Roman Cardal - - Strana 4

Články od autora:

Roman Cardal - - Strana 4

Od principů k důsledkům – etapy postupného úpadku (Nominalismus a jeho důsledky, II. díl)

predchádzajúca časť:Nominalizmus a jeho důsledky *** Od principů k důsledkům – etapy postupného úpadku V prvním díle pojednání o důsledcích nominalismu jsme upozornili na určité nedostatky, které vykazuje myšlení...

Nominalizmus a jeho důsledky

Ve stále rostoucím počtu analýz stavu současné západní kultury a civilizace se o problému tzv. nominalizmu prakticky nic nedočteme. Pisatelé těchto textů většinou nesestupují do hlubších filosofických rovin, kde...

Epidémia nekritickosti a jej dôsledky (2. časť)

predchádzajúca časť:Epidémia nekritickosti a jej dôsledky (1. časť) *** Filozofiou proti revolučnému rozkladu Touto zbraňou je filozofia, s ktorou dokázali bravúrne zaobchádzať už niektorí starogrécki myslitelia. Ich slávnym predstaviteľom...

Epidémia nekritickosti a jej dôsledky (1. časť)

Temné mraky nad západným svetom Možno nie je práve najlepšie začínať filozofickú rozpravu lamentáciou, ale situácia, v ktorej sa dnes nachádzame, je taká alarmujúca, že obvyklá výčitka z planého...

Asistovaná reprodukcia – Víťazstvo smrti nad životom (?)

predchádzajúca časť:Odvrátená strana asistovanej reprodukcie *** V našom predchádzajúcom príspevku sme sa venovali etickej neprijateľnosti umelého oplodnenia. Túto problematiku je možné a súčasne potrebné ďalej rozvíjať, pretože medzi zástancami...

Odvrátená strana asistovanej reprodukcie

Človek, ktorý by veril, že moderný technologický rozvoj prináša do života ľudí len pozitívne veci, by musel byť slepý voči celému radu vážnych problémov. Nezriedka sa stáva, že čoraz...

Je zabíjanie nevinných ľudí zločin?

Akú odpoveď môžeme očakávať na otázku: „Je úmyselné zabitie nevinného človeka vždy vraždou (zločinom)?“ Pravdepodobne jednu z nasledujúcich: „Samozrejme!“, „Nepochybne!“, „Prirodzene!“ Zdá sa, že ide o záležitosť, ktorá nepredstavuje...

Rozumnosť ako štrukturálny znak katolíckej viery

Ako sme mohli vidieť v minulom príspevku, katolícku vieru si nemožno predstavovať bez vzťahu k rozumu. Boh od človeka nevyžaduje, aby veril slepo a nerozumne. To by totiž znamenalo...

Katolícka viera – barlička pre slabých?

Tomáš Akvinský v jednom zo svojich traktátov definuje katolícku vieru ako „habitus mysle, ktorým sa v nás začína večný život a vďaka ktorému prijímame so súhlasom to, čo nie...

Kresťanský Boh je Bohom periférií

Celý vesmír je pred Bohom ako kvapka rannej rosy. Kresťania si túto pravdu, zjavenú už v Starom zákone, iba zriedka pripomínajú. Keby na ňu mysleli častejšie, videli by v...

Nepragmatickosť a neužitočnosť kresťanstva?

Stará filozofia učí, že každý človek chce byť šťastný. Dnes sa už o šťastí toľko nehovorí, pretože toto slovo utrpelo veľké škody jeho bezmyšlienkovitým nadužívaním. Naši súčasníci radšej poukazujú...

Nie každá viera lieči

Je jasné, že len čo sa ukázalo, že o svete možno hovoriť aj inak než prostredníctvom mýtov, nebolo už možné od takéhoto prístupu k realite ustúpiť. Mýty sa už...

Je človek len vyvinutejší živočích?

Jednou z najvýraznejších vlastností, ktorou sa ľudia odlišujú od zvierat, je ich schopnosť pôsobiť rôznymi spôsobmi na svoje prostredie. Na rozdiel od nich nie je determinovaný na to, aby...

Kto je „človek“ v tomto kolosálnom vesmíre?

V mnohých našich príspevkoch sme mali možnosť si uvedomiť, že naša minulosť obsahuje zaujímavé historické paralely, ktoré by nebolo múdre ignorovať. Uvažovali sme o kríze základov matematizovanej vedy, ktorej...

Humanizmus na hlinených nohách

predchádzajúca časť:Vznešený étos starého materialistu *** V minulom príspevku sme sa zamýšľali nad Démokritovým filozofickým pohľadom na človeka. Všimli sme si, že napriek svojmu materializmu prichádza s prekvapivo hlbokými...

