Bývalý slobodomurár 32. stupňa: „Oficiálnym cieľom slobodomurárstva je skutočne jedna svetová vláda a jedno svetové náboženstvo“

Matej Gavlák
29. júla 2026   Spoločnosť

Na internete sa objavilo zaujímavé svedectvo bývalého slobodomurára 32. stupňa a dnes obráteného katolíka menom John Salza. Bývalý slobodomurár Salza porozprával o rituáloch tejto tajnej organizácie, o tom, že jej cieľom je skutočne vytvorenie akejsi jednej centrálne riadenej vlády a jedného globálneho náboženstva, a vyjadril tiež názor, že v najvyššom 33. stupni je členom zrejme skutočne odhalené, že bohom slobodomurárstva nie je nik iný ako sám diabol…

Tajnostkárski, podzemní, celosvetoví

Rozhovor s Johnom Salzom bol zverejnený na youtubovom kanáli Full Access Redacted. John Salza je dnes uznávaný právnik, ale predovšetkým praktizujúci katolík, ktorý hovorí, že svoj život zasvätil odkrývaniu slobodomurárstva po tom, čo z organizácie vystúpil. Na túto tému napísal aj knihu.

K slobodomurárstvu sa dostal už krátko po vyštudovaní vysokej školy okolo 25. roku života na „žiadosť“ svojich najbližších rodinných príslušníkov a rodinných priateľov, ktorí boli viacgeneračnými slobodomurármi. Je to o to zaujímavejšie, že z rozhovoru vyplýva, že šlo zároveň o katolícku rodinu. „Bol som oslovený ľuďmi, ktorí boli oveľa starší ako ja, ľuďmi, s ktorými som vyrastal, ktorých som rešpektoval a ku ktorým som vzhliadal,“ vysvetľuje Salza svoje pohnútky.

Slobodomurárstvo mu bolo predstavené ako „celosvetové bratstvo“, ako „tajná organizácia“, ktorá mu mala v prvom rade pomôcť v jeho právnickej praxi a v „postavení sa na vlastné nohy“. Rodinní príslušníci, ktorí mu podľa jeho slov „chceli úprimne pomôcť“, mu vysvetľovali, že v tomto „bratstve“ naňho čaká veľké množstvo užitočných obchodných a spoločenských kontaktov. Salza:

„Takto mi bolo slobodomurárstvo predstavené: ako takmer tajnostkárska, podzemná, celosvetová sieť. A mnohí bývalí prezidenti, sudcovia Najvyššieho súdu, slávni atléti a herci, ako ajďalší boli členmi. Vrátane Georgea Washingtona… Takže to na mňa ako na mladého muža v mojich 20 rokoch zapôsobilo. Znelo to celkom dobre.“

Písala sa polovica 90. rokov a John Salza súhlasil s návrhom svojich blízkych príbuzných a rozhodol sa vstúpiť do slobodomurárskeho zoskupenia.

S povrazom okolo krku

Prvá vec, ktorá hosťa relácie zarazila, bola, že začal byť „preverovaný“ ľuďmi, ktorých nepoznal. Chodili k nemu domov, do jeho práce a kancelárie, pričom chceli vedieť všetko: kde býva, ako si zarába, čo hovoria jeho blízki na slobodomurárstvo, čo si myslí o organizácii jeho žena a tak ďalej. „Chceli nad vami istý druh kontroly,“ zamýšľa sa.

Salza ďalej rozpráva o vnútornej štruktúre slobodomurárstva. Najzákladnejšou štruktúrou je podľa neho takzvané „modré slobodomurárstvo“, ktoré pozostáva z troch stupňov. Po dosiahnutí tretieho stupňa označovaného ako „Stupeň majstra murára“ („Master Mason Degree“) si možno vybrať niektorú z viacerých „pridružených“ vetiev organizácie, akou je napríklad aj takzvaný „Škótsky rítus“ slobodomurárstva. Ten pozostáva zo stupňov 4 až 32.

