Francúzsko: Katolícky kňaz, ktorého zavraždili moslimovia je na ceste k blahorečeniu. Pútnici prichádzajú a bozkávajú oltár pokropený jeho krvou

2. júla 2026   Aktuality   Islam, Prenasledovanie kresťanov

Vražda otca Jacquesa Hamela, kňaza v Saint-Étienne-du-Rouvray, ktorá otriasla Francúzskom pred 10 rokmi, sa stala symbolickým vyjadrením toho, čo spôsobila globalistami plánovaná a uskutočňovaná výmena európskeho obyvateľstva v Európe. Katolícky kňaz v malom normandskom meste s 30 000 obyvateľmi, v ktorom od víťazstva Karola Martela nad moslimskou inváziou počuli o moslimoch len zo správ a kníh, sa stal obeťou moslimskej nenávisti ku kresťanom.

https://exxpress.at/news/frankreich-islamisten-toeteten-priester-nun-soll-er-selig-gesprochen-werden/

Celá scéna jeho mučeníckej smrti je natoľko bizarná a ešte pred cca 60–70 rokmi v danom regióne nepredstaviteľná, že vyzerá ako časť scenára z lacného thrilleru. Uprostred slúženia omše, dňa 26. júla 2016, pred zrakmi veriacich vtrhli do kostola dvaja moslimovia a utekali priamo k oltáru. Pri akcii v rýchlosti zajali dve rehoľníčky a dvoch farníkov. Následne starého kňaza podrezali ako obetného baránka, pričom jeho krv striekala na blízky oltár. Svoj skutok otvorene zdôvodnili túžbou dať najavo protikresťanské stanovisko. Popri kňazovi zranili vážne aj jedného z rukojemníkov.

Očitý svedok uviedol, že otec Hamel predtým ako mu podrezali útočníci hrdlo, dvakrát zvolal smerom k nim vetu: „Odstúp, satan!“

https://www.ewtnnews.com/world/europe/six-years-after-grisly-murder-france-remembers-father-jacques-hamel

Hneď po svojej smrti sa stal otec Hamel predmetom úcty a katolícki veriaci v čoraz väčšom počte prichádzali na miesto jeho zavraždenia. Čoskoro sa začala diecézna fáza procesu jeho blahorečenia, pričom bola na pokyn z Vatikánu zrušená povinná čakacia doba piatich rokov.

Diecézna fáza bola ukončená v roku 2019. Dokumentácia pre blahorečenie bola následne odoslaná do Ríma. Podľa Vatican News obsahuje 11 000 strán, viac ako 100 kilogramov papiera, približne 10 000 hodín práce, 600 prepísaných kázní a rozhovory so 60 svedkami. Momentálne je celý proces vo Vatikáne a čaká sa na skoré vyhlásenie.

Z miestneho kostola sa stalo medzitým pútnické miesto, do ktorého prichádzajú veriaci nielen z Francúzska a z okolitých štátov, ale doslova z celého sveta. Podľa francúzskeho týždenníka Famille Chrétienne prichádzajú školské skupiny, členovia cirkevných hnutí a kňazských bratstiev – nielen zo severného Francúzska a parížskeho regiónu, ale dokonca aj z Anglicka a Japonska.

92-ročný kostolník, ktorého ešte vymenoval do funkcie sám otec Jacques Hamel, uvádza: „V minulosti bol kostol často zatvorený, ale dnes je otvorený celý deň.“

Čo je obzvlášť dojímavé: pútnici si uctievajú kríž znesvätený počas útoku a bozkávajú drevený oltár, ktorý stále nesie stopy po bodných ranách. Návštevníci zapisujú modlitby a prosby k uctievanému mučeníkovi do knihy úmyslov – za choré deti, priateľov alebo za svoje vlastné manželstvo.

Farnosť a miestna organizácia Priatelia otca Hamela plánujú zrekonštruovať aj bývalú faru. Má sa stať malým pútnickým centrom – s informáciami o Hamelovom živote, filmom, svedectvami viery a priestorom na rozjímanie a modlitbu.

