Matt Talbot, írsky katolík, ktorý vyhral s Božou pomocou svoj boj s alkoholizmom

Branislav Krasnovský
10. júla 2025   Cirkev História

V dnešnej zvláštnej dobe prekvitajúceho roddreherizmu a postapokalyptických vízií rôznych anglosaských blogerov, ktorí čoraz dôraznejšie zahlcujú už aj slovenský mediálny katolícky priestor, by som rád vo svojom článku predstavil írečitého írskeho katolíka a alkoholika Matta Talbota (1856 – 1925), ktorý sa stal vzorom kajúceho života najmä pre tých, ktorí bojujú so svojou závislosťou od alkoholu. Katolícka Cirkev ho uctieva ako ctihodného a pripravuje sa proces jeho svätorečenia.

Matt Talbot bol pokrstený ako katolík a bol katolíkom aj keď „pil tak, ako len Íri a Rusi vedia piť“, ba ostal ním aj po tom, ako sa stal abstinentom. Uvedomoval si veľmi dobre všetku svoju duchovnú biedu, no svoju katolícku vieru nikdy nezradil a do konca života ďakoval Pánu Bohu, že mu pomohol zvíťaziť nad démonom alkoholu.

Mne bol Matt Talbot veľmi sympatický aj preto, že nezaťažoval neustále svojimi názormi, statusmi a príspevkami svoje blízke i širšie okolie, neformoval vôkol seba hysterizujúcu polosektu vlastnými príspevkami a najmä počas svojho života nekonvertoval z metodistu na katolíka a potom na pravoslávneho, ako učinil prednedávnom vyššie spomenutý Rod Dreher. Tento jeho krok je pre mňa nepochopiteľný – ako katolík som sa narodil, vedome som sa stal tradičným katolíkom a ako tradičný katolík aj umriem, bez ohľadu na excesy rôznych synodálne vanutých pseudokatolíckych modernistov, liberálov a sodomitov, ktorí zamorili v hojnej miere v posledných desaťročiach katolícku Cirkev.

Ak by bol Matt Talbot z podobného cesta ako Rod Dreher, nič by mu nebránilo konvertovať z katolicizmu k anglikánom, metodistom či pravoslávnym (mohol argumentovať, že konvertoval kvôli alkoholizmu medzi írskymi katolíkmi, podobne ako Rod Dreher obhajoval svoju konverziu k pravosláviu sexuálnymi predátormi v radoch katolíckeho kléru), avšak Mattovi Talbotovi nikdy ani len nezišlo na um zanechať katolícku vieru, pretože napriek tomu, že si takmer v istom štádiu života zničil alkoholom mozog, stále mu zostalo dostatok jasnej mysle, aby neomylne chápal, že Ježiš Kristus vytvoril katolícku Cirkev a nehodní kňazi alebo pápeži nie sú dôvodom na konverziu, podobne ako choroba šialených kráv nie je dôvodom, aby sme zo svojho jedálnička vyradili hovädzie stejky či sviečkovú na smotane. 🙂

Matt Talbot sa narodil 2. mája 1856 na adrese 13 Aldborough Court v Dubline v Írsku ako druhé najstaršie z dvanástich detí chudobných manželov Charlesa a Elizabeth Talbotovcov v oblasti North Strand. Pokrstený bol v katolíckej katedrále sv. Panny Márie 5. mája 1856. Jeho otec a všetci jeho bratia, okrem najstaršieho, boli alkoholici. V roku 1868 Matt opustil školu vo veku dvanástich rokov a išiel pracovať do obchodu s alkoholom. Veľmi skoro začal v obchode popíjať a už v 13 rokoch bol považovaný za zrelého alkoholika. Z práce ho vyhodili a mladý Matt odišiel pracovať do prístavu a dokov, kde pracoval opäť pri distribúcii alkoholu. Všetky zarobené peniaze míňal so svojimi bratmi a priateľmi v krčme – dokázal nielenže prepiť celú svoju mzdu, no nahromadil si aj obrovské dlhy. Dokonca začal žobrať, aby mal peniaze na alkohol, rozpredal celý svoj majetok, vrátane slušného oblečenia a topánok, dokonca ukradol husle slepému pouličnému huslistovi a predal ich, len aby si kúpil alkohol, pretože už začal mávať abstinenčné príznaky a začali sa u neho prejavovať aj prvé príznaky delirium tremens.