Do jednotlivých stupňov sa vstupuje skrze isté„veľmi tajomné rituály“, kedy dochádza ku „krvným prísahám“ konaným na oltári pod hrozbou trestu sebaprekliatia, zohavenia a smrti v prípade „ak niekedy porušíte ich murárske záväzky“, hovorí svedok. Dnes však ako katolík už vie, že tieto prísahy boli „falošné“ a že teda nie je nimi viazaný, keďže sa od nich „oslobodil“ (Zrejme v spovedi; pozn. aut.).

Muža zarazil už prvý rituál, ktorý musel podstúpiť, keď vstupoval do organizácie. V akejsi „zadnej miestnosti“ bol donútený k tomu, aby zo seba vyzliekol všetko svoje oblečenie okrem spodného prádla a aby si tiež zo seba dal dole všetky náboženské predmety ako krížik či škapuliar, a to vrátane manželského prsteňa. „Ste prekvapení zo všetkých tých ich požiadaviek, ale, ako hovorím, podstúpil to otec, starý otec, i George Washington, takže to nepovažujete za niečo zlé,“ komentuje rituál hosť relácie. Salza však pokračuje:

„Čo som až neskôr pochopil skrze čítanie a modlitby bolo, že toto skutočne symbolizuje vaše znovuzrodenie do nového náboženstva, pretože, keď si dáte zo seba dole všetko svoje oblečenie vrátane náboženských predmetov, dajú vám cez oči šatku a povraz okolo vášho krku…, stávate sa úplne bezmocným a závislým na mužovi, ktorý vás drží za rameno.“

Pre katolíka by podľa Johna Salzu mala byť obzvlášť urážajúca požiadavka zloženia si manželského prsteňa z prsta, keďže ide o pripomienku zmluvy s Bohom. Toho teda teraz dávate bokom, aby ste vstúpili do „nového náboženstva“, ktoré je nad tým starým, ako aj nad vašou rodinou a celým životom.

Globálny svet

Právnik spomína, že to, čo ho zachránilo, boli jeho modlitby, v ktorých sa pýtal Boha, či je toto Jeho vôľou, ako aj pochybnosti jeho manželky, ktorá si všímala, že slobodomurárstvo sa stavia nad ich katolícku vieru.

Sám John napokon pochopil, akú veľkú pravdu mala. Na otázku hostiteľa, či je pravdou, že keď sa prepracujete až k 32. stupňu organizácie, „je vám v podstate odhalené, že cieľom je vytvorenie jedného svetového náboženstva a jednej svetovej vlády“, Salza odpovedá: „Iste, je to pravda.“ Hosť k tomu ešte dodáva:

„V 32. stupni – a ja mám Knihu slobodomurárskych rituálov pre 32. stupeň – slobodomurárstvo vyhlasuje svoju túžbu mať jeden svetový poriadok („One World Order“) a jedno svetové náboženstvo. To je všeobecný cieľ slobodomurárstva.“

V lóžach sa nachádza oltár, pričom „slobodomurárstvo víta všetky náboženské spisy na tom oltári“, pretože verí len vo svoje „vlastné náboženstvo“, zatiaľ čo ostatné vníma ako „sektárske viery“. „Toleruje ich pre ciele slobodomurárstva, ktorými sú jeden svetový poriadok a jedno svetové náboženstvo.“

Dechristianizácia

Na otázku, či vie o nejakých iných známych slobodomurároch Salza odpovedá, že vie mená „len z druhej ruky“, z počutia a z toho, čo čítal, takže nedisponuje nijakými dôkazmi.

V každom prípade, podľa jeho slov, boli mimoriadne vplyvní slobodomurári pôsobiaci na Najvyššom súde USA a to zvlášť medzi rokmi 1941 až 1971, kedy bola inštancia „tvorená prevažne slobodomurármi“. Pre celú spoločnosť to malo závažné následky:

„Skrze takzvané „ľudskoprávne rozhodnutia“ súd fundamentálne podryl kresťanské princípy v našej krajine, keď umožnil odstránenie Biblií zo škôl, odstránenie Desatora a podobne. Takže množstvo liberalizmu, ktorý je dnes v našej krajine mimo kontroly, môžeme spätne vystopovať k slobodomurárskym sudcom Najvyššieho súdu od 40. rokov ďalej.“

Podľa právnika prišli títo sudcovia s právnou novinkou zvanou „odluka Cirkvi od štátu“. „To je v skutočnosti slobodomurárska doktrína vyfabrikovaná z čistej vody slobodomurárskymi sudcami. V Ústave Spojených štátov neexistuje nič také ako odluka Cirkvi od štátu.“

Salza vysvetľuje, že cieľom slobodomurárov v sudcovských talároch bolo oddeliť kresťanstvo od verejného života, čo malo opäť „škodlivé účinky na našu spoločnosť“.

