Baziliku sv. Benedikta znovu otvorili. Bola zničená zemetrasením a následne rekonštruovaná. Mohlo by to byť znamením náboženskej obnovy Európy?

3. novembra 2025   Cirkev

Bazilika svätého Benedikta, kolíska patróna Európy, znovu otvorila svoje brány pre slávenie svätej omše po tom, čo bola vážne poškodená zemetrasením v októbri 2016. Podľa informácií na portáli Vatican News sa slávnosť zasvätenia a znovuotvorenia konala 31. októbra a sprevádzal ju posolstvom pápež Lev XIV., prečítaným štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom.

Zemetrasenie v Nursii v roku 2016

Zemetrasenie, ktoré v roku 2016 zničilo Baziliku sv. Benedikta v Nurcii, začalo 30. októbra 2016 o 7:40 ráno. Epicentrum bolo v blízkosti mesta Nursia, rodného miesta sv. Benedikta a sv. Scholastiky. Sila zemetrasenia bola približne 6,5 stupňa Richterovej škály, bolo to zároveň najsilnejšie zemetrasenie v Taliansku za viac než 30 rokov. Škody bol rozsiahle, celá fasáda baziliky sa zrútila; z chrámu zostali stáť len časti bočných múrov. Krypta (románskeho pôvodu) ostala relatívne zachovaná, ale bola štrukturálne poškodená. Poškodené boli aj viaceré kostoly v okolí a mníšsky kláštor. Mesto Nursia bolo z veľkej časti evakuované.

V roku 2016, to už 3 roky trval pontifikát pápeža Františka so všetkými rozporuplnými teologickými vstupmi, ktoré dnes len letmo vymenujem, pretože sa o nich chystám napísať samostatný článok.

K rozporuplným krokom by sme mohli zaradiť Františkovu encykliku Evangelii gaudium (november 2013), modlenie sa so schizmatikmi a heretikmi; encykliku Laudato si’, ktorá sekularizovala teológiu stvorenia, útok voči katolíckemu manželstvu v podobe motu proprio Mitis Iudex Dominus Iesus, ktoré zjednodušilo anuláciu katolíckeho manželstva, Synodu o rodine a Amoris laetitia, ktoré umožnili rozvedeným manželom opäť prijímať Eucharistiu, či spoločné vyhlásenie s luteránmi v Lunde.

Po tomto filoluteránskom akte prišlo zemetrasenie v Nursii (samozrejme, pápež František pokračoval v čudných skutkoch aj po roku 2016, veľa a pekne by o tom mohla rozprávať napríklad aj Pachamama), takže niektorí benediktínski komentátori (napr. Dom Alcuin Reid, The Remnant, Crisis Magazine) poukázali na „symbolické prepojenie“ zemetrasenia a krokov pápeža Františka slovami: „V deň, keď sa rúca chrám sv. Benedikta, patróna Európy, sa Cirkev pripravuje na oslavu Luthera, jej rozkolníka. Boh nám tým ukazuje, čo sa stane, ak vymeníme tradíciu za dialóg bez pravdy…“ Tieto úvahy nemali oficiálny status, vydráždili však progresívcov a modernistov a na druhej strane v prostredí tradičných katolíkov sa stali silným duchovným obrazom krízy doby.

Symbolika je zrejmá a jasná. Zemetrasením zrútená Bazilika sv. Benedikta stojí presne na mieste, kde sa podľa tradície narodil sv. Benedikt (okolo r. 480), patrón Európy a otec západného mníšstva. Preto bolo zničenie chrámu tradičnými katolíkmi vnímané ako symbolický otras „duchovného základu“ Európy a Cirkvi.

Mnoho katolíckych komentátorov (napr. La Nuova Bussola Quotidiana, Corrispondenza Romana) upozornilo, že zrútenie Baziliky sv. Benedikta, patróna Európy, nastalo presne v čase, keď Európa odvrhuje svoje kresťanské korene. Benedikt XVI. bol už vtedy emeritným pápežom; viacerí to interpretovali ako „viditeľné znamenie“ duchovného zemetrasenia, ktoré otriasa samotnými základmi kresťanskej civilizácie.

