Cesta ku skutočnej zmene života (1. časť): Je disciplína základnou oporou spásy alebo je spása možná aj bez nej?

Jakub Tužinský
10. júna 2025   Cirkev Spoločnosť

Niekto by mohol hneď namietať, že predsa viera je základom a oporou spásy. A áno je. No popri viere je ešte druhý základ – skutky. Tak nás učí katolícka, teda apoštolská náuka (teda učená vždy, tzn. od počiatku až do konca, a všade, tzn. v celej Cirkvi, viď sv. Vincent Lerinský – pravidlo katolicity).

Ako však zachovať vieru, ba rozmnožovať ju? Náhodne, podľa pocitov? Alebo ako konať dobré skutky, ba rásť v nich? Tak, že ich budeme robiť len vtedy, keď to budeme vnímať? Alebo sa nám to podarí vtedy, keď na tom budeme pracovať pravidelne, či už to tak cítime alebo nie a či sa nám darí alebo nedarí?

Disciplína vo svete

Pozrime sa najprv na bežný, prirodzený život. Ako to funguje v ňom? Ktoré firmy sú úspešné? Tie, ktoré fungujú chaoticky, neorganizovane, „ad hoc“, „podľa vanutia ducha“, ako to v danej chvíli cítia, alebo tie, ktoré systematicky pracujú na svojich cieľoch, dennodenne sa disciplinovane posúvajú krok po kroku vpred, postupne odstraňujú nedostatky a rozvíjajú to, čo funguje? Uvažujme v tejto rovine o takom otcovi, matke, žiakovi, trénerovi, kráľovi alebo o akomkoľvek inom človeku.

Vezmime si ešte príklad športovcov. Ktorí športovci najčastejšie víťazia? Tí, ktorí na sebe vytrvalo pracujú alebo tí, ktorí sa pripravujú podľa toho, ako to práve cítia? Nehovorím teraz o špecifických výnimkách a okolnostiach, ale o tom, ako to bežne a prirodzene v živote funguje. A kto stvoril prirodzenosť?

Disciplína vo Svätom Písme

Starý Zákon

Tu sa pristavíme v Starom Zákone predovšetkým pri verši z Knihy prísloví (Prís 4,13). V preklade SSV je formulovaný takto: „Priviň sa (pevne) k náuke a nepusť ju, nerozlúč sa s ňou, bo ona ti (je) životom.“ Pozrime sa však aj na preklad prof. Boteka: „Chyť sa disciplíny, nespúšťaj sa jej! Drž sa jej, lebo ti je životom.“ V Roháčkovom preklade nájdeme „kázeň“, v ekumenickom „výchovu“. To by sa mohlo zdať ako rozpor. Poďme teda preskúmať, aké slovo je v hebrejskom origináli, v Septuaginte (grécky preklad 70 židovských rabínov cca v 2. stor. pred Kr.) a čo nájdeme vo Vulgáte, teda latinskom preklade od sv. Hieronyma.

V hebrejčine je slovo „musar“ a znamená „disciplína, karhanie, napomínanie, náprava, náuka, inštrukcia“. V Septuaginte je slovo „paideia“, čo podľa Strongovho slovníka znamená „celkový tréning a výchova (duševná i telesná) detí, u dospelých je to čokoľvek, čo kultivuje dušu alebo inštrukcia, ktorá má za cieľ budovať čnosti alebo nápravu“. Vo Vulgáte nachádzame slovo „disciplinam“, čo znamená „dávanie inštrukcií, náuka, učenie, poznanie“. Ba dokonca sa pod tým rozumie aj „kajúci trest, resp. trest slúžiaci k náprave“.

Prečo tento vyčerpávajúci etymologický úvod? Práve on nám ukazuje, že jednotlivé preklady si neodporujú, ale len zachytávajú rôzne odtiene významu, ale čo je dôležitejšie, vidíme z toho, že disciplína nám prináša život. Prináša veľké ovocie už v tomto živote, ale je tiež neodmysliteľnou súčasťou k získaniu a udržaniu večného života.

Ešte pár iných miest zo Starého Zákona, kde nájdeme aj slovo „ukáznenosť“, staršie knižné, dnes už v spisovnej slovenčine nepoužívané slovo, je synonymom slova disciplína: „Múdrosť je pre ľudí nevyčerpateľným pokladom. Kto ho používa, nadobúda Božie priateľstvo odporúčanými darmi, ktoré vyvierajú z ukáznenosti“ (Múd 7,14). „Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou, prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha a ich diela neužitočné“ (Múd 3,11). A podobných miest by sa dalo nájsť ešte oveľa viac.

