Argentína požaduje od Británie späť Falklandy: „Britániu kolonizujú islamisti a my nechceme mať pri nás islamskú kolóniu“

16. októbra 2026   Politika

Blízky spolupracovník argentínskeho prezidenta Javiera Mileia vyzval na opätovné získanie Falklandských ostrovov (v Argentíne nesúcich označenie Malvínske ostrovy/Malvíny) v súvislosti s údajnou „islamskou kolonizáciou“ Veľkej Británie. Podľa neho sa otázka Malvín netýka iba argentínskych národných záujmov, ale aj budúcnosti západnej civilizácie. Jeho vyjadrenia na sociálnej sieti X zdieľal samotný argentínsky prezident.

Santiago Caputo, jeden z najbližších poradcov argentínskeho prezidenta Javiera Mileia, zverejnil 14. októbra príspevok, v ktorom vyhlásil, že Veľká Británia podlieha postupnej „islamskej kolonizácii“. V tejto súvislosti vyzval Argentínu, aby získala Malvínske ostrovy (Falklandy) späť pod svoju kontrolu a zabránila tak podľa jeho slov budúcemu zasahovaniu „islamskej krajiny“ do strategicky významnej oblasti južného Atlantiku.

Caputo pripomenul, že Veľká Británia bola v mnohých ohľadoch kolískou priemyselnej revolúcie, moderného kapitalizmu a súčasnej vedy. Práve tieto historické úspechy predstavujú významné hodnoty pre politické prostredie Javiera Mileia, ktoré sa hlási k ideálom ekonomického liberalizmu a individuálnej slobody. Podľa argentínskeho prezidentovho poradcu sú však dnes tieto výdobytky západnej civilizácie ohrozené rastúcim vplyvom islamu.

„Viditeľná islamizácia Spojeného kráľovstva nepredstavuje iba riziko pre západnú civilizáciu, čo je historickou tragédiou pre nás, ktorí obhajujeme ideály slobody. Je to ďalší dôvod, prečo by sa Argentína mala rozhodne obrátiť smerom k južnému Atlantiku a získať späť Malvíny,“ napísal Caputo na sociálnej sieti X.

„Vzhľadom na geopolitický a strategický význam, ktorý južný Atlantik nadobudne v nasledujúcich desaťročiach, Západ nemôže dovoliť zasahovanie islamského štátu do tejto sféry vplyvu. Znovuzískanie Malvín nie je iba národnou záležitosťou. Je to záležitosť celého Západu,“ zdôraznil argentínsky politik.

K svojmu príspevku pripojil video zachytávajúce zloženie poslaneckého sľubu britskej labouristickej poslankyne somálskeho pôvodu Sagal Abdi-Waliovej, ktorá 12. októbra 2026 pri nástupe do Dolnej snemovne britského parlamentu zložila prísahu na Korán. Abdi-Waliová získala parlamentný mandát po bývalom britskom premiérovi Keirovi Starmerovi.

Caputov príspevok následne zdieľal na svojom účte na sociálnej sieti X aj samotný argentínsky prezident Javier Milei, čím vyjadreniam svojho poradcu zabezpečil ešte väčšiu pozornosť.

Otázka Falklandských ostrovov, ktoré Argentínčania nazývajú Malvíny, predstavuje dlhodobý spor medzi Buenos Aires a Londýnom. Argentína si na súostrovie nárokuje suverenitu a britskú správu považuje za pozostatok koloniálnej minulosti. V roku 1982 sa argentínska vojenská junta pokúsila ostrovy vojensky obsadiť, čo vyvolalo krátku, ale krvavú vojnu s Veľkou Britániou. Konflikt sa skončil argentínskou porážkou a obnovením britskej kontroly nad súostrovím.

Falklandy majú pritom značný hospodársky aj strategický význam. Vo vodách obklopujúcich ostrovy sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu, ako aj mimoriadne bohaté rybolovné oblasti. Ich poloha zároveň umožňuje kontrolovať dôležitú časť južného Atlantiku a poskytuje významné strategické zázemie v blízkosti Antarktídy.

Argentínske nároky na ostrovy pripomenuli aj futbalisti národného mužstva po víťazstve 2:1 nad Anglickom v semifinále majstrovstiev sveta 15. júla 2026. Po zápase v americkej Atlante rozvinuli na trávniku transparent s nápisom „Las Malvinas son argentinas – „Malvíny sú argentínske“.

Caputovo vyjadrenie tak vnáša do desaťročia trvajúceho územného sporu nový ideologický rozmer. Argentínsky nárok na Malvíny sa už nepredstavuje iba ako otázka národnej suverenity, historickej spravodlivosti či hospodárskych záujmov, ale aj ako súčasť širšieho zápasu o budúcnosť západnej civilizácie. Jeho predstava možnej premeny Veľkej Británie na islamský štát však (zatiaľ) zostáva politickým hodnotením a prognózou, nie preukázanou skutočnosťou.