Sekta

Hosť ďalej spomína na zvláštny krvný rituál, ktorý ako slobodomurár podstúpil. Vracia sa k momentu, kedy ho takmer nahého a so zaviazanými očami viedli zo zadnej miestnosti do hlavnej ceremoniálnej miestnosti. Tam ho na ľavom prse porezali ostrým predmetom, čo je podľa Salzu „vyhrážka“. Predsedajúci mu následne odrecitoval slová, podľa ktorých ako je tento predmet teraz nástrojom mučenia jeho tela, tak raz bude nástrojom jeho záhuby, ak niekedy vyjaví tajomstvá slobodomurárstva.

Takže členovia tohto „úžasného“ bratstva „žijú pod neustálymi fyzickými i duchovnými (preklínania) hrozbami“.

John Salza vyjadril ďalej názor, že hlavným dôvodom takého utajovania slobodomurárstva je zrejme to, že je v „úplnom rozpore s kresťanstvom“. Tento boj nemožno vnímať iba z fyzickej perspektívy, ale je aj duchovný, pretože „je to Satan, kto je otcom lží a majstrom temnoty a tajností“. Podľa neho je to práve táto bytosť, kto koná prostredníctvom slobodomurárstva:

„On si môže robiť svoju prácu skrze slobodomurárstvo vďaka odvedeniu mužov od ich viery, od ich rodín a privedením do tejto slobodomurárskej sekty, či kultu. Verím, že toto je jedno z jeho majstrovských diel. Satan to musí držať v tajnosti, aby tento jeho dizajn mohol existovať aj naďalej, aby odvádzal mužov z Cirkvi a privádzal do slobodomurárstva, kde ich bude indoktrinovať odmietaním Ježiša a prijatím tohto jedného svetového náboženstva.“

Bývalý slobodomurár dodáva, že táto organizácia musí byť tajná, lebo žiaden človek by sa dobrovoľne neprihlásil do spolku, kde ho vyzlečú donaha, porežú ho a následne sa mu vyhrážajú preklínaniami, zmrzačením a smrťou. Potom je však „veľmi ťažké“ dostať sa z tejto organizácie, lebo väčšina ľudí ani nevie, že k nej patríte a celá schéma vás tak drží vo vnútri. „Ja preto verím, že to diabol sám je architektom tejto schémy skrze svojich prisluhovačov, ktorých využíva, aby to držali v tajnosti.“

Bohom slobodomurárstva je sám diabol…

Salza zaujímavo podotýka, že, hoci jemu samému sa to nestalo, sú právnici, ktorí počas súdnych pojednávaní v USA „urobia isté znamenie rukou“ a od sudcov dostávajú „prijateľnejšie súdne rozhodnutia“. „Počul som už celkom pekné množstvo takýchto príbehov. Deje sa to po celej Amerike,“ hovorí hosť. John Salza uzatvára:

„Všetko, čo som vedel, som povedal. Niektoré veci však neviem, lebo som sa nedostal nad 32. stupeň. Bolo mi však povedané, a potvrdzujú to aj moje skúmania, že v 33. stupni, čo je čestný stupeň pre mužov, ktorí zasvätili svoje životy slobodomurárstvu – a ja poznám veľa mužov, ktorý ho dostali –, že im je zjavený skutočný boh slobodomurárstva a že ním je diabol sám…“

John Salza vydal knihu s názvom Masonry Unmasked (Odhalené slobodomurárstvo). Za zmienku stojí tiež fakt, že navštevuje tradičné latinské omše, pričom osobne preferuje Kňazské bratstvo sv. Petra (FSSP).

PDF (formát pre tlač)