Vznešený étos starého materialistu

1. Precitnutie rozumu Ak by sme personifikovali ľudský rozum, mohli by sme povedať, že sa v gréckych predsokratovských mysliteľoch prebudil z dlhého spánku, počas ktorého sníval mýtické sny. Po...

Prirodzenosť myslenia nemožno potlačiť

1. Len idiot má svoju pravdu Samotná filozofia sa zrodila z boja – z polemiky vedenej proti mýtu (grécke slovo polemos znamená boj). Opakom mýtu je logos. Hérakleitos naň...

Hérakleitos z Efezu a jeho moderný „comeback“

Jeden z najzaujímavejších starogréckych mysliteľov, ktorý sa radí medzi tzv. predsokratikov, je Hérakleitos z Efezu. Jeho vplyv ďaleko presiahol dobu, v ktorej žil. Ak niet sporu o tom, že...

Pytagorov odkaz a povaha západnej racionality

1. Realita – dar, ktorý sa nám ponúka Podľa starej tradície to bol Pytagoras, kto ako prvý rozdelil ľudí na filozofov a nefilozofov. Lovec pravdy, filozof, vidí ľudský život...

Prekonávanie materialistického naturalizmu a sloboda filozofa

Limity primitívneho naturalizmu Grécka filozofia bola vo svojej prvej fáze naturalistická. Podľa rôznych mylétskych mysliteľov spočívala vlastná povaha skutočnosti (fysis, natura) v niečom hmotnom. Niektorí považovali za základ reality...

Prečo byť praktizujúcim katolíkom dnes?

Skutočne liberálny pohľad na náboženstvo vo všeobecnosti a na kresťanstvo zvlášť sa vyznačuje nehranou toleranciou. Liberál si myslí, že ak má na to človek osobné dôvody, môže sa oddať...

Prečo sa boj za slobodu často končí novým otroctvom?

Sloboda je jeden z najcennejších statkov človeka. Je to najhlbší výraz jeho duchovnej prirodzenosti. Stratiť slobodu znamená stratiť niečo zo svojej podstaty. Ľudia, ktorí si uvedomujú svoju osobnú dôstojnosť,...

Staré nemusí vždy znamenať prekonané

Ak by sa niekto čudoval, prečo sa výrazne zaoberáme svetom antických filozofov, mohli by sme odpovedať, že „návraty k počiatkom“ sú zvyčajne celkom užitočné. Dynamika „návratu k počiatkom“ nie...

Prečo je myšlienka na smrť pomocníkom života?

Kohelet, biblický autor knihy Kazateľ, ukazuje, že určitý pohľad na svet a človeka v nás nevyhnutne prebúdza pocit márnosti. Každá vzniknutá vec dospieva k svojmu zániku, každý ľudský život...

Prvý krok na ceste filozofie

Dnešnému človeku sa zdá, že to, čo sa odohralo v dávnej minulosti, nemá s našou prítomnosťou nič spoločné. Moderné myslenie sa prepadlo do historickému provincionalizmu, pretože vychádza zo zásady,...

Staroveké grécke mýty sú lepšie ako moderné

V jednom z našich predchádzajúcich príspevkov sme mali možnosť si ukázať, že grécka filozofia sa zrodila z mýtických príbehov, ktoré si naši dávni predkovia rozprávali po stáročia. Ako sme...

Nástup tvrdej cenzúry v Českej republike

Pomerne krátko po nástupe novej vlády v Českej republike sa ukázalo, že sa začínajú uplatňovať nové metódy riadenia spoločnosti. V poslednom čase vzbudila osobitnú pozornosť vládna iniciatíva proti šíreniu...

Bude svet bez ľudí konečne dobrý?

Predstavme si, ako by vyzerala Zem, keby na nej nežili ľudia, ale iba nerozumné živočíchy. Niektorí zelení aktivisti snívajú o tomto stave ako o konečnom cieli všetkého ľudského snaženia,...

Čo sa skrýva za oponou liberálnej „otvorenosti“ a „kritickosti“?

Otvorenosť je jedna z najcennejších hodnôt modernej doby. Tí, ktorí sa nezúčastňujú na jej uctievaní, riskujú, že budú vylúčení zo slušnej spoločnosti ľudí milujúcich slobodu. Otvorenosť sa už akosi...

O pokrytcoch, podvodníkoch a ďalších liberálnych osobnostiach

Dnešný človek si myslí, že sa môže zvysoka pozerať na predchádzajúce časy ako ten, kto sa na vyššiu pozíciu dostal predovšetkým vďaka mimoriadnym výsledkom modernej vedy. Keď sa potom...