Kultúrna autonómia Slovenska v praxi: Brusel zadupal nohami a minister Drucker poslal peniaze LGBT úderke
Krásnu ukážku neúprosného faktu, že pokiaľ bude Slovensko rukojemníkom bruselského molocha, tak je úplne zbytočné (okrem volebných výsledkov, samozrejme) zaklínať sa nejakou „kultúrnou autonómiou“ Slovenska, je vyústenie najnovšej kauzy na Ministerstve školstva, v ktorej išlo o dotácie pre dúhové ideologické komando.
Najprv to vyzeralo tak, že košickej LGBT úderke s názvom Saplinq, ktorej zásluhy na infiltrácii Slovenska dúhovou propagandou zaiste nikto nechce upierať, nebude z kultúrno-ideových dôvodov vyplatený grant od Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM). Už samotný názov inštitúcie naznačuje, že toto je tá posledná ustanovizeň, ktorá by v národe mala propagovať a podporovať dúhové ašpirácie.
zdroj: wikimedia commons
Na potenciálnu eurokrivdu s grantom upozornil verný strážca bruselských záujmov na Slovensku – Denník N:
Nasledovala sústredená mediálna paľba, štandardné kolaborantsko-udavačské náreky nad nedemokratickými neporiadkami v slovenskom protektoráte a dokonca aj citové vydieranie ministra Druckera:
Spočiatku to skutočne vyzeralo tak, že na Slovensku zavládla nejaká „kultúrna autonómia“, ktorú nám vraj vybavili politici (sprava až doľava) ako akési bolestné za to bakané bobó, že sme museli ísť kvôli globálnemu sociálnemu inžinieringu do sladkej únie, zato, že sme sa vzdali svojich bankoviek a zato, že keď ide rýchlik s probruselskými slniečkármi (bicykle a obtiahnuté značkové trikoty) na výlety, tak má prednosť pred meškajúcimi lokálnymi vlakmi s pracujúcim plebsom idúcim do rachoty. Zdalo sa skrátka, že dúhová úderka Saplinq peniaze na ďalšiu infiltráciu mládeže nedostane.
Preto nastúpila druhá fáza protektorátnej masáže – vyhrážanie sa. S tým, že Európska únia už stráca so slovenským bačom a post-sedliakom trpezlivosť:
No a čo by ste povedali, drahí slovenskí kultúrni autonomisti, ako to asi dopadlo? Minister Drucker stál neochvejne zabarikádovaný za slovenskou ústavou a ako kanonier Jabúrek pálil a pálil a pálil…? Až sa v Bruseli okná rozsypali…?
Nič také, samozrejme. Veď všetci vieme, že bruselské chápadlá kašlú na nejakú slovenskú ústavu, a to aj keď kvôli nej účelovo ideologicky panikária. Oni dobre vedia, že všetko nakoniec dopadne takto:
A rovnako vieme, že politici vlastne len tak špásujú, keď o tej autonómii hovoria. Veď ako by slovenským, mierne opotrebovaným masám, zvyknutým na smartfóny, supermarkety, letné rockové festivaly a dovolenky v Tramtárii nakoniec vysvetlili, že si na udržanie suverenity a autonómie treba utiahnuť opasky, vzdať sa konzumných radovánok a otrockej nádeje v lepšie zajtrajšky?
A je opäť po autonómii…
Pokuty, vydieranie, sankcie, eurofondy, reparácie – to sú tie správne bruselské pilulky na autonomistickú horúčku vo východnej Európe, najmä keď ňou trpí ten najmenší bumbrlíček z celého európskeho prevýchovného tábora – Slovensko. Litvu, Lotyšsko a Estónsko nemusíme rátať, tie takouto horúčkou netrpia. Tie majú teraz úplne iné záchvaty…
Veríte ešte stále tomu, že Slovensko nebude uznávať sobáše homosexuálov a adopcie detí homopármi, lebo v nejakej ústave je čosi napísané? Koľko ústav už bolo spláchnutých do dejepisnej toalety len počas posledných 200 rokov? Prečo by mala bruselského Leviatana zaujímať práve slovenská ústava, keď si nakoniec dokázali poradiť aj s maďarským bumbrlíčkom, ktorý bol oveľa bucľatejší a jedovitejší ako slovenský? A prečo myslíte, že už sa ide pod taktovkou Bruselu a LGBT úderky prepisovať v Maďarsku ústava?
Tiež si kedysi mysleli, že ju trošku „opepria“, ako hovorieval súdruh Husák, ale bruselské peniaze a moc sa ukázali ako účinnejšie dochucovadlo.
Nech je pre nás vyústenie najnovšej kauzy s dotovaním LGBT propagandy zo štátnych fondov určených na vzdelávanie mládeže (!) ďalšou výstrahou pred detinskou vierou v rôzne politické subjekty, ktoré sa na jednej strane skalopevne modlia k EÚ, sľubujúc jej vernosť až za hrob a zároveň nás ubezpečujú, že uchránia našu suverenitu a kultúrnu autonómiu.
V dúhovej a progresívnej EÚ niet miesta pre žiadnu lokálnu autonómiu. Vari nám to exponenti bruselského molocha málo omieľajú vo svojich protektorátnych médiách? Alebo niekto pochybuje, že to myslia vážne? Ako už predviedli počas veľkého pandemického cvičenia: radšej nás všetkých uzamknú a nepustia cez okresy a do lesa, než by vzdali svoju globalistickú víziu. A bruselský centralizmus s touto víziou k sebe patria rovnako neoddeliteľne, ako sv. Cyril so sv. Metodom, ktorých bruseloidi tak neznášajú.
Je vždy len jedna cesta ako sa z labyrintu vymotať: kráčať po značkách z minulosti ku vchodu a potom utekať.
Branislav Michalka
Zdroj: Denník N, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