Tradiční katolíci (napr. kardinál Raymond Leo Burke, biskup Athanasius Schneider) hovorili o „otrasoch vo viere“, ktoré majú korene v kríze učenia, liturgie a morálky po II. vatikánskom koncile. V niektorých tradičných textoch sa objavil výrok: „Chrám svätého Benedikta sa zrútil, ako sa rúca disciplína a jednota Cirkvi.“ (citát z talianskeho portálu Rinascimento Sacro, november 2016).

Benediktíni z Nursie (komunita amerických mníchov vedená domom Cassianom Folsomom OSB) po zemetrasení napísali: „Zrútenie baziliky je znamením, že Boh nás volá k vnútornému obráteniu, nie k nostalgii. Tak ako sa musí znova postaviť chrám, musí sa obnoviť aj chrám sŕdc“ (vyhlásenie komunity, november 2016).

Rokom 2016 sa bergogliánske modernisticko-progresívne prešľapy neskončili, pokračovalo sa ďalej v nepochopiteľnom ťažení aj v podobe zatvárania katolíckych kostolov počas covidovej pandémie. Toto sa nestalo ani v stredoveku, keď zúrili morové nákazy, svätá omša sa slávila aj počas nich (!).

Samozrejme viem, že priame interpretovanie prírodných katastrof ako Božieho trestu má svoje úskalia, Cirkev však pripúšťa, že dejinné udalosti môžu mať symbolický a prorocký rozmer. Napríklad sv. Gregor Veľký, ktorý napísal jedno z prvých diel o živote sv. Benedikta z Nursie takisto tvrdil, že zemetrasenia a zemské otrasy môžu byť znamením duchovných otrasov.

Rekonštrukcia Baziliky sv. Benedikta v Nursii

Rekonštrukcia baziliky sa začala v roku 2020, pod dohľadom talianskeho ministerstva kultúry a Benediktínskej konfederácie. Použité boli pôvodné kamene, zachované z trosiek, a celý projekt sa stal pre katolícku verejnosť v Taliansku symbolom duchovného znovuzrodenia. Znovuotvorenie sa uskutočnilo v októbri 2025.

Pápež Lev XIV. zdieľal „spoločnú radosť“ nad obnovou chrámu „tak milovaného“ miestnou komunitou a označil túto udalosť za hmatateľný znak hlbokej náboženskej obnovy. Vďaku vyjadril všetkým, ktorí sa podieľali na rekonštrukcii: inštitúciám, pracovníkom a dobrodincom a zdôraznil, že toto dielo bolo „hlboko prežívané a očakávané“ nielen v Umbrii, ale aj v celom Taliansku ako i v ďalších krajinách. Bazilika, historický a duchovný symbol mníšskej tradície, predstavuje podľa pápežovho posolstva „pulzujúce srdce benediktínskej spirituality“. Pre diecézu Spoleto-Norcia jej rekonštrukcia znamená koniec dlhého obdobia „exilu“ a začiatok novej etapy komunitného života.

Počas homílie arcibiskup Spoleta a Nurcie a predseda Biskupskej konferencie Umbrie, Mons. Renato Boccardo vyhlásil, že: „Brány Baziliky sv. Benedikta sa dnes otvárajú, aby prijali všetkých, ktorí sem prídu načerpať svetlo a silu pre cestu kresťanského života.“ Zároveň však varoval, že krása budovy „sama osebe nestačí, aby sa stala Božím domom, ak ju nebude podopierať živé a solidárne spoločenstvo, schopné budovať „spoločnosť otvorenejšiu a milosrdnejšiu“.“

Mons. Boccardo pripomenul postavu svätého Benedikta, patróna Európy, ako „svetlo v čase skazy“, citujúc slová svätého Gregora Veľkého. Pripomenul, že podobne ako v 6. storočí, keď Európou otriasali vpády, dynastické boje a kolaps inštitúcií, aj dnes kontinent trpí ideologickými a morálnymi ranami, ktoré podkopali jeho dušu: stratou náboženského zmyslu, etickým relativizmom, vojnami, zbrojením, oživením antisemitizmu a pokušením stavať múry namiesto budovania mostov. Okrem toho Mons. Boccardo trochu politicky agitoval a dodal, že tieto slabosti sa prenášajú aj do politickej sféry, poznačenej „nestabilnými vládami, ideologickou polarizáciou, rastom populizmu a nacionalizmu a stratou dôvery v demokratické inštitúcie“.