V roku 1884 však nastal v jeho živote výrazný zlom. Postával ako mnohokrát predtým pred krčmou a čakal na niektorého zo svojich bratov alebo priateľov, pretože nemal žiadne peniaze a veľmi trpel abstinenčnými príznakmi. Jeho priatelia však okolo prešli bez povšimnutia – nik ho na pivo alebo whisky do miestneho baru nepozval. So silnejúcimi abstinenčnými príznakmi, na pokraji svojich síl sa doslova doplazil domov, kde oznámil matke, že končí s alkoholom, čo tá samozrejme nebrala vážne, pretože podobné sľuby, či už od manžela alebo ostatných svojich synov počula nespočetnekrát.

Nasledujúce dni znamenali pre Matta doslova peklo. Bez akejkoľvek pomoci a liekov si odtrpel svoju „alkoholickú kalváriu“, a keď sa jeho stav zlepšil natoľko, že dokázal vyliezť z postele, odišiel do katolíckeho chrámu pri Holy Cross College, kde zložil sľub, že nebude tri mesiace piť. Nikto mu neveril, všetci boli presvedčení, že opäť zlyhá, no Matt tie tri mesiace vydržal. Po zvládnutí týchto troch mesiacov zložil sľub na šesť mesiacov a potom až do konca života.

Po 16 rokoch nadmerného pitia nasledujúcich približne 40 rokov svojho života bol Matt Talbot abstinujúcim alkoholikom – alkoholu sa už nikdy až do svojej smrti ani nedotkol.

Existujú dôkazy, že najmä prvých 7 rokov po zložení sľubu bolo pre Matta Talbota nesmierne ťažkých. Silu hľadal v modlitbe, častej účasti na svätej omši, v čítaní katolíckej literatúry. Postupne sa z vlažného katolíka vďaka Kristovej milosti vnútorne menil a katolícky dozrieval. Poctivo vrátil všetky svoje dlhy a čo ho veľmi trápilo, bola skutočnosť, že napriek svojej snahe nedokázal už nájsť slepého huslistu, ktorému ukradol husle (pravdepodobne už umrel). Husle teda nakoniec Matt predal a utŕžené peniaze za ne vložil do zvončeka v kostole. Jeho matka prežívala nesmiernu radosť z toho, že okrem najstaršieho brata už aj Matt prestal piť. A Matt, ako dobrý syn potom aj doopatroval svoju matku až do jej smrti (matka umrela v roku 1915).

Matt bol nesmierne pracovitý. Od svojho prerodu pracoval v stavebnej firme Pembertons, pričom robil bez reptania aj tie najťažšie a najhoršie práce. Bol skromný, slušný, úctivý a čoskoro si ho vedenie firmy všimlo a hodnotilo ho ako jedného z najlepších zamestnancov. Keď robotníci firmy Pembertons začali štrajkovať, pridal sa k štrajku. Miestne odbory zabezpečili, že zamestnanci firmy Pembertons aj počas štrajku získali časť platu, ktorý však Matt odmietol so slovami: „Nepracoval som, tak si plat nezaslúžim.“ Napriek tomu mu však peniaze vyplatili, a Matt ich rozdelil medzi svojich spolupracovníkov, ktorí mali veľké rodiny a žili v biede.

Ako som už vyššie uviedol, Matt ako katolík dozrieval – z vlažného katolíka sa postupne zmenil na katolíka, ktorý šiel príkladom svojmu okoliu. Systematicky začal študovať katolícku literatúru, pričom sa zblížil s teológom, pátrom Michaelom Patrickom O‘ Hickeym na katolíckej Clonliffe College. Pod jeho vedením začal ešte usilovnejšie čítať Sväté Písmo, hagiografickú literatúru, teologické dielo sv. Augustína, spisy sv. Františka Saleského a sv. Alfonza z Liguori. Každý deň sa zúčastňoval slávenia svätej omše, pričom nezanedbával svätú spoveď. Keď narazil pri čítaní teologickej literatúry na problém, ktorému celkom nerozumel, neváhal sa obrátiť na pátra Michaela Patricka O’Hickeyho a neskôr aj iných kňazov a poprosil ich o vysvetlenie. Páter Michael Patrick O´Hickey bol mimochodom aj írsky vlastenec, Angličanmi tvrdo prenasledovaný.

