Čo by asi povedal svätý Augustín na súčasný stav v Cirkvi?

19. septembra 2025   Cirkev   Cirkevná kríza, Rozhovory

Vatikanista Edward Pentin zverejnil rozhovor s profesorom Johnom Ristom, renomovaným znalcom diela sv. Augustína. Cieľom rozhovoru bola istá projekcia, alebo povedzme simulácia toho, čo by asi povedal tento veľký Učiteľ Cirkvi, keby vstal z hrobu a mohol by sa chvíľu pozerať na to, čo sa deje vo Vatikáne.

Pentin začína tým, že pápež Lev XIV. si doteraz získal uznanie za mnohé aspekty výkonu jeho petrovského úradu. Chvála mu oprávnene náleží za kázne zamerané na Krista, osobnú láskavosť, dôraz na mier a zmierenie. No jasné nebo nad Levom sa začína zaťahovať mrakmi. Ide predovšetkým o objavivšie sa obavy, že Lev toleruje, ba možno dokonca schvaľuje tie prvky predchádzajúceho pontifikátu, ktoré škodili dušiam kvôli zmätku a kvôli verejnému pohoršeniu, ktoré spôsobovali.

31. augusta pápež prijal jezuitu Jamesa Martina SJ (https://www.americamagazine.org/vatican-dispatch/2025/09/01/pope-leo-meets-with-father-james-martin-seen-as-a-sign-of-support-for-ministry-with-l-g-b-t-q-catholics/ ), kontroverzného propagátora normalizácie homosexuálnych vzťahov v Cirkvi, ktorého veľmi podporoval aj Levov nebohý jezuitský predchodca. Po stretnutí s pápežom Levom James Martin porušil pravidlo (aké prekvapenie) o zverejňovaní obsahu súkromnej audiencie a zdieľal svoj veľmi pozitívny pohľad na stretnutie, pričom uviedol, že Svätý Otec bol „pokojný, radostný a povzbudzujúci“. (https://www.msn.com/en-ie/news/world/pope-encouraged-priest-known-for-lgbt-outreach-to-continue-ministry-during-private-meeting/ar-AA1LZnDS)

Tlačová kancelária Svätej stolice neposkytla žiadne vyjadrenie, takže nie je jasné, či Lev stojí pevne na strane náuky Cirkvi alebo podporuje Martinovu agendu, ktorá náuke Cirkvi odporuje.

O pár dní skôr sa Lev XIV. stretol s dominikánkou, sestrou Luciou Caramovou (https://thecatholicherald.com/article/pope-leo-receives-controversial-dominican-nun-in-private-audience), ktorá zastáva názory, že žena má právo na potrat a že páry rovnakého pohlavia by mali mať možnosť „uzavrieť sobáš“ v kostole (https://www.catholicworldreport.com/2023/09/22/dominican-nun-speaks-in-favor-of-homosexuals-being-able-to-marry-in-the-church/). Pochybuje tiež o ustavičnom panenstve Panny Márie. Hoci stretnutie nebolo verejne oznámené, fotografia ich srdečného pozdravu sa objavila na sociálnych sieťach. Ani tentokrát Vatikán nevysvetlil, či pápež Luciu Caramovú za jej agendu chválil alebo ju napomenul, aby neporušovala náuku Cirkvi.

Tieto audiencie sa odohrali v približne rovnakom čase, keď bola skupina viac ako 1 000 LGBT „katolíckych“ aktivistov (https://www.bbc.com/news/articles/cge2jy27xgjo) v rámci jubilejnej púte vpustená do Baziliky sv. Petra – s krížmi v dúhových farbách, držiac sa za ruky a s urážlivými sloganmi na oblečení (https://x.com/Michael_J_Matt/status/1964353486063067402). Vatikán vedel o ich návšteve mesiace vopred a neurobil nič, aby jej zabránil alebo ju aspoň nejakým spôsobom umravnil.

Nedávno vyšlo najavo, že pápež Lev vymenoval za prezidentku Pápežskej akadémie krásnych umení „feministickú queer“ kunsthistoričku (https://www.uccronline.it/eng/2025/09/10/a-queer-artist-head-of-the-pontifical-academy-of-fine-arts/), ktorá bola predtým kurátorkou výstav s homosexuálnymi témami, nahotou, sadomasochizmom a fetišizmom.

Niektorí sa naivne domnievali, že Lev má, vzhľadom na svoju augustiniánsku formáciu, jasné chápanie morálnej teológie a preto takéto incidenty nebude tolerovať. Jezuiti sú už viac ako 40 rokov výdatným zdrojom heréz, bludov a teologického disentu (spomeňte na Rahnera, Lubacka, Ursa von Balthasara, Theilarda, Courtney Murraya, Martina a iných), zatiaľ čo augustiniáni sa javili pomerne rozumne a umiernene. Doba však neustrnula a veci sa menia.