Alain Quibel, ktorý predsedá výboru organizácie, opisuje vývoj takto: „Mnoho ľudí prichádza len zo zvedavosti, ale odchádzajú posilnení vo svojej viere.“

Nie všetci sú však zrejme až takí nadšení z toho, že na oltár bude povýšený niekto, kto v súkolí propagandistických fráz o všeľudskom bratstve a moslimských bratoch trčí ako do očí bijúca výstraha a brzda pokroku. Nota bene, keď vykazoval určité spiatočnícke tendencie. Súčasný farár Jacques Simon otvorene, zrejme v rámci post-procesuálnej historickej demýtizácie a dekonštrukcie novinárom hovorí, že si nechce otca Hamela idealizovať: „Zavraždený kňaz bol už starší, mal výkyvy nálad a nerád improvizoval – najmä v liturgii.“

– No, pokiaľ bol otec Simon vtedy kaplánom, možno by sa dali „výkyvy nálad“ otca Hamela vysvetliť aj inak, než vekom… Ale tá neschopnosť improvizovať v liturgii, to je, priznajme si to, skutočná tragédia…

Celá kauza blahorečenia, okrem úcty pútnikov, zrejme vzbudzuje aj určité obavy diecézy v Rouen, či nebude zneužitá na pohanenie skvelých moslimských „mladších bratov“. Je celkom možné, ak usudzujeme podľa rozpoloženia mysle väčšiny európskych episkopátov, že diecézni predstavitelia už trochu oľutovali začatie procesu, ktorý bol naštartovaný podľa všetkého z toho dôvodu, že pápež František v jednej zo svojich slabých (nepokrokových) chvíľok, označil otca Hamela obratom za mučeníka. Povzbudení zrejme týmto konštatovaním a aj pod tlakom zdola (ktorý by však bol bez tlaku zhora zrejme ignorovaný) sa diecéza pustila do procesu, ktorého výsledok jej teraz trochu uberá z pokoja.

Preto diecéza začína šíriť oficiálny naratív, že otec Hamel bol „muž mieru“ a zasadzoval sa za dobré vzťahy s moslimami. Pokiaľ to tak aj bolo, domnievam sa, že lepšie vyvrátenie týchto snáh, než bola jeho smrť, by sme asi len ťažko hľadali. Ale obavy diecéznych synodalistov sa nezastavili pri výrobe nového imidžu pre mučeníka, ale pre istotu, aby nejako pred moslimským obyvateľstvom zrejme ospravedlnili to, že idú netolerantne oslavovať kresťanského mučeníka zavraždeného moslimami, zorganizovali pred spomienkovou slávnosťou multikultúrnu diskusiu medzi moslimami a katolíkmi. Tam sa zrejme katolíci dozvedia, že islam je náboženstvo mieru a to, čo sa stalo otcovi Hamelovi je osihotený jav, ktorý sa odohráva (ako vedel už docent Chocholoušek) maximálne raz za desať rokov.

Oficiálna spomienka na o. Jacquesa Hamela sa uskutoční v Normandii 25. a 26. júla. V katedrále v Rouen bola otvorená aj výstava „Život a pôsobenie otca Jacquesa Hamela“, ktorá bude sprístupnená do 31. augusta 2026. Sedem výstavných panelov sleduje jeho život – jeho rodinu, službu diecézneho kňaza, jeho modlitebný život, jeho blízkosť k ľuďom a jeho mučeníctvo – doplnené o jeho vlastné spisy a fotografie.

Pokiaľ bude všetko prebiehať ideálne a synodálne, tak sa osláv aj výstavy zrejme zúčastnia aj moslimovia, pričom pravdepodobne zaznejú z povolaných úst aj vzletné sentencie proti paušalizácii, nálepkovaniu, rasizmu a nenávisti… Tej kresťanskej, samozrejme.

Branislav Michalka

Zdroj: The European Conservative, Exxpress.at, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímky obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)