Od pátra Michaela Patricka O’Hickeyho dostal do daru hodinky s retiazkou, a keď sa v roku 1890 stal františkánskym terciárom, rozhodol sa na znak pokánia za svoj predchádzajúci život opásať kovovou reťazou, ktorú si už do konca života nezložil – čiastočne mu časom zarástla do tela a spôsobovala mu veľké bolesti.

(Samozrejme, na rozdiel od konzervatívca Roda Drehera, nevytruboval všetkým naokolo o svojom pokání a rozhodnutí, ktoré ho k nemu viedlo, bol vzorom pokory).

Hoci bol sám veľmi chudobný, dokázal zo zarobených peňazí vždy niečo odložiť a to potom venoval ľuďom vo svojom okolí. Jedol veľmi málo, doopatroval svoju matku v malej izbe, ktorú si po smrti alkoholických bratov a otca spoločne prenajali, v byte bolo len minimum nábytku a Matt často hladoval, len aby dokázal poskytnúť jedlo svojej matke a chudobným rodinám v okolí. Každé ráno vstával o piatej hodine, aby sa mohol zúčastniť svätej omše, prestávky v práci využíval k modlitbe. V nedeľu sa zúčastnil slávenia minimálne 2 – 3 svätých omší a každodenne sa modlil modlitbu svätého ruženca a tiež litánie.

Tí, ktorí ho poznali, uviedli, že sa pohyboval nesmierne rýchlo, pričom počas modlitieb dokázal kľačať aj niekoľko hodím. Umrel 7. júna 1925 v nedeľu Najsvätejšej Trojice pri ceste na svätú omšu. Skolaboval vo veku 69 rokov na Granby Lane v Dubline. Na mieste jeho úmrtia sa na Granby Lane dodnes nachádza malá pamätná tabuľa. Pred súčasnou pamätnou tabuľou na východnej strane ulice bol na západnej strane ulice do kamennej steny vsadený malý mosadzný kríž.

Nikto z okoloidúcich Matta Talbota, ktorý skolaboval na Granby Lane v Dubline, nespoznal a nedokázal ho identifikovať. Jeho telo previezli teda do nemocnice v Jervis Street, kde ho vyzliekli do pol pása a snažili sa mu ešte poskytnúť lekársku pomoc. Pri tejto snahe našli lekári reťaz okolo jeho pása, v tom čase už čiastočne vrastenej do tela, ako aj menšie reťaze okolo členkov a lakťov. Ako nakoniec vyšlo najavo, tieto reťaze neboli len prejavom kajúcnosti, ale aj symbolom Mattovho rozhodnutia úplne sa odovzdať Panne Márii Matke Božej.

Na jeho poslednej ceste sa s ním prišlo rozlúčiť niekoľko sto ľudí. Pochovaný bol na dublinskom cintoríne Glasnevin 11. júna 1925. Jeho ostatky boli nakoniec v roku 1972 prevezené do kostola Panny Márie Lurdskej na Sean Mc Dermott Street v Dubline, ktorý kraľuje štvrti, kde Matt Talbot prežil takmer celý svoj život. Jeho rakvu možno vidieť cez sklenenú tabuľu.

6. novembra 1931 začal dublinský arcibiskup Edward Joseph Byrne s procesom jeho blahorečenia. Začali sa skúmať jeho duchovné denníky, ktoré si viedol a teológovia, ktorí jeho denníky skúmali, boli prekvapení jeho zrelou katolíckou vierou a názormi. Od roku 1947 bol Mattovi Talbotovi udelený titul Služobník Boží a v roku 1975 ho pápež Pavol VI. vyhlásil za ctihodného, čo predstavuje ďalší krok na ceste k jeho kanonizácii.