Pentin si preto položil otázku: Čo by na tieto incidenty asi povedal veľký Aurelius Augustinus? A odpoveď hľadal práve u spomínaného profesora Johna Rista, odborníka na svätého Augustína a Otcov ranej Cirkvi, autora diela „Augustine: Ancient Thought Baptized“

***

Edward Pentin: Profesor Rist, máme za sebou štyri mesiace pontifikátu Leva XIV., no rastú obavy, že Svätý Otec nebude riešiť problémy, ktoré vyšli najavo počas pontifikátu pápeža Františka, ale ich možno bude ignorovať alebo dokonca podporovať v záujme „kontinuity“ či „falošného irenizmu“. Aký je váš pohľad na tieto obavy? Môže ísť o neochotu čeliť zlu, alebo existuje nejaký ušľachtilý zámer, o ktorom nevieme?

John Rist: Počas už skončeného pontifikátu Jorgeho Bergoglia pápež v mnohých otázkach očividne popieral katolícke učenie, či už v nejednoznačných slovách alebo skutkoch (najmä v otázkach sexuálnej morálky, keď odmietol zákaz – zákaz daný priamo Kristom – opätovného sobáša po rozvode počas života manžela/manželky).

Pretože Bergogliove skutky biskupi nikdy nekritizovali (okrem pár jednotlivcov), problém ostáva nevyriešený. Čo sa má stať s bergoglizmom teraz? Je Prevostovou úlohou bergoglizmus normalizovať alebo ho napraviť? Ak ho nenapraví, bude pretrvávať, či už v tomto pontifikáte alebo v niektorom budúcom.

EP: Keďže Cirkev má prvýkrát pápeža z rehole sv. Augustína (OSA), ktorá uznáva svätého Augustína za svojho otca, učiteľa a duchovného vodcu, aké usmernenia by poskytol svätý Augustín predstaveným Cirkvi v podobnej situácii?

JR: Bergoglio zanechal kolégium kardinálov, z ktorého približne dve tretiny vymenoval sám, mnohí boli jeho silní podporovatelia, iní indiferentní. Preto bolo pravdepodobné, že bude zvolený niekto pre bergogliánov prijateľný – ale otázka bola, do akej miery to bude skutočný bergoglián? Nakoniec bol zvolený kardinál Robert Prevost, augustinián, preto je na mieste otázka, čo by Augustín povedal na niektoré Prevostove nedávne činy a nečiny, najmä v oblasti sexuálnej morálky. Tu sa zdá, že prichádza prvá skúška budúcnosti bergoglizmu.

Väčšina týchto udalostí sa týka homosexuality, ale jedna, zdanlivo priateľská audiencia so sestrou Caramovou má väčší rozsah – ona totiž nielenže silno podporuje homosexuálne „sobáše“ v Cirkvi, ale aj potraty. Vieme, čo by si o takýchto názoroch Augustín myslel: od začiatku kresťanstva bol potrat prísne a bezvýhradne odsudzovaný a Augustín by s tým odsúdením súhlasil. Bol by prekvapený, ba zhrozený, že člen augustiniánskej rehole –, ktorý často cituje majstrove spisy – sa javí tolerantný voči takýmto nekatolíckym názorom. Ihneď by sa pýtal, prečo Prevost nevyzval deviantnú dominikánsku sestru, aby zmenila svoje názory, ak chce zostať dobrou členkou dominikánskej rehole.

EP: Svätý Augustín mal ohľadom smrteľného hriechu sodomie jasno a jasne to vyjadril vo Vyznaniach aj v Božom štáte, kde ho označuje za ohavný skutok proti prírode a hodný trestu vždy a všade. Tiež tvrdí, že ak by všetky národy praktizovali sodomiu, všetky by boli vinné podľa Božieho zákona. Čo by teda povedal na zdanlivú toleranciu augustiniánskeho pápeža voči tým, ktorí propagujú normalizáciu takéhoto správania?

JR: Augustín nemal žiadne pochopenie pre homosexuálne správanie, hoci bolo v jeho dobe bežné. Opakovane ho odsudzuje ako ohavnosť, a preto by bol zrejme zdesený a znechutený, keby videl, že augustinián ho zdanlivo schvaľuje či dokonca podporuje.

Presne toto sa stalo. Okrem sestry Caramovej pápež verejne prijal Jamesa Martina, najodhodlanejšieho zo všetkých jezuitov, ktorí presadzujú súhlas Cirkvi s homosexuálnymi aktmi. Po stretnutí nasledovala „gej omša“ v jezuitskom kostole Il Gesù v Ríme, ktorú slúžil podpredseda Talianskej biskupskej konferencie. Potom asi tisícka homosexuálov pochodovala cez Rím do Baziliky sv. Petra, kde vstúpili cez „Svätú“ bránu s dúhovými vlajkami, sloganmi podporujúcimi homosexualitu, pričom jeden muž, držiac partnera za ruku, mal na tričku nápis „F*ck the Rules“ – čo znamená, že Cirkev sa môže zaobísť bez morálnych pravidiel, najmä bez tých, ktoré odsudzujú homosexuálne skutky.

