Biskup Schneider na Slovensku a manipulácia redaktora liberálneho denníka Postoj

vdp. Ľubomír Urbančok
31. augusta 2023   Cirkev Spoločnosť   Komentár

Milí čitatelia,

prinášame vám článok veľadôstojného pána, otca Ľubomíra Urbančoka, ktorý vyšiel pôvodne na jeho blogu (https://www.oteclubomir.sk/blog/biskup-schneider-na-slovensku-amanipulacia-redektora-liberalneho-dennika-postoj) a na portáli Christianitas.sk je uverejnený s jeho súhlasom.

***

Priatelia, iste ste postrehli mieru agresivity, ktorú prejavuje liberálny denník Postoj voči tradičnej svätej omši a jej priaznivcom. Využívajú všetky prostriedky demagógie a manipulácie, aby čo najviac nič netušiacich a dobroprajných ľudí priviedli k svojmu ideologickému záveru, že všetko týkajúce sa predkoncilovej liturgie, a teda aj biskupi a kňazi, ktorí ju slúžia, či ľudia, ktorí sa jej zúčastňujú, sú tí zlí, slovami Ratzingera, „akoby mali lepru“.

Na druhej strane sú oni, tí správni obhajcovia ortodoxie, v duchu hesla „Kto kričí hlasnejšie, ten vyhráva“. Evidentne redaktorovi Postoja nepadla dobre kritika portálu Christianitas.sk a značne podráždila jeho ego, tak sa v duchu vyššie napísaného, kto hlasnejšie kričí, vyhráva, rozhodol napísať ďalší, v poradí už druhý článok, ktorým útočí na biskupa Schneidera.

Po tomto krátkom úvode by som teraz, na rozdiel od jeho viac emóciami ako raciom presýtených komentárov, prešiel k faktickej argumentácii. Poukážem na hrubú mieru demagógie a manipulácie. Nebude to ľahké, pretože len poznámok som si urobil na dve strany, toľko je v nich klamstiev a nezmyslov.

K prípadu návštevy Mons. Schneidera som nemal v úmysle vyjadrovať sa, ale predsa. Cítim sa byť k tomu povolaný aj preto, lebo sa s otcom biskupom poznáme viac ako dekádu, z toho niekoľko rokov sme v intenzívnom kontakte a viackrát sme strávili spolu niekoľko dní, či už na dovolenke, duchovných cvičeniach a pri iných príležitostiach, kde som ho sprevádzal. Pred niekoľkými dňami, ako je známe, mal prísť na Slovensko ohľadom prezentácie svojej knihy Katolícka omša na pozvanie Nadácie Slovakia Christiana. Ako to vyplynulo z vyhlásenia KBS, nadácia v liste, kde pozývala na prezentáciu knihy, spojila jeho návštevu aj s kampaňou proti prijímaniu na ruku.

Bolo mi jasné, poznajúc Mons. Schneidera, že ak bude požiadaný, aby sa návšteva nevykonala, on ju nevykoná. Vo svojej následnej odpovedi Mons. Boberovi zdôraznil, že on bol pozvaný len na prezentáciu knihy. Vždy mu záleží na tom, aby rešpektoval miestnu cirkevnú autoritu. Moje predpoklady sa napokon naplnili. Podľa niektorých si mal pýtať povolenie k návšteve už vopred. Kódex kánonického práva jasne určuje, že pokiaľ biskup verejne nevysluhuje sviatosti, takéto povolenie nepotrebuje. Ako človek a biskup má právo cestovať a prednášať tam, kde ho pozvú. No a ako je už známe, Mons. Schneider napokon prišiel len do Viedne.

V článku liberálneho denníka Postoj je naznačené, že predsa len bol vo Viedni. Je zrejmé, že autor článku nemá ani šajnu o množstve povinností biskupa, akým je Mons. Schneider. A ani len netuší a neoverí si, že po tom, čo sem priletel z Kazachstanu a po tom, čo mal vykonať návštevu Slovenska, pokračoval do Afriky, kam bol rovnako pozvaný. Alebo mu azda chcel denník zaplatiť aj novú letenku z Kazachstanu priamo do Afriky?