Nový Zákon

V Novom Zákone sa pozrieme na slovo „učeníci“, z čoho tiež ľahšie porozumieme, prečo tak Pán Ježiš nazýval svojich verných nasledovateľov. V angličtine sa používa slovo „disciples“. Odkiaľ ho prevzala angličtina? Pozorný čitateľ môže dedukciou vyššie uvedeného pomerne ľahko a správne uhádnuť, že z latinčiny. Totiž pre slová „žiak, učeň, študent, učeník“ má latinčina výraz „discipulus“, a preto práve toto slovo používa aj Vulgáta. Keďže Nový Zákon je napísaný v gréčtine, tak preskúmame aj originálny výraz. Ide o slovo „mathetes“ a znamená „učeň, žiak, učeník“, ktoré je podľa Strongovho slovníka odvodené od slova „manthano“, znamenajúceho „učiť sa, rásť v poznaní – počúvať, byť informovaný, inštruovaný – a učiť sa používaním a praxou, návykom“.

Je priam neuveriteľné, koľko sa toho v skutočnosti skrýva za jediným „slovenským“ slovom disciplína.

A nazrieme aj do Prvého listu sv. apoštola Pavla Korinťanom (1Kor 9,24–27), kde v preklade SSV máme pekný názov: „Beh o víťaznú cenu“.

„Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.“

Tu síce nie je použité slovo disciplína, ale jasne môžeme vidieť, že práve o nej sv. Pavol hovorí a dokonca aj s prirovnaním k športu. Aká je víťazná cena pre nás? Spása. A tak vidíme, že aj on dáva spásu do súvislosti s disciplínou. Po predchádzajúcom rozbore tohto slova verím, že nám to viac do seba zapadá.

Svedectvo svätých

Teraz sa pozrime na dejiny Cirkvi a jej svätých. Spomeňte si na ktoréhokoľvek svätého a pouvažujte, či disciplínu pestoval alebo nie. Len ťažko tam nájdeme nedisciplinovaných ľudí, ale celkom určite tam nájdeme nekončiaci zástup ľudí, ktorí boli na vysokom stupni disciplíny. Veď predsa ako by si potom vypestovali čnosti? Akoby mohli premôcť svoje neresti? Áno, „bez Božieho požehnania, márne naše namáhania“, ale rovnako to nie je možné ani bez ľudského pričinenia, spolupráce. Pán Boh môže na mňa vyliať more milostí, ale ak ich neprijmem, ak s nimi nebudem spolupracovať, tak mi nič neosožia, ba ešte mi na Božom súde priťažia. Sv. Augustín sa dokonca viac ako svojich hriechov bál premárnených milostí.

More milostí na väčšinu z nás aj bolo vyliate, keď sme skrze sviatosť birmovania dostali Ducha Svätého takisto ako apoštoli na Turíce. No kde sú výsledky? Boh nám všetko pripravil a dal, ale my zlyhávame a to potrebujeme zmeniť. Musíme to však naozaj chcieť a poznať (byť inštruovaný), ako to prakticky docieliť.

Aj tomuto nás učí „dedičstvo našich otcov“, ktoré si predstavíme v nasledujúcej časti. Najprv však bolo potrebné povedať si pár viet o disciplíne, pretože bez poznania jej dôležitosti by nám bol akýkoľvek návod na zbožný život a iné podobné veci úplne zbytočný, pretože by sme do toho aj tak nikdy skutočne nevstúpili alebo nepochopili, prečo napriek „dobrému návodu“ zlyhávame.

Záver

Je teda možné spasenie bez disciplíny? Teoreticky to možné je a aj v určitých špecifických situáciách ako keď kat, ktorý sa obrátil pri popravovaní kresťanov a bol za to sťatý alebo pokrstené bábätko, ktoré umrelo. No kto z nás, ktorí čítame tieto riadky je v podobnej situácii? A potom je ešte dôležitejšia otázka: Či si možno spásu bez disciplíny udržať? Nejde síce o žiadny dogmatický výrok, ale z môjho doterajšieho poznania usudzujem, že to možné nie je a preto je taká dôležitá. Veď ako sa zbavím nerestí a ťažkých hriechov (a najmä návykových), ak nebudem disciplinovaný? A ak sa toho nezbavím, ako sa dostanem do Neba?

Je teda disciplína základnou oporou spásy?

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)