Na najnovšej katolíckej konferencii vymysleli pokrokoví katolícki vedci ako zladiť evolučnú teóriu s katolíckou doktrínou: Existoval teologický človek, aj biologický človek

12. júna 2025   Cirkev Spoločnosť

Počas posledného víkendu sa vo Washingtone uskutočnil už ôsmy ročník Konferencie Spoločnosti katolíckych vedcov, na ktorom sa stretlo okolo 150 známych vedcov z katolíckeho prostredia. Konferencia sa konala na Americkej katolíckej univerzite, ktorá sa nachádza v hlavnom meste USA.

https://www.catholicnewsagency.com/news/264663/scholars-break-down-compatibility-of-evolution-and-catholic-doctrine-at-conference

Traja renomovaní, ako sa uvádza v odborných publikáciách, katolícki vedci Kenneth Kemp, Daniel Kuebler a Chris Baglow, ktorí prednášajú na katolíckych univerzitách, sa počas nej rozhodli oblažiť katolíkov ďalšou z možných verzií pokusov, ako zladiť katolícku doktrínu, Sväté Písmo a darvinistické hypotézy, ktoré sú už 150 rokov veľmi populárne medzi pokrokovými občanmi našej planéty, vrátane pokrokových katolíkov, ktorí veria, že sa vyvinuli z opice.

Som samozrejme ten posledný, kto by im chcel túto malebnú predstavu o ich predkoch vyvracať. V demokracii, a navyše liberálnej a pluralitnej má každý právo vyvinúť sa z koho chce. V každom prípade za úvahu stojí aj známy výrok grófa de Gobineau, že „človek sa síce z opice nevyvinul, ale určite tam smeruje“. Z toho by následne vyplývalo, že nutkavé sympatie k opiciam nemusia byť ani tak výsledkom exaktného zistenia opičích predkov, ako skôr podvedomého tušenia opičích potomkov.

A bez toho, žeby sme chceli upadnúť do trasoviska lacnej psychoanalýzy, môže táto evolučno-opičia obsesia predstavovať akési podvedomé zmierenie sa pokrokových občanov (vrátane pokrokových katolíkov) s podvedome tušeným neodvratným osudom (viď nietzscheovskú amor fati), že ich potomkovia sa čoskoro presunú do korún stromov. Vznik tzv. opičej ruky, čo je medicínsky názov pre „patologické držanie ruky s palcom v rovine s ostatnými prstami, vzhľadom k nemožnosti opozície palca“, ktorý sa prejavuje u častých používateľov smartfónov, by mohol byť prvým hmatateľným prísľubom týchto krajších zajtrajškov.

Že podobný vývoj nie je vylúčený, o tom svedčia (dnes už politicky nekorektné) interpretácie existencie neandertálcov, ktoré hájili renomovaní antropológovia v 19. storočí, tvrdiac, že išlo o degeneratívnu líniu ľudského rodu. Inými slovami – o ľudí, ktorí z nejakej príčiny trochu „zozvieračteli“.

Ale späť od dezolátnych dohadov ku skutočnej pokrokovej katolíckej vede. Tá je ešte stále limitovaná nepríjemným vyhlásením pápeža Pia XII., ktorý síce už nasával atmosféru pokroku, ale ešte nie dostatočne. A tak vo svojom dokumente Humani Generis síce nevylúčil telesnú evolúciu,keď napísal, že Magisterium „nezakazuje, aby bola evolučná teória, pokiaľ ide o bádanie o pôvode ľudského tela, či totiž povstalo z už existujúcej a živej látky, skúmaná a diskutovaná s odborníkmi z radov oboch táborov“, avšak trval na tom, že ľudská duša bola stvorená priamo Bohom a všetci ľudia sú potomkami dvoch ľudí – Adama a Evy.

