Biskup Schneider v rozhovore o svojej novej knihe s názvom Uteč pred herézou: V Cirkvi dnes vládne modernizmus odsúdený pápežom Piom X.

17. júla 2024   Krátke správy

Včera vyšla v nakladateľstve Sophia Institute Press nová kniha biskupa Athanasia Schneidera z Astany, s príznačným a jednoznačným názvom – Uteč pred herézou: Katolícky sprievodca starovekými a modernými bludmi:

V súvislosti s novou knihou poskytol biskup Schneider rozhovor portálu Life Site News, v ktorom sa kriticky vyjadril, ako píše portál, k „atmosfére herézy a relativizmu v dnešnej Cirkvi“. Biskup konštatuje:

„Filozofický a teologický modernizmus, ktorý pápež Pius X. odsúdil pred viac ako sto rokmi, sa so všetkými svojimi ničivými dôsledkami realizoval v živote dnešnej Cirkvi. Ba čo viac, aj vysokopostavená cirkevná vrchnosť v dnešnej dobe tento modernizmus propaguje rôznymi vyhláseniami a úradnými aktmi. Skvelým príkladom toho je dokument Fiducia supplicans, ktorý povoľuje požehnanie cudzoložných a sodomských párov, ktoré spolu nažívajú vo verejnom a objektívne hriešnom zväzku. A popri tom všetkom sa zodpovedné osoby Svätej stolice ešte snažia presvedčiť ľudí, že napriek výrazu „požehnanie páru“, sa nepožehnáva vzťah, ale dvaja ľudia, ktorí tvoria tento pár, čím popierajú logiku, poburujú rozum a chcú oklamať celú Cirkev a svet.“

Na otázku čo je koreňom dnešných bludov, biskup odpovedá:

„Základnou herézou našej doby je relativizmus v jeho hegeliánskych nastaveniach. Čo znamená, že nemôže existovať pravda, ktorá je objektívne vždy a všade sama osebe pravdivá. Pravda je takto v konečnom dôsledku tvorená človekom a prostredníctvom historického vývoja. Pravda sa podľa toho neustále vyvíja a v dôsledku toho môže existovať koexistencia pravdy a jej opaku a rozpor sa nakoniec stane novou syntézou. V konečnom dôsledku je takýto mentálny postoj vzburou proti realite a Bohu Stvoriteľovi, ktorý je Pravda.“

V kontexte k téme svojej novej knihy o bludoch, sa biskup vyjadril aj k vzniku jedného z bludov – protestantizmu. Jeho tvorcov identifikoval ako morálne skorumpované osoby:

„Protestantskú revolúciu v Európe 16. storočia vykonali, takmer výlučne morálne skorumpovaní duchovní. Morálna korupcia, teda skrytý alebo verejný nečestný život, bola príčinou, ktorá viedla týchto duchovných k intelektuálnej korupcii, keďže v nových heretických teóriách videli ospravedlnenie pre svoju nevernosť voči sľubu celibátu (ako kňazi) alebo slávnostného sľubu čistoty (ako rehoľníci).“

A čo je následkom takýchto bludov?

„Heréza je ako anestetický jed, ktorý v malých dávkach zatemňuje nadprirodzené svetlo viery, značne oslabuje morálnu silu vo vzdorovaní hriechu a nerestiam, zvyšuje sebastrednosť a duchovnú aroganciu, čiže ničí pravú pokoru a svätosť.“

Boj proti bludom neoznačuje biskup Schneider za „netoleranciu“, „rozdeľovanie“, „nelásku“ a „vylučovanie“, ako sme na to zvyknutí u našich pokrokových pastierov, ktorí si osvojili frázy a floskule sekulárneho humanizmu, ale tak, ako ho Cirkev vždy ponímala:

„Bojovať proti heréze je skutočne ušľachtilý a nezištný čin, prejav autentickej lásky k blížnemu. Keď sú pápeži a biskupi ľahostajní v boji proti herézam, podobajú sa nevedomému a nečinnému lekárovi tvárou v tvár šíriacej sa epidémii.“

Otázka, ktorá trápi asi každého pravoverného katolíka znie: ako sme sa mohli do tohto stavu vôbec dostať, keď Pius X., ako aj ďalší pápeži pred ním a aj po ňom dôkladne a detailne pred bludmi a modernizmom varovali? Biskup Schneider odpovedá:

„Pápež Pius X. odkázal Cirkvi jeden z najdôležitejších dokumentov cirkevných dejín, encykliku Pascendi Dominici gregis, ktorá obsahuje majstrovský výklad a vyvrátenie modernizmu, rezervoára a syntézy všetkých heréz. Počas pontifikátu Pia X. zostali modernisti skrytí vo svojich dierach a potom začali pomaly vychádzať von pomocou cirkevnej personálnej politiky.

Existujú náznaky, že pápež Pius X. nebol vždy dostatočne obozretný pri výbere kandidátov na kardinálov. Nominácia arcibiskupa Giacoma della Chiesa, len tri mesiace pred smrťou Pia X. sa stala osudnou, keďže ako žiak známeho liberálneho kardinála Rampollu sa stal, ako pápež Benedikt XV., nástupcom Pia X. Nebolo tajomstvom, že arcibiskup Giacomo della Chiesa nesúhlasil s nekompromisnou politikou Pia X. Za pontifikátu Benedikta XV. sa potrebná opatrnosť a ostražitosť pri výbere kandidátov na biskupstvo a na kardinálov začala znižovať a počas nasledujúcich pontifikátov pomaly vydláždila cestu k situácii na začiatku II. vatikánskeho koncilu, kde už bola veľká väčšina episkopátu infikovaná nekritickými sympatiami k teologickému liberalizmu.“

BM

Zdroj: Life Site News

PDF (formát pre tlač)