Čo zaznelo na spomienkovej akcii k zániku habsburskej monarchie a výzve k opätovnej spolupráci stredoeurópskych krajín

5. novembra 2025   Krátke správy

Vo štvrtok 30. októbra sme spolu s niekoľkými priateľmi zorganizovali v centre Bratislavy malé stretnutie, na ktorom sme chceli poukázať na to, že tá naša 400-ročná monarchia nebola až taká zlá, ako sa niekedy ešte aj dnes prezentuje, a že pre vonkajšie hrozby je nutné opätovne začať uvažovať nad užšou stredoeurópskou spoluprácou.

Veľmi sa teším, že sa na podujatie dokázal dostať aj môj osobný priateľ, pán Vojtěch Círus, predseda politickej strany Koruna Česká (monarchistická strana Čiech, Moravy a Sliezska), ktorý bol zhodou okolností pracovne v susednej Viedni. Na stretnutie sa vybral aj náš ďalší spoločný priateľ, pán Ákos Kovács z Maďarska, predseda Szent Korona Mozgalom (Hnutie Svätej koruny). Žiaľ, zasekol sa kdesi pred Budapešťou (ak sa nemýlim), tak poslal aspoň svoj milý príhovor už preložený do slovenčiny (všetci sme ho chceli počuť rozprávať po slovensky). A pridal sa k nám aj pán Miroslav Vetrík, ktorý ako prvý organizoval nádhernú tradíciu Bratislavských korunovačných slávností.

Prvý príhovor teda mala moja maličkosť. V prvom rade som sa snažil poukázať na to, že habsburské súštátie vzniklo v 16. storočí za veľmi podobnej situácie, akej čelíme aj dnes: po katastrofálne prehranej bitke pri Moháči (1526) by sa severné Uhorsko – Slovensko – nikdy nedokázalo samé ubrániť hrozivému Osmanskému impériu. Nespochybniteľným faktom zostáva, že nás zachránilo len spojenie so susednými stredoeurópskymi krajinami, ktoré financovali vojenské opevnenia, armády i generálov. Iste, aj Slováci bojovali v týchto slávnych armádach habsburského impéria. Ale len ono dokázalo ubrániť dnešné Slovensko a vytlačiť osmanských Turkov aj z dnešného Maďarska. Pripomenul som, že naši predkovia nikdy nepožadovali vlastný nezávislý štát (ako sa to dnes falošne prezentuje), ale vlastnú korunnú krajinu v rámci habsburského impéria. A tieto plány skutočne začali vznikať aj na najvyšších miestach monarchie. Vyjadril som názor, že sa opäť nachádzame v kritickej medzinárodnej situácii a že plány na vytvorenie Podunajskej monarchie by sa mali začať opätovne preskúmavať na zaistenie ochrany a prežitia našich národov. Pripomenul som aj slová bl. Karola Habsburského: „Svoje utrpenie obetujem za mier vo svete a za to, aby sa moje národy opäť spojili.“

Následne som prečítal krátky, no milý príhovor pána Ákosa Kovácsa. Ten je toho názoru, že Rakúsko-Uhorsko bolo „mnohonárodnostné spoločenstvo“, ktoré spájal náš spoločný „osud, krv a dejiny“. Uznáva, že monarchia nebola bez chyby, no stále v nej panovala „istá rovnováha“, kedy sme „tvorili a spoločne budovali srdce Európy“. „Ak sa z dedičstva monarchie môžeme niečo naučiť, tak to, že silní môžeme zostať len spoločne. Maďari, Česi, Slováci, Chorváti, Rakúšania, Poliaci – všetci sme deťmi tej istej histórie“ uvádza Ákos. Preto si podľa jeho názoru máme „hľadať cestu jeden popri druhom“ a nie proti sebe navzájom. Duch monarchie nezanikol, ale stále „žije v našom jazyku, kultúre, hudbe, v našich mestách a v spoločnej pamäti“. Ak sa poučíme z minulosti, „potom možno starý svet nezhorel nadarmo,“ nazdáva sa predseda Hnutia Svätej koruny.

Pán Vojtěch Círus uviedol, že je pre neho veľkou cťou navštíviť Bratislavu, „korunovačné mesto kráľov“ Uhorska. Upozornil, že habsburská monarchia nebola ani tak „žalárom národov“, ako skôr „domom mnohých národov“, kde sa po stáročia pestovala „istá stredoeurópska varianta civilizácie, ktorá nám dodnes dáva tvár“. Spomenul blahoslaveného Karola Habsburského, ktorý v búrke Veľkej vojny „nehľadal cestu násilia a pomsty“, ale „hovoril o odpustení a službe“. „Nehovoríme o túžbe obnoviť ríšu,“ pokračoval Vojtěch, ale chceme si pripomenúť, že naše národy boli spolu „schopné žiť a tvoriť“ v minulosti a že spolu „môžu takto žiť a tvoriť i dnes“. Poukázal tiež na to, že „sloboda bez poriadku sa mení na chaos“ a že „pokrok bez hodnôt sa stáva bezcieľnym“.

„Neprišli sme sem trúchliť nad minulosťou, ale pripomenúť si, že duch monarchie – duch spolupráce, kultúry a zodpovednosti – môže znovu ožiť. Nie nutne v podobe ríše, ale v podobe spoločnej stredoeurópskej spolupatričnosti,“ uviedol predseda politickej strany a svoj prejav zakončil heslom Koruny Českej, „Deux, Rex, Patria – Boh, Kráľ, Vlasť“.

Pán Miroslav Vetrík začal svoj príhovor pozoruhodnými slovami, ktoré hovorieval ostrihomský arcibiskup počas korunovácie novému uhorskému kráľovi: „Pamätaj, že svätý nie mečom, ale vierou poráža nepriateľov“. Podľa pána Vetríka tieto slová „vyjadrujú význam a dôležitosť viery“ a sú „veľmi aktuálne aj dnes“. Ctený hosť svoju myšlienku ďalej rozviedol:

„Vďaka viere máme účasť na večnom živote, otvára sa nám perspektíva večnosti. Dnes však ľudia strácajú vieru. Žijú, ako keby Pána Boha nebolo a ani ho nepotrebovali. A výsledok? Rozvrat spoločnosti na všetkých stupňoch.“

Pán Vetrík preto citoval slová sv. Augustína: „Keď je Boh na prvom mieste, všetko je na správnom mieste.“ Len vtedy sa podľa neho vráti spravodlivosť a pokoj do našich životov.

Na konci stretnutia sme si všetci za blikania malých kahančekov spoločne zaspievali aj slovenskú verziu hymny našej 400-ročnej monarchie a k obrazu bl. Karola Habsburského sme položili kvetiny. Ešte raz sa chcem úprimne poďakovať všetkým ľuďom, ktorí prišli, a myslím, že už teraz sa každý z nás teší na budúci ročník.

Matej Gavlák

Titulný obrázok, zdroj – foto autora

PDF (formát pre tlač)