Samozrejme spomenuté budovanie mostov ma oslovilo, rovnako ako mne už dobre známe otváranie dverí takže, dopĺňam progresívny zoznam mňa znervózňujúcich tolerantnocirkevných adjektív o nové adjektívum. Takže zoznam spomenutých mňa znervózňujúcich adjektív vyzerá po novom nasledovne: inkluzívny, synodálny, synodálnovanutý načúvajúci, sprevádzajúci, dvereotvárajúci a mostybudujúci. 🙂

Otázka do pléna znie: Prečo ma však všetky tie slová a použité adjektíva Mons. Boccarda znervóznili a nemôžem sa s nimi úplne stotožniť?

Pretože keby slová „Brány Baziliky sv. Benedikta sa dnes otvárajú, aby prijali všetkých, ktorí sem prídu načerpať svetlo a silu pre cestu kresťanského života“ ako pastoračné pozvanie v univerzálnej a inkluzívnej rovine počuli barokoví teológovia (napr. Bellarmín a Suarez), tak by sa úplne s týmito slovami nestotožnili. Súhlasili by síce možno s duchom pozvania, ale upozornili by tiež na fakt, že kresťanský život v plnom zmysle existuje len v katolíckej Cirkvi. Mimo katolíckej Cirkvi možno nájsť viaceré prvky viery, ale nie celok milosti, ktorá vedie ku spáse.

Svetlo a silu, o ktorých hovoril Mons. Boccardo možno prijať naplno len skrze katolícke sviatosti a učenie Cirkvi. Barokoví protireformační teológovia by sa nikdy neuspokojili s neurčitým pozvaním všetkých, ale zdôraznili by „že brány chrámu sú síce otvorené pre všetkých, tí však musia chcieť „kráčať po úzkej ceste“ – porovnaj Evanjelium sv. Matúša (Mt 7,13): 13 Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú – pričom táto úzka cesta vedie cez svätú spoveď a sviatosti k Eucharistii. Potvrdili by jednoznačné a dôsledné NIE náboženskému univerzalizmu a poukázali by na potrebu prijatia katolíckych dogiem.

Takisto by bolo vhodné zdôrazniť, že „ak brány chrámu prijímajú všetkých, musí byť jasné, že svetlo, ktoré sa v tomto chráme dá prijať, nie je len svetlo rozumu, ale svetlo viery, ktoré osvecuje len tých, ktorí sú otvorení milosti“. Spomenutá otvorenosť chrámu bez katechetického rozlíšenia vnímaná ako humanistické posolstvo namiesto katolícky teologického posolstva je zo skutočného katolíckeho pohľadu neakceptovateľná a neprijateľná.

Brány baziliky môžu byť otvorené pre všetkých, ktorí túžia po Kristovom svetle, ale nech nezabúdajú, že toto svetlo je svetlom viery, nie iba symbolickým teplom ľudskosti. Cesta kresťanského života začína v Cirkvi a vedie skrze kríž a sviatosti. Pre barokových teológov nie je dôležitý ekumenický symbol chrámu ako miesta stretnutia rôznych duchovných ciest, ale katolícky chrám ako miesto prítomnosti pravého Boha, v ktorom má miesto len pravé Kristovo katolícke učenie.

Pri znovuotvorení chrámu sa slávila svätá omša koncelebrovaná šestnástimi biskupmi a benediktínskymi opátmi z Talianska, medzi nimi kardinálom Gualtierom Bassettim, emeritným arcibiskupom Perugie-Città della Pieve, a prímasom Benediktínskej konfederácie, opátom Jeremiášom Schröderom. Zúčastnili sa aj predstavitelia civilných inštitúcií a niektorí talianski i európski politici.

Znovuotvorenie Baziliky svätého Benedikta v oficiálnych dokumentoch Vatikánu nie je iba architektonickou či miestnou udalosťou, ale symbolom nádeje pre Európu, pozvanú znovu objaviť svoje duchovné korene. Ako zdôraznil pápež Lev XIV., obnovený chrám je svedectvom živej viery a náboženského znovuzrodenia, ktoré kontinentu pripomína jeho kresťanské základy.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, vaticannews.va, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons; snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)