Zdá sa, že iba jeden tradičný biskup odsúdil túto udalosť, ale objavila sa servilná myšlienka, že Prevost by mal „Vatikán“ vyzvať, aby povolil takéto „gej“ predstavenia. Keďže Vatikán je v skutočnosti len pápežovým nástrojom, ťažko sa ubrániť záveru, že Prevost celú túto „gej šou“ sám schválil. Augustín by podľa všetkého všetkých zainteresovaných vrátane samotného pápeža označil za zradcov Ježiša Krista.

Augustín by tiež rozoznal, že ich „progresívne“ postoje sú často len zastieracím manévrom pre obavy zo straty obľúbenosti u sekulárneho sveta, najmä medzi západnými elitami, ktorých priazeň usilovne vyhľadávajú. Augustín by možno pripomenul poznámku svojho takmer súčasníka sv. Bazila, ktorý, keď ho rímsky úradník požiadal, aby schválil zlý skutok, odmietol. Úradník bol prekvapený a povedal: „Bazil, nerozumiem. Požiadal som viacerých biskupov a všetci súhlasili.“ Bazil odpovedal: „Ešte si nestretol ozajstného biskupa.“

EP: Ďalším aspektom problému je, že tieto incidenty sa nielen odohrali, ale pápež a Vatikán o nich následne mlčia. Nepadlo žiadne verejné vyjadrenie či potvrdenie učenia Cirkvi. Vedel by svätý Augustín niečo povedať o nebezpečenstve takého opomenutia?

JR: Zmŕtvychvstalý Augustín by určite videl v tejto biednej chybe augustiniánskeho pápeža –, ktorý často cituje jeho vlastné spisy – neochotu odsúdiť skutky v úplnom rozpore s tradičným kresťanským morálnym učením, sprevádzanú servilnosťou biskupov, ktorí sú ochotní tolerovať takmer všetko, čo pápež povie alebo spraví.

Ak by sa Augustína opýtali, prečo sa toto všetko deje, pravdepodobne by povedal, že mnohí biskupi a novší pápeži zabudli na učenie o dedičnom hriechu. A ak naň nezabudli, zámerne ignorujú fakt, že padlá ľudská prirodzenosť nemá byť „sprevádzaná“ – teda ospravedlňovaná –, ale pevne a jednoznačne korigovaná, aj v otázkach sexuálnej morálky, o ktorej sám vedel veľmi dobre, aké nebezpečenstvá prináša.

***

Toľko John Rist. Zdá sa teda, že nádeje, ktoré niektorí tradične zmýšľajúci katolíci, pre ktorých bol Bergogliov pontifikát ťažkou skúškou, do pápeža Prevosta vkladali, sa začínajú pomaly rozplývať a meniť na sklamanie. Biskup Trstenský vo svojej kázni v Šaštíne povedal, že Cirkev na Slovensku má dnes osobitnú úlohu – byť svetlom, ktoré ukazuje cestu, nie tieňom, ktorý ešte viac zdôrazňuje tmu. To určite platí nielen pre slovenskú cirkev, ale pre katolícku Cirkev ako takú. Akú cestu však ukazuje Cirkev, ktorá namiesto jasného a zrozumiteľného NIE hriechu tancuje okolo s rečami o sprevádzaní a tolerancii, zahmlieva a je očividne neochotná riskovať nepriazeň u mocných tohto sveta a povedať pravdu? Aké svetlo vrhá taká Cirkev a kam privedie tých, ktorí budú počúvať jej zmätené pokyny?

Múdry človek sa zdarma poučí na chybách druhých, hlupák sa však učí len v drahej škole vlastnej skúsenosti. Sv. Augustín je ten, u ktorého sa dá viac ako dostatočne poučiť. Nielen na jeho monumentálnom teologickom diele, ale aj na jeho pohnutom živote. Augustín bol úprimný a vo Vyznaniach čestne a otvorene opísal, kam ho doviedol hriech a ako sa vďaka Božej milosti obrátil a zachránil. V ôsmej knihe píše, ako sa po tridsiatich dvoch rokov nezriadeného a zbytočného života dostal na pokraj zrútenia. Počul však hlas, ktorý ho vyzval, aby otvoril Sv. Písmo a čítal. Otvoril knihu (alebo v tých časoch skôr rozvinul zvitok) náhodou na 13. verši 13. kapitoly listu Rimanom, kde stojí: Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí. A táto veta mu zachránila život.

Myslím si, že ak sa Lev naozaj hlási k sv. Augustínovi ako svojmu majstrovi a učiteľovi, neurobil by chybu, keby presne túto vetu opakoval dúhovým pomätencom ako je James Martin alebo tých tisíc homosexuálov, čo zobrali útokom Baziliku sv. Petra. Naopak, táto veta je presne to, čo by mali počuť, ak sa chcú zachrániť.

Pre portál Christianitas.sk preložil a doplnil J. Duháček

PDF (formát pre tlač)