Články od autora:
predchádzajúca časť:Nominalizmus a jeho důsledky *** Od principů k důsledkům – etapy postupného úpadku V prvním díle pojednání o důsledcích nominalismu jsme upozornili na určité nedostatky, které vykazuje myšlení...
Ve stále rostoucím počtu analýz stavu současné západní kultury a civilizace se o problému tzv. nominalizmu prakticky nic nedočteme. Pisatelé těchto textů většinou nesestupují do hlubších filosofických rovin, kde...
predchádzajúca časť:Epidémia nekritickosti a jej dôsledky (1. časť) *** Filozofiou proti revolučnému rozkladu Touto zbraňou je filozofia, s ktorou dokázali bravúrne zaobchádzať už niektorí starogrécki myslitelia. Ich slávnym predstaviteľom...
Temné mraky nad západným svetom Možno nie je práve najlepšie začínať filozofickú rozpravu lamentáciou, ale situácia, v ktorej sa dnes nachádzame, je taká alarmujúca, že obvyklá výčitka z planého...
predchádzajúca časť:Odvrátená strana asistovanej reprodukcie *** V našom predchádzajúcom príspevku sme sa venovali etickej neprijateľnosti umelého oplodnenia. Túto problematiku je možné a súčasne potrebné ďalej rozvíjať, pretože medzi zástancami...
Človek, ktorý by veril, že moderný technologický rozvoj prináša do života ľudí len pozitívne veci, by musel byť slepý voči celému radu vážnych problémov. Nezriedka sa stáva, že čoraz...
Akú odpoveď môžeme očakávať na otázku: „Je úmyselné zabitie nevinného človeka vždy vraždou (zločinom)?“ Pravdepodobne jednu z nasledujúcich: „Samozrejme!“, „Nepochybne!“, „Prirodzene!“ Zdá sa, že ide o záležitosť, ktorá nepredstavuje...
Ako sme mohli vidieť v minulom príspevku, katolícku vieru si nemožno predstavovať bez vzťahu k rozumu. Boh od človeka nevyžaduje, aby veril slepo a nerozumne. To by totiž znamenalo...
Tomáš Akvinský v jednom zo svojich traktátov definuje katolícku vieru ako „habitus mysle, ktorým sa v nás začína večný život a vďaka ktorému prijímame so súhlasom to, čo nie...
Celý vesmír je pred Bohom ako kvapka rannej rosy. Kresťania si túto pravdu, zjavenú už v Starom zákone, iba zriedka pripomínajú. Keby na ňu mysleli častejšie, videli by v...
Stará filozofia učí, že každý človek chce byť šťastný. Dnes sa už o šťastí toľko nehovorí, pretože toto slovo utrpelo veľké škody jeho bezmyšlienkovitým nadužívaním. Naši súčasníci radšej poukazujú...
Je jasné, že len čo sa ukázalo, že o svete možno hovoriť aj inak než prostredníctvom mýtov, nebolo už možné od takéhoto prístupu k realite ustúpiť. Mýty sa už...
Jednou z najvýraznejších vlastností, ktorou sa ľudia odlišujú od zvierat, je ich schopnosť pôsobiť rôznymi spôsobmi na svoje prostredie. Na rozdiel od nich nie je determinovaný na to, aby...
V mnohých našich príspevkoch sme mali možnosť si uvedomiť, že naša minulosť obsahuje zaujímavé historické paralely, ktoré by nebolo múdre ignorovať. Uvažovali sme o kríze základov matematizovanej vedy, ktorej...
predchádzajúca časť:Vznešený étos starého materialistu *** V minulom príspevku sme sa zamýšľali nad Démokritovým filozofickým pohľadom na človeka. Všimli sme si, že napriek svojmu materializmu prichádza s prekvapivo hlbokými...
1. Precitnutie rozumu Ak by sme personifikovali ľudský rozum, mohli by sme povedať, že sa v gréckych predsokratovských mysliteľoch prebudil z dlhého spánku, počas ktorého sníval mýtické sny. Po...
1. Len idiot má svoju pravdu Samotná filozofia sa zrodila z boja – z polemiky vedenej proti mýtu (grécke slovo polemos znamená boj). Opakom mýtu je logos. Hérakleitos naň...
Jeden z najzaujímavejších starogréckych mysliteľov, ktorý sa radí medzi tzv. predsokratikov, je Hérakleitos z Efezu. Jeho vplyv ďaleko presiahol dobu, v ktorej žil. Ak niet sporu o tom, že...
1. Realita – dar, ktorý sa nám ponúka Podľa starej tradície to bol Pytagoras, kto ako prvý rozdelil ľudí na filozofov a nefilozofov. Lovec pravdy, filozof, vidí ľudský život...
Limity primitívneho naturalizmu Grécka filozofia bola vo svojej prvej fáze naturalistická. Podľa rôznych mylétskych mysliteľov spočívala vlastná povaha skutočnosti (fysis, natura) v niečom hmotnom. Niektorí považovali za základ reality...
Skutočne liberálny pohľad na náboženstvo vo všeobecnosti a na kresťanstvo zvlášť sa vyznačuje nehranou toleranciou. Liberál si myslí, že ak má na to človek osobné dôvody, môže sa oddať...
Sloboda je jeden z najcennejších statkov človeka. Je to najhlbší výraz jeho duchovnej prirodzenosti. Stratiť slobodu znamená stratiť niečo zo svojej podstaty. Ľudia, ktorí si uvedomujú svoju osobnú dôstojnosť,...
Ak by sa niekto čudoval, prečo sa výrazne zaoberáme svetom antických filozofov, mohli by sme odpovedať, že „návraty k počiatkom“ sú zvyčajne celkom užitočné. Dynamika „návratu k počiatkom“ nie...
Kohelet, biblický autor knihy Kazateľ, ukazuje, že určitý pohľad na svet a človeka v nás nevyhnutne prebúdza pocit márnosti. Každá vzniknutá vec dospieva k svojmu zániku, každý ľudský život...
Dnešnému človeku sa zdá, že to, čo sa odohralo v dávnej minulosti, nemá s našou prítomnosťou nič spoločné. Moderné myslenie sa prepadlo do historickému provincionalizmu, pretože vychádza zo zásady,...
V jednom z našich predchádzajúcich príspevkov sme mali možnosť si ukázať, že grécka filozofia sa zrodila z mýtických príbehov, ktoré si naši dávni predkovia rozprávali po stáročia. Ako sme...
Pomerne krátko po nástupe novej vlády v Českej republike sa ukázalo, že sa začínajú uplatňovať nové metódy riadenia spoločnosti. V poslednom čase vzbudila osobitnú pozornosť vládna iniciatíva proti šíreniu...
Predstavme si, ako by vyzerala Zem, keby na nej nežili ľudia, ale iba nerozumné živočíchy. Niektorí zelení aktivisti snívajú o tomto stave ako o konečnom cieli všetkého ľudského snaženia,...
Otvorenosť je jedna z najcennejších hodnôt modernej doby. Tí, ktorí sa nezúčastňujú na jej uctievaní, riskujú, že budú vylúčení zo slušnej spoločnosti ľudí milujúcich slobodu. Otvorenosť sa už akosi...
Dnešný človek si myslí, že sa môže zvysoka pozerať na predchádzajúce časy ako ten, kto sa na vyššiu pozíciu dostal predovšetkým vďaka mimoriadnym výsledkom modernej vedy. Keď sa potom...
Christianitas