To stavia pokrokových katolíckych vedcov do neľahkej úlohy, v rámci ktorej sa musí pokrokový cap nažrať, ale tak, aby doktrinálna kapusta zostala aspoň naoko zachovaná a celá. To všetko na pozadí absolútnej ideologickej dominancie evolucionistickej viery vo vzdelávacom a komunikačnom systéme, ktorá hovorí, že dnešný človek pochádza nie z ľudí dvoch, ale skôr zo „skupiny ľudí“. Vskutku úloha neľahká, domáhajúca sa spojiť nespojiteľné. Avšak dialektika a hermeneutika kontinuity už dokázali inakšie veci a ako hovorila slečna Emma svojej vydajachtivej priateľke v klasike od Jane Austinovej: „Len ver, Harriet! Už sa stali aj väčšie zázraky…“

A ako sa touto úlohou popasovali naši vedci? Bravúrne. Rozdelili po novom ľudí na „teologických“, „filozofických“ a „biologických“. No a v duchu skutočnej hegelovskej jednoty protikladov a verní odkazu hermeneutiky kontinuity uviedli vedci, že horeuvedená teória o „skupinovom pôvode“ sa na prvý pohľad môže zdať byť v rozpore s katolíckym chápaním knihy Genezis, avšak nakoniec rozohnali tieto chmáry z vedeckej oblohy tvrdením, že žiadna sporná otázka neexistuje a naznačili ako riešenie (Heuréka!), že existuje rozdiel medzi „biologickým človekom“, „filozofickým človekom“ a „teologickým človekom“.

Profesor Kemp ktorý sa k tejto téme vyjadril ako prvý, povedal, že „biologický“ človek by bol akýkoľvek človek, ktorý má ľudskú DNA, zatiaľ čo „filozofický“ človek je človek, ktorý má aj konceptuálne myslenie a slobodnú vôľu, a „teologický“ človek je ten, ktorý má schopnosť vytvoriť si vzťah s Bohom.

Podľa Kempa niekto, kto bol v ranom vývoji človeka „plne ľudský“, bol ten, kto vlastnil „filozoficko-teologickú ľudskosť“, z ktorej podľa neho pochádza celé moderné ľudstvo. Takýto človek bol oduševneným tvorom s racionalitou, ktorý mal schopnosť rozvíjať logiku, jazyk a kultúru:

„Plne ľudské bytosti boli schopné kríženia s čisto biologickými ľudskými bytosťami, napriek tomu, že sa od nich líšia tak behaviorálne (sú racionálne), ako aj štrukturálne (majú stvorené duše, ktoré túto racionalitu umožňujú),“ tvrdí Kemp.

„Ak Boh stvoril racionálne duše do dvoch členov čisto biologicky ľudskej populácie a potom do všetkých alebo väčšiny ich potomkov, vrátane potomkov zmiešaných rodičov, ale do nikoho iného, a niektoré plne ľudské bytosti sa krížili s čisto biologicky ľudskými bytosťami, potom by sa dalo očakávať, že aj nízka úroveň kríženia vytvorí druh, ktorý by bol potomkom jediného pôvodného plne ľudského páru,“ argumentoval Kemp.

Stojíme tu pred skutočnou záhadou pokrokového kresťanského vedeckého myslenia, ktorú zosmiešnil už Chesterton vo svoje knihe (jednej z najlepších) – Večný človek. V nej sa pýta prečo má veriť skôr tomu, čo tvrdia niektorí kresťanskí vedci snažiaci sa zladiť evolučnú vieru s katolíckou, že Boh nechal vyvíjať Zem a ľudstvo celé milióny rokov, aby potom aj tak zase urobil zázrak, než tomu, že urobil niekoľko zázrakov naraz a stvoril svet za šesť dní. Nota bene, keď evolucionisti varia z vody (ak rovno nepodvádzajú ako s tzv. Piltdownským človekom a ďalšími falzami) a zatajujú informácie, ktoré im nesedia do evolučnej viery. Čiže: ich vieroučné dogmy evolucionistickej doktríny majú rovnakú exaktnú vedeckú hodnotu ako Genezis, ktorá však otvorene kladie dôraz na vieru a inšpiráciu Duchom Svätým.