Mimochodom, vo Viedni, ako to bolo uvedené, celebroval svätú omšu. Čuduj sa svete, s dovolením jedného z najbližších priateľov pápeža Františka, kardinála Schönborna. Osobne som čítal kardinálov email, v ktorom ho necháva srdečne pozdravovať a s láskou spomína na duchovné cvičenia, ktoré kázal biskup Schneider konferencii biskupov Rakúska. Je paradoxom, že takéhoto vrelého prijatia sa dostalo tomuto „nepriateľovi“ pápeža v liberálnej Viedni. A to som ešte nehovoril o priateľskom stretnutí biskupa Schneidera s kardinálom Kasperom počas dovolenky v Nemecku…

Toto všetko dokázal napísať redaktor denníka Postoj, ktorý dáva dlhodobo priestor jednému z najhlasnejších kritikov pápeža Františka a jeho pontifikátu v radoch vatikanistov. Ba dokonca ho pozvali aj na Slovensko, kde prezentoval svoju knihu. Nie je to nikto iný ako Andrea Gagliarducci.

Gagliarducci napríklad píše o Františkovi, že zrádza hlavné poslanie Cirkvi, ktorým je garancia jej jednoty. Alebo ako brutálnym spôsobom pápež vnucuje svoje predstavy Cirkvi.

V inom článku napríklad ostro kritizuje spôsob, akým pápež riadi Cirkev vkladajúc prílišnú dôveru do niekoľkých ľudí, obchádzajúc štandardné štruktúry.

To je len niekoľko príkladov článkov, ktoré som narýchlo našiel vo svojom archíve, ku ktorých meritu sa tu nevyjadrujem, od autora, ktorý sa veľmi kriticky vyjadruje na adresu Svätého Otca a Postoj mu pri tom sekunduje. Zrejme sú len oni tí, ktorí môžu propagovať kritikov pontifikátu, kým konkurenčný portál takéto práva nemá.

Vďaka zrušenej ceste na Slovensko sa nám stalo domovom Cisterciátske opátstvo v Heiligenkreuzi, kde sa biskupovi dostalo veľmi vrelého prijatia a jeho program bol zrazu naplnený stretnutiami s mníchmi a ďalšími priateľmi. Skrátka s osobami, ktoré prežili a pochopili dávno pred nami úpadok „progresívnej“ Cirkvi na Západe, a preto sú im myšlienky biskupa Schneidera vzácne a povzbudivé.

Teraz by som rád poukázal na amaterizmus žurnalistiky autora denníka Postoj, ktorý tvrdí o vlaňajšej návšteve biskupa Schneidera, že „tvrdo“ kritizoval Svätého Otca. Ako poctiví žurnalisti, miesto toho, aby sadli do auta a prišli si urobiť svoju reportáž, sa v Trnave ani neukázali. To ich donútilo prebrať reportáž konkurenčného (ehm, nimi odsudzovaného) portálu z danej akcie. Keďže ide o reportáž a nie nahrávku a záznam celej akcie, je silne ovplyvnená uhlom pohľadu jej autora a ako taká môže byť veľmi vzdialená realite. Keby si dal autor viac námahy, prostredníctvom Googlu sa mohol ľahko dostať k prednáške Mons. Schneidera, ktorá na prezentácii knihy Christus Vincit zaznela a je na stránke vydavateľa – Spolku latinskej omše na Slovensku, rovnako ako úvodná prednáška Dr. Beáty Blehovej z Ústavu pamäti národa.

