale nie všetko je márne. Boh nás aj skrze sviatosti, skrze príhovory Panny Márie a svätých posilňuje, aby sme na ťažkej ceste k svätosti – a teda ku spáse a večnému životu – so cťou vytrvali.

Spisovatelia, ktorí sa zaoberajú charaktermi postáv, dobre vedia, že v podstate žiaden človek nie je ani čierny, ani biely, ale (slovami Grahama Greena) všetci sme šedí. Dôležité sú odtiene: prevláda svetlošedá, alebo tmavošedá?

Ženy s výnimočným osudom

Avšak Desatoro je naozaj len základ. Je tu ešte ďalšia dôležitá vec – a síce Svätá Božia Vôľa, akýsi osobitný Boží plán pre každého jedného z nás. A práve tá môže byť skutočnou skúškou, keďže každý máme vlastné predstavy o svojom živote, čo však, ak tie nie sú v súlade so Svätou Božou Vôľou?

Môže sa to stať a aj sa to stáva. Uveďme si dva príklady: dve výnimočné ženy, ktorým Boh určil zvlášť ťažký osud. Johanka z Arku. Chcela žiť život prostého dedinského dievčaťa, mať manžela a deti, a umrieť ako stará žena s vnúčatami naokolo. Začala však počuť svoje povestné „hlasy svätých“, ktoré ju nabádali, že pre ňu je Božia Vôľa iná – že má ísť a vyhnať anglických okupantov z posvätnej francúzskej pôdy. Zázraky, ktoré sa od toho dňa začali diať dokazujú, že si Johanka z Arku nič nevymyslela a že skutočne plnila absolútne výnimočný Boží plán pre jej život – i keď to nebol jej vlastný plán.

No a druhou ženou je samotná Panna Mária. Len včera sme mali sviatok Zvestovania Pána, kedy k nej prišiel archanjel Gabriel, aby jej oznámil, že počne a porodí syna – očakávaného Mesiáša. Samozrejme, ona sama si takto svoj život nepredstavovala. Napriek tomu súhlasila („Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“), i keď vlastne riskovala svoj život: za cudzoložstvo bol v starom Izraeli trest smrti ukameňovaním. Neskôr sa Mária dozvedá, že ako Matku Božiu ju na tejto Zemi neočakáva nič iné ako Sedem bolestí, tvrdých životných úderov. Ale aj túto Božiu vôľu s pokorou prijala.

Čo ak zavolá Boh… nás?

Niečo podobné sa stáva (aj keď za menej dramatických okolností) každému z nás. Športovec chce dosiahnuť veľkú kariéru, ale príde zranenie a s ním aj koniec nádejám. Tak to chcel Boh, nevieme prečo. Ale čo ak nám dá Boh možnosť sa rozhodnúť – prijať alebo odmietnuť Jeho Vôľu?

Mladý muž stretne dievča. Majú sa radi a chcú sa vziať, svadba už je takmer na spadnutie. Zrazu však muž začne pociťovať, že Boží plán je iný – že Jeho Stvoriteľ chce, aby šiel za kňaza. Spočiatku sa to javí len ako hlúpa myšlienka, ktorú mladík rýchlo odoženie z mysle (veď sa predsa ide ženiť!), ale ako ubiehajú dni a týždne, je si čím ďalej tým istejší, že toto je Svätá Božia Vôľa pre neho. Šepká mu to každá socha svätého, okolo ktorej prejde, sám Boh sa mu prihovára v kázňach, čítaniach, pri večernom listovaní Písmom. A čo teraz?

Alebo manažérka, ktorá má pred sebou sľubnú kariéru, ale zrazu začne pociťovať hlas, ktorý ju volá do manželstva, do rodiny – preč zo sľubnej pozície…? A opäť, prehovárajú k nej úryvky z Písma, nedeľné kázne, ba niekedy už aj občasný nadpis článku.

Svätá Božia Vôľa na nás môže spočiatku pôsobiť zničujúco, pretože si zvyčajne môže začať vyžadovať vzdanie sa niečoho, čo bolo do tej chvíle pre nás nepredstaviteľné. Predovšetkým teda vzdať sa vlastných plánov. Avšak tvrdohlavé zotrvávanie na vlastných predstavách –, ktoré idú čoraz zjavnejšie proti Božej Vôli – býva ešte ďaleko ničivejšie. Kto nezažil v práci premotivovanú osobu snažiacu sa stoj-čo-stoj dosiahnuť vedúcu pozíciu, aj za cenu ničenia vlastných kolegov, ba celej firmy? Bolo Božou Vôľou, aby sa tá osoba stala tým „vrcholným manažérom“, alebo len jej vlastnou? Spomínajú na takého človeka ľudia, že to bol dobrý človek? Bol to objektívne dobrý človek?

Čo by sa stalo, keby sa Johanka z Arku zaťala a povedala by, že ona do žiadnej vojny nejde, lebo sa chce vydávať? Bolo by dnes Francúzsko Francúzskom, aké ho poznáme?

Myslím, že to bol kardinál Sarah, kto vyslovil veľmi zaujímavú myšlienku: že azda k odpadnutiu polovice Európy od katolicizmu k protestantizmu v 16. storočí nemuselo dôjsť, len možno niekto nevypočul Božie volanie na jeho záchranu v Európe. Dal niekto prednosť kariére, či sobášu pred záchranou polovice Európy? Ako takú dušu potom asi Boh súdil?

Ako moreplavec na lodi

Pre bežného veriaceho človeka môže byť ťažké spoznať Svätú Božiu Vôľu pre jeho život; pre neveriaceho človeka to môže byť priam nemožné (Boh má svoje plány s každým z nás).

Kňaz, otec Jason Charron prirovnal celú situáciu k moreplavcovi zo slávnej doby objavov podvečer smutne hľadiaceho na zamračenú oblohu. Ak sa obloha nevyjasní – ak sa neukážu hviezdy – nebude vedieť, o koľko stupňov má upraviť kurz svojej lode.

„Luxus je tými mrakmi, ktorých sa musíme zbaviť, aby sme spoznali cestu, kam plávať,“ hovorí prekvapivo kňaz. Práve preto je dobré dať si teraz aj pôst od takých vecí ako sú správy, seriály, reality show, podcasty, večierky – a zamerať sa azda trochu viac na onen tichý Boží hlas, spočiatku azda nerozoznateľný, no postupne čoraz zreteľnejší.

Niekedy stačí len krátka modlitba s otázkou „Čo robiť, Bože?“ – a následne si náhodne otvoriť Písmo… Keď ide naozaj do tuhého, Boh vie odpovedať prekvapivo presne a doslovne.

Avšak spoznať Svätú Božiu Vôľu a poslúchnuť ju, sú dve rozličné veci. Človek si vtedy môže vybrať z dvoch ciest, z ktorých však len jedna je správna – tá Božia. Tá moja bude vždy viesť v konečnom dôsledku len ku tragédiám a chaosu, aj keď na začiatku môže pôsobiť omnoho jednoduchšie a prívetivejšie.

PDF (formát pre tlač)