Kuebler, biológ, ktorý hovoril po Kempovi, vyjadril podobný pohľad ako jeho kolega. Biologický človek by bol akýkoľvek človek, ktorý patrí do druhu Homo sapiens (Čiže rozum mal už pred Božím zásahom?!!) a teologický človek je osoba stvorená v „imago Dei“, čiže na Boží obraz. Podobne povedal, že je možné, že niektorí z raných ľudí mohli mať iba biologickú ľudskosť skôr, ako všetky druhy mali teologickú ľudskosť.

Podľa Kueblera nie je možné ľahko určiť presné okamihy (ale my to chceme pán profesor, a to na sekundy! Máme na to právo!), kedy vzniklo biologické ľudstvo, kedy boli prví dvaja teologickí ľudia, Adam a Eva, oduševnení a kedy celé biologické ľudstvo malo teologickú ľudskosť.

Kuebler a jeho vedecki druhovia následne uviedli, že náznaky racionality existujú už u biologických ľudí, ale čuduj sa svete – ľudia to ešte neboli. Dokonca maľovali, tvorili keramiku a pochovávali, ale teologickí ľudia to ešte neboli! No a takto: ľudsko-neľudsky existovali ľudia-neľudia podľa Kueblera celé státisíce rokov! Tvrdí, že používanie okrovej farby na zdobenie začalo približne pred 500 000 rokmi, to však ešte neboli ľudia, ale len biologickí ľudia, maximálne filozofickí ľudia.

„Najlepšie známky toho sú spred približne 100 000 rokov,“ dodal.

V čom sa toto všetko líši od bežnej teórie evolúcie? Snáď len pridanou hodnotou pokrytectva a zúfalého filistersko-pedantského žargónu.

Profesor Baglow nakoniec označil aj neandertálcov za neľudí, napriek tomu, že evidentne mali kultúru. Rané jaskynné umenie neandertálcov označil za podobné umeniu raných moderných ľudí, ale povedal, že „obrazy nie sú nevyhnutne symboly“ a racionalita v umení je „keď obraz začne predstavovať niečo iné“. Čiže niekto môže namaľovať v jaskyni žánrový obrázok lovu na mamuta do detailov, ale pokiaľ tam nie je symbolický presah (ako to súdruh profesor zistí, to nevieme), tak ho nemaľoval plnohodnotný človek, ale len biologický človek. Pomóóóc!

Hoci Baglow povedal, že je možné, že neandertálci boli teologickí ľudia, dodal, že je však rovnako možné, že mali len jednoducho „veľmi špeciálnu formu predracionality“, ktorá bola „prípravou na osobnosť“ v čase, keď sa krížili s ranými modernými ľuďmi.

A posledná perla na záver. Catholic News Agency na konci článku s vážnou tvárou píše:

„Aj keď katolícka doktrína ukazuje, že evolúcia nie je (?) v rozpore s vierou, Cirkev nevyžaduje, aby v ňu katolíci verili.“

Tak evolučná teória je nejaká viera, že sa v CNA uvažuje nad tým, žeby v ňu možno nakoniec bolo treba aj veriť ak to Cirkev prikáže (vďaka ti Bože, že ešte netreba)? Nemala to byť náhodou tá najčistejšia veda najvedeckovatejšia?

O tom, ako vplývajú tieto vedecké bľabotania na skutočný duchovný profil katolíkov svedčí posledný odsek článku v CNA, ktorý vlastne nechtiac dokazujú interakciu medzi bľabotaním pokrokových teológov à la Teilhard de Chardin, pokrokových katolíckych vedcov a bežných katolíkov:

„Podľa prieskumu Gallupovho inštitútu z roku 2024 približne 62 % katolíkov uviedlo, že veria, že ľudia sa vyvíjali milióny rokov z menej pokročilých foriem života a približne 32 % uviedlo, že veria, že Boh stvoril ľudí v ich súčasnej podobe za posledných 10 000 rokov, čo ilustruje, že katolíci veria (?) v ľudskú evolúciu o niečo častejšie ako priemerný Američan.“

Finis coronat opus…

Branislav Michalka

Zdroj: CNA, titulný ilustračný obrázok, zdroj – needpix.com

PDF (formát pre tlač)