Mimochodom, aby som poznamenal na margo vzťahu Mons. Schneidera k Svätému Otcovi a biskupom – ďalší demagogický bod, ktorý sa snaží Postoj podsunúť – Mons. Schneider vždy hovoril s mimoriadnou úctou na adresu pápeža a biskupov a vždy pozýval k modlitbe. Na internete je možné nájsť aj videozáznam prezentácie z Viedne, síce z fanklubu Mariána Kotlebu, ale predsa. Je na ňom podložené toto moje tvrdenie. A napokon ku Kotlebovi. Prišiel si možno prihriať politickú polievočku pred voľbami. Mali ho azda organizátori zo sv. omše a prednášky katolíckeho biskupa vyhodiť? Alebo nechať pôsobiť Božiu milosť (áno, pán redaktor, z vášho naturalistického pohľadu na vieru zrejme s takou možnosťou nepočítate) a teda, že by sa mohol počas svätej omše, alebo následkom pôsobenia slov nástupcu apoštolov obrátiť? Slovami jedného z veriacich (ktorého rodinu biskup Schneider aj osobne navštívil), pohoršeného z vašich demagogických článkov: „Ešte som nikdy žiadneho biskupa, ani u nás nepočul tak pekne a s úctou hovoriť o Svätom Otcovi.“

Autor článku si nedal ani len najmenšiu námahu prečítať si samotnú knihu Christus Vincit, kde by našiel dosť informácií o biskupovi Schneiderovi. Miesto toho dal na zhrnutie článku Edwarda Pentina, na ktorého adresu nešetril iróniou, hoci si dovolím povedať, že mu intelektuálne, ani odborne nesiaha ani po kolená.

Napokon nezabudnime poznamenať, že pozvánku k prečítaniu posledných dvoch kníh Mons. Schneidera – Christus Vincit a Katolícka omša adresovali kardináli Robert Sarah, Joseph Zen, Raymond Leo Burke, či jeden z najpoprednejších žijúcich teológov Aidan Nichols OP, alebo Scott Hahn, ktorý nedávno navštívil aj Slovensko. Nezabudnime ani na priateľské slová kardinála Christopha Schönborna na adresu Mons. Schneidera. Partnerské, ľavicové denníky, tohto nášho slovenského, akože konzervatívneho denníka, v Spojených štátoch amerických práve v uplynulých dňoch napadli Scotta Hahna, ktorý si dovolil zdieľať na svojom profile kritický pastiersky list biskupa Josepha Stricklanda, kde ho hneď podobne, ako to radi robia na Postoji, stigmatizovali ako schizmatika.

Zrejme do tejto skupiny budú podľa liberálneho denníka Postoj patriť všetci zmienení kardináli, vrátane Hahna samotného, ktorého ešte nedávno sami propagovali.

Ako som to už v úvode napísal, v komentároch denníka Postoj ide o ideológiu, pretože v článkoch absolútne absentujú akékoľvek argumenty a snaha o vyváženosť a hľadanie pravdy. A okrem toho, že ich asi dráždi zmenšujúci sa vplyv, ozvalo sa aj podráždené ego. Božia Prozreteľnosť však vedie všetko k svojmu zavŕšeniu v Jeho sláve a teda aj Pravde. Prostredníctvom týchto komentárov o Mons. Schneiderovi a Nadácii Slovakia Christiana ukázal omnoho viac denník Postoj svoju pravú tvár, kedy narábajú so zdrojmi a informáciami vždy podľa požiadavky chvíle a svojich vlastných záujmov. Kým list biskupov Slovenska jasne rozlíšil problematickosť podujatia spojeného s kampaňou proti prijímaniu na ruku a samotnou osobou biskupa Schneidera, denník Postoj spustil proti nemu paľbu naplno.

Žeby dve vysoké školy deklarované autorom, medzi nimi jedna v Ríme, neboli dostatočnou prípravou k napísaniu serióznejšieho a argumentovanejšieho článku? Zjavne však nešlo o argumenty a hľadanie pravdy, ale o plnenie ideologického plánu. Ako to svojho času napísal trnavský arcibiskup, Mons. Ján Orosch, keď sa rovnomenný denník snažil urobiť bulvár z návštevy kardinála Burka v Trnave: „Toto nie je služba pre šírenie Pravdy v spoločnosti, ale jednoduchá snaha o vytváranie bulváru a senzačných správ.“

Skrátka, denník Postoj plní úlohu roztlieskavača progresívnej scény a ideologickej propagandy.

PDF (formát pre tlač)