Matt Talbot sa stal veľmi obľúbeným aj v írskych katolíckych komunitách v USA, Austrálii a čoskoro ho ako príklad úspešného boja proti alkoholu začali alkoholikom predstavovať aj predstavitelia rôznych katolíckych spolkov. Americký karmelitánsky kňaz o. Albert H. Dolan založil Légiu Matta Talbota, aby pomáhal alkoholikom prostredníctvom modlitby a inšpirácie Mattom Talbotom. Na prelome 40. a 50. rokov 20. stor. vyšli tiež prvé dve knihy o Mattovi Talbotovi.

Írsky spisovateľ Brendan Behan osobne poznal Matta Talbota a uviedol, že keď prestal Matt piť, množstvo írskych robotníkov zo štvrte, v ktorej žil, sa mu začalo posmievať. Svojou pokorou, priateľstvom a osobným príkladom i modlitbou však nakoniec dokázal Matt hlasy týchto posmievačov umlčať. Krok za krokom sa stal ikonou írskeho katolíckeho hnutia striedmosti a podľa neho boli pomenované mnohé kliniky na liečbu závislostí. Meno Matta Talbotta nesie aj hostel pre bezdomovcov v Sydney v Austrálii.

Modlitba k ctihodnému Mattovi Talbotovi

Bože, ty si dal ctihodnému Mattovi Talbotovi silu a vytrvalosť,
aby prekonal závislosť a žil životom pokánia.

Prosíme ťa, posilňuj aj nás v našich bojoch so slabosťami a pokušeniami,
a pomáhaj všetkým, ktorí trpia závislosťami.

Daj im nádej, odvahu a oporu, ktorú potrebujú,
aby našli slobodu, ktorú dáva tvoja milosť.

Na príhovor ctihodného Matta Talbota ťa prosíme o uzdravenie duše i tela,
a ak je to tvoja vôľa, daj, aby bol čoskoro povýšený k úcte oltára,
ako príklad kresťanského života.
Skrze Krista, nášho Pána.
Amen.

Táto modlitba je často dopĺňaná aj o litánie k Mattovi Talbotovi, ktoré sa modlia pri pobožnostiach za uzdravenie zo závislostí.

Litánie k ctihodnému Mattovi Talbotovi

Pane, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože,
zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože,
zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože,
zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh,
zmiluj sa nad nami.

Matt Talbot, Boží služobník,
oroduj za nás.
Matt Talbot, pokorný a tichý srdcom,
oroduj za nás.
Matt Talbot, robotník a modlitebník,
oroduj za nás.
Matt Talbot, muž pokánia,
oroduj za nás.
Matt Talbot, príklad umŕtvovania,
oroduj za nás.
Matt Talbot, nepriateľ márnivosti,
oroduj za nás.
Matt Talbot, milovník Eucharistie,
oroduj za nás.
Matt Talbot, ctiteľ Panny Márie,
oroduj za nás.
Matt Talbot, verný svätej omši,
oroduj za nás.
Matt Talbot, posilňovaný modlitbou,
oroduj za nás.
Matt Talbot, trpezlivý v utrpení,
oroduj za nás.
Matt Talbot, pevný v odriekaní,
oroduj za nás.
Matt Talbot, pomocník závislých,
oroduj za nás.
Matt Talbot, nádej zúfalých,
oroduj za nás.
Matt Talbot, svedok milosti,
oroduj za nás.
Matt Talbot, vzor svätosti pre laikov,
oroduj za nás.

Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta,
zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta,
vypočuj nás, Pane.
Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta,
zmiluj sa nad nami.

Modlime sa:

Bože, ty si v Mattovi Talbotovi ukázal silu milosti, ktorá víťazí nad závislosťou a vedie k svätosti života.
Prosíme ťa, daj, aby sme sa na jeho príhovor aj my dokázali odpútať od hriešnych návykov a nasledovali Krista vo vernosti a pokání. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

V Írsku bola ešte pred niekoľkými desaťročiami veľmi obľúbená a často sa modlila aj Novéna k Mattovi Talbotovi – deviatnik za oslobodenie od závislostí. Dnes počet praktizujúcich katolíkov v Írsku drasticky klesol a súbežne s tým klesla aj úcta k modlitbe vo všeobecnosti.

PDF (formát pre tlač)