Pohľad katolíckej tradície

Vyjadrenie argentínskeho prezidentského poradcu Santiaga Caputa otvára otázku, ktorá ďaleko presahuje územný spor o Falklandské ostrovy/Malvíny. Ide o budúcnosť európskej civilizácie, jej kresťanskú identitu a schopnosť zachovať si vlastné duchovné a kultúrne dedičstvo. Z pohľadu katolíckej tradície však treba pripomenúť, že západná civilizácia nevyrástla iba z priemyselnej revolúcie, kapitalizmu a vedeckého pokroku, ako zdôrazňuje Caputo. Jej základy spočívajú predovšetkým v kresťanstve, antickom filozofickom dedičstve a rímskom práve. Bez stáročného pôsobenia katolíckej Cirkvi by Európa, ako ju poznáme, jednoducho neexistovala.

Práve Veľká Británia predstavuje osobitný príklad tohto historického vývoja. Krajina, ktorá dala kresťanstvu svätého Augustína z Canterbury, svätého Tomáša Becketa, svätého Tomáša Mora či mučeníkov prenasledovaných za Henricha VIII. a Alžbety I., prešla počas posledných storočí hlbokou náboženskou premenou. Postupujúca sekularizácia, ústup kresťanskej viery z verejného života a oslabovanie tradičných morálnych princípov vytvorili spoločnosť, v ktorej sa historická kresťanská identita stáva čoraz menej samozrejmou.

Z katolíckeho hľadiska preto nemožno otázku islamizácie Európy zredukovať iba na migráciu alebo rast počtu moslimských obyvateľov. Rozhodujúce je, aké hodnoty spoločnosť vyznáva, aké zákony prijíma a či dokáže zachovať slobodu náboženstva, svoje historické dedičstvo a vlastnú kultúrnu identitu. Katolícka tradícia pritom rozlišuje medzi rešpektovaním všeobecnej ľudskej dôstojnosti jednotlivých moslimov (rovnako ako všetkých ľudí) a teologickým odmietaním učenia islamu v tých bodoch, ktoré odporujú katolíckej viere.

Rovnako nemožno zabúdať, že kresťanská civilizácia sa nedá zachrániť iba politickými vyhláseniami, kontrolou hraníc či geopolitickými rozhodnutiami. Jej skutočná obnova sa musí začať návratom ku Kristovi, obnovou kresťanských rodín, náboženskej výchovy, sviatostného života a verejného rešpektovania Božieho zákona. Spoločnosť, ktorá sa sama dobrovoľne vzdáva svojich kresťanských základov, nemôže očakávať, že jej identitu zachránia samotné hospodárske úspechy alebo vojenská sila.

Argentína má územné nároky na Falklandy, ktoré stratili vo vojne s Veľkou Britániou v roku 1982. Vojna o Falklandské ostrovy vypukla 2. apríla 1982, keď argentínske jednotky na rozkaz vojenskej junty generála Leopolda Galtieriho obsadili súostrovie. Britská premiérka Margaret Thatcherová reagovala vyslaním mohutného námorného expedičného zväzu do južného Atlantiku. Konflikt sa vyznačoval intenzívnymi námornými a leteckými bojmi.

Dňa 2. mája britská jadrová ponorka HMS Conqueror potopila argentínsky krížnik General Belgrano, pričom zahynulo 323 námorníkov. Argentínske letectvo spôsobilo Britom taktiež významné straty, okrem iného pomocou francúzskych protilodných rakiet Exocet, z ktorých jedna zasiahla britský torpédoborec HMS Sheffield a spôsobila jeho následné potopenie. Britské pozemné jednotky sa 21. mája vylodili pri San Carlos a postupne vytlačili argentínskych obrancov. Vojna sa skončila 14. júna 1982 argentínskou kapituláciou.

Počas 74 dní bojov zahynulo 649 argentínskych a 255 britských vojakov, ako aj traja civilní obyvatelia ostrovov. Británia si nad ostrovmi udržala kontrolu, zatiaľ čo Argentína sa svojich územných nárokov nevzdala. Víťazstvo zároveň výrazne posilnilo politické postavenie Margaret Thatcherovej pred parlamentnými voľbami v roku 1983.

Hoci v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by Argentína pripravovala vojenský útok na ostrovy, vyjadrenia Santiaga Caputa možno vnímať aj ako signál meniaceho sa pohľadu na medzinárodné postavenie Veľkej Británie. Je otázne, či by podobné vyhlásenia zaznievali s rovnakou razanciou v období, keď na čele britskej vlády stála Margaret Thatcherová, ktorá v roku 1982 preukázala odhodlanie brániť britské záujmy aj vojenskou silou. História nás totiž učí, že oslabovanie veľmocí môže povzbudzovať ich geopolitických rivalov k čoraz odvážnejšiemu spochybňovaniu existujúceho usporiadania. Ak by Veľká Británia v nasledujúcich desaťročiach ďalej strácala svoj politický, hospodársky a vojenský vplyv, mohlo by to ovplyvniť aj argentínske kalkulácie týkajúce sa Falklandských ostrovov. Či by takéto oslabenie skutočne viedlo k obnoveniu vojenského konfliktu, však závisí od mnohých ďalších okolností vrátane obranyschopnosti súostrovia, medzinárodných záväzkov a politických rozhodnutí v Buenos Aires.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)