Český biskup Tomáš Holub vystúpil v relácii transsexuála a viedol s ním dialóg

20. mája 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, LGBT, Transgenderizmus

Plzenský biskup Tomáš Holub je považovaný za najprogresívnejšieho člena českého episkopátu a jeho názory rady uverejňujú aj slovenské médiá. Jeho najnovšia aktivita posúva progresivistickú a liberálnu ideologickú inváziu do ďalšieho štádia, ktoré by ešte pred desiatimi rokmi bolo v krajinách bývalého východného bloku nemysliteľné.

Biskup katolíckej Cirkvi prijal ponuku do youtubovej relácie moderovanej transsexuálnym mužom, ktorý si hovorí Lenka Králová, aby tam spolu s ním diskutoval o vzťahu katolíckej Cirkvi k transsexuálom. Relácia nesie názov Ako sa stavia katolícka Cirkev k trans ľuďom?

Lenka Králová je v skutočnosti muž Tomáš Prokopič, ktorý pôsobil ako hudobník a bol trikrát ženatý, pričom má dvoch synov. V roku 2019 oznámil svoju novú „genderovú identitu“, stal sa členom výboru spolku Trans*parent, členom správnej rady Pride Business Forum a dokonca členom vládneho výboru pre práva LGBTI+ ľudí. Za nevhodné považuje používanie nesprávneho rodu – rozumejme: to, keď ho niekto správne volá podľa biologického pohlavia a tiež keď ho volá niekto podľa bývalého mena. Takže by tento článok radšej nemal čítať.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Lenka_Kr%C3%A1lov%C3%A1_(aktivistka)

Pre nás je však podstatná účasť biskupa Holuba a jeho koketovanie s relativizovaním morálneho hodnotenia transsexuálneho spôsobu života. Vplyv samotného Tomáša Prokopiča na chod katolíckej Cirkvi, na rozdiel od biskupa Holuba, je totiž minimálny.

Už svojou účasťou v takejto relácii s mužom oblečeným ako žena sa stáva biskup katolíckej Cirkvi pohoršením pre veriacich a v podstate ju legitimizuje. Nota bene, ak sa ešte snaží akceptovať východzie myšlienkové premisy moderátora, ktorý žije životom striktne odporujúcim katolíckej a aj prirodzenej morálke.

Prokopič, samozrejme oblečený ako žena, s výrazným mejkapom a ďalšími ozdobami, dal hneď na začiatku k dobru trochu teologického humoru, keď biskupovi ponúkol na pitie vodu s tým, že ju môže premeniť na víno. Následne oznámil divákom, že toto je špeciálny diel, pretože hosťom nie je transčlovek, čo bola informácia, po ktorej v súvislosti s biskupom väčšine katolíkov trochu odľahlo.

Pocit úľavy však dlho nevydržal. Prokopič alias Králová oznámil, že hlavná téma debaty budú transľudia. ich prijatie a krivdy v katolíckej Cirkvi. Otec biskup sa tváril nadmieru chápavo, načúvajúco a sprevádzajúco, čo neveštilo nič dobré.

A hneď prvá otázka od moderátora Tomáša išla rovno na bránku: ľudia sa oháňajú Bibliou a tvrdia, že trans je niečo nemorálne a zároveň on pozná mnoho katolíkov, ktorí sú trans a tí mu tvrdia, že to neuznávajú, a že sú z toho cirkevného morálneho učenia zúfalí. A že on stretol otca biskupa na nejakej akcii, kde sa ten vyjadroval nešetrne o transľuďoch a tak mu napísal. No a otec biskup je teraz tu, a tak sa ho teda pýta, ako je to s tými trans v Cirkvi.

Otec biskup poňal svoju odpoveď veľmi zoširoka a našľapoval opatrne, ako Buffalo Bill okolo tábora Sediaceho Býka. Najprv vstúpil do prvého kruhu relativizačného a oznámil, že treba začať princípom menšieho zla, pretože veci nie sú ideálne „a hľadáme to, čo je dobré a zároveň musíme zodpovedne prijať tie vedľajšie účinky, ktoré nie sú samy osebe dobré.“

Prichádza druhý relativizačný kruh: „Rozhodovanie v tomto svete v princípe nie je vždy otázkou ideálu, ktorý nemá žiadne vedľajšie účinky, ale 99 % rozhodnutí má nejaké veci, ktoré tiež niečo prinášajú, čo je zložité a čo sa nazýva, dajme tomu (Čiže nie určite, ale dajme tomu? Dobro a zlo sú neurčité veci?; pozn. aut.), ak už poviem dobro-zlo, tak tým zlom.“

A posúvame sa do tretieho kruhu: „A ja som zdôrazňoval, že veci, ktoré sa týkajú problematiky trans, v sebe majú určite hľadanie dobra, ale zároveň tam sú niektoré veci, ktoré majú nejaký rozmer, rizika, zložitosti (Zla už nie?; pozn. aut.) a že toto je základné východisko.“

Následne otec biskup kajúcne prizná, že v podstate na onej akcii bol voči transľuďom „strašne nešikovný tým, ako som s tým nakladal“. Na to reaguje moderátor Tomáš, že to neskôr pochopil a aj to pochopil, že v „kontexte teológie to slovo zlo nemá až tak silný emotívny náboj“.

– No, ono to závisí od toho: akej teológie, že? V teológii otca Jamesa Martina SJ určite nemá…

Otec biskup následne zhrnie prístup ku gender a trans problematike do základnej synodálnej frázy, že „musíme rozlišovať“ a že biologická podstata tela teda je síce základom, ale môže byť od začiatku buď harmonický, alebo treba tú harmóniu nejakým spôsobom hľadať. Na to mu moderátor pritakáva svojím životným príbehom, že on ju už našiel a že to nebola žiadna ideológia, ale pocity.

Nato otec biskup pritakáva, že on tam vôbec nevidí ideológiu: „To je ten jednotlivý príbeh, kde to je hľadanie harmónie nejakým spôsobom…“ Dozvedáme sa popritom, že gender a trans pokiaľ nie sú ideológiou, tak sú dobré:

„Ja mám rovnakú pozíciu vo vnímaní genderu, je to vec, ktorá je dobrá, je legitímna, správna, ale nie je možné ju úplne absolutizovať.“

– Tak to sú doslova katolícke novinky: najprv to bolo zlé, potom to bolo neutrálne, teraz je to dokonca dobré a už sme v štádiu, keď prosíme, aby sa to neabsolutizovalo! Skrátka, gender by mal „ísť do dialógu“, ako dodal otec biskup.

V podobnom relativizujúcom duchu sa odvíja celý rozhovor, kto má naň nervy, môže ho sledovať. Dialektická hegelovsko-marxistická špirála, sa opäť posunula do ďalšieho štádia, ktoré by sa dalo zhrnúť nasledovne: byť trans je dobré, keď je to hľadanie harmónie a autentický pocit, ale nesmie to byť len ideológia a móda, ľubovolné striedanie nápadov.

Predpokladám, že v ďalšom štádiu vývoja, bude toto už „konzervatívny“ prístup.

Branislav Michalka

Zdroj: YouTube, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky

PDF (formát pre tlač)