Vatikán vydal nový dokument o synodalite, plný všeobecných a krkolomných viet. Má byť údajne „rámcom, ktorý uľahčí spoločnú cestu“

9. júla 2025   Cirkev

V pondelok zverejnil Vatikán, alebo presnejšie Generálny sekretariát Synody, ktorý vedie kardinál Mario Grech nový dokument s názvom Osnovy k realizačnej fáze synody, ktoré majú viesť podľa portálu Vatican News „k dosiahnutiu synodálnej konverzie“.

https://www.vaticannews.va/cs/vatikan/news/2025-07/byly-zverejneny-osnovy-realizacni-faze-synody-ktere-maji-vest-k.html

Čiže, pokiaľ to dobre chápeme, už nestačí, že sme katolícki kresťania, zachovávame to, čo vždy Cirkev učila a žijeme podľa Božích a cirkevných prikázaní, ale máme sa ešte akosi „synodálne obrátiť“. Znamená to snáď, že pokiaľ sa synodálne neobrátime, čiže nedôjde u nás k tzv. „synodálnej konverzii“, akémusi bližšie nešpecifikovanému a rôzne interpretovanému „načúvaniu“, „sprevádzaniu“ a „prijímaniu“, tak nie sme dobrí katolíci?

Je ťažké uviesť, či sa nový dokument zaoberá aj práve takýmito konkrétnymi otázkami, pretože štýl jeho vyjadrovania je natoľko hmlistý a frázovitý, že ho portál The Pillar v článku, ktorý je venovaný rozlúšteniu tohto dokumentu, trefne nazval „synodálčinou“:

„Dokument s takmer 10 000 slovami je napísaný v synodálčine, jazyku, ktorým plynule hovorí len málo katolíkov. Vety sú zvyčajne dlhé a kľukaté, s viacerými vedľajšími vetami a silnou závislosťou od abstraktných podstatných mien, čo robí text náročným zážitkom pre čitateľov, ktorí nie sú oboznámení so synodálnym žargónom.“

https://www.pillarcatholic.com/p/the-new-synod-document-a-brief-guide

Ako ukážku tejto bizarnej formy vyjadrovania, ktorej jedinou úlohou akoby bolo čo najviac zmiasť veriaceho čitateľa a vniesť ešte viac chaosu do už aj tak nadmieru rozšíreného zmätku v Cirkvi, prináša The Pillar tento odsek:

„Okrem vyššie uvedených hlavných línií, dynamika, ktorá oživuje FD (Final Document, čiže Záverečný dokument Synody o synodalite z októbra 2024; pozn. autora) a ktorú má implementačná fáza prevziať, pramení z neustáleho vyjadrovania určitých polarít a napätí, ktoré štruktúrujú život Cirkvi a zo spôsobu, akým ich vyjadrujú ekleziologické kategórie.“

The Pillar následne nazýva tento štýl „odpudivým“ a evidentne bol pre jeho redaktorov ťažko stráviteľný. Avšak pre tých, ktorí si aspoň trochu pričuchli ku klasickej nemeckej filozofii (Hegel, Fichte, Schelling), ale aj k jej štylistickým nasledovníkom od Heideggera až po Jacquesa Derridu, tento štýl nie je v ničom až natoľko prekvapujúci. Veď je to predsa aj štýl peritov toho koncilu, ktorý jeho nekritickí oslavovatelia zvyknú označovať veľkým K a v konečnom dôsledku aj otcov koncilu ako takých. Hmlisté a dvojznačné formulácie, mnohosť interpretačných výstupov, obsah viet dialekticky sa prelínajúci z jednej do druhej a ústiaci do syntéz, ktoré pripravujú bázu pre ďalšie nové a rôznorodé interpretácie – to je tá „dynamika“ a žargón, na ktorý si už pozornejší sledovatelia vývoja za posledných cca 60 rokov dávno zvykli.

Pokiaľ by sa chceli ctení čitatelia s minimálnou námahou oboznámiť s veľmi krátkym, ale výstižným hodnotením štýlu vyjadrovania nemeckej klasickej filozofie a jej nasledovníkov, môžu nahliadnuť do útlej brožúrky, ktorá obsahuje jeho kritiku (veľmi vtipnú) z pera Arthura Schopenhauera:

https://www.databazeknih.cz/knihy/o-spisovatelstvi-a-stylu-201344

Podľa portálu The Pillar však „napriek jeho odpudivému štýlu dokument nemožno ignorovať, pretože stanovuje, čo sa od diecéz vyžaduje v rámci príprav na vatikánske cirkevné zhromaždenie v roku 2028, ktoré schválil pápež František niekoľko týždňov pred svojou smrťou.“

O tomto plánovanom zhromaždení, ktoré ešte do tohto roku nikto predtým nezmieňoval, pričom minuloročná fáza Synody o synodalite mala byť podľa predtým komunikovaných oficiálnych vyjadrení záverečnou, sme už na portáli Christianitas.sk písali:

https://christianitas.sk/kardinal-grech-synodalny-proces-neskoncil-nastava-nova-faza-v-roku-2028-bude-velke-celosvetove-cirkevne-zhromazdenie-caka-nas-progresivny-megakoncil/

Ako vyplýva už z prvej strany nového dokumentu, rok 2028 je plánovaný ako termín ukončenia tejto „realizačnej fázy“ synodálnej cesty. Na druhej strane dokumentu sa nám prihovára citát nového pápeža Leva XIV., čím sa symbolicky synodalita presúva od jej duchovného autora, pápeža Františka, k jej realizátorovi. Na nasledujúcich dvadsiatich stranách čitateľa zaplaví obvyklá povodeň hmlistých a nikde presne nedefinovaných pojmov od „stavania mostov“ cez „vítajúcu Cirkev“ až po „odvážny dialóg“.

https://www.synod.va/content/dam/synod/process/implementation/pathways/250102—ENG-Pathways-for-the-implementation-phase.pdf

Na počiatku stanovené body, podľa ktorých má realizácia postupovať pôsobia veľmi systematicky a striktne:

„1. Čo je implementačná fáza a aké sú jej ciele? 2. Kto sa zúčastní implementačnej fázy? Aké sú ich úlohy a zodpovednosti? 2.1. Zodpovednosť diecézneho alebo eparchiálneho biskupa 2.2. Úloha synodálnych tímov a participatívnych orgánov 2.3. Úloha zoskupení cirkví 2.4. Služba Generálneho sekretariátu synody 3. Ako spolupracovať s FD počas implementačnej fázy? 3.1. Zachovanie celkovej vízie 3.2. Investovanie do konkrétnych praktík 4. Aké metódy a nástroje môžu pomôcť formovať našu cestu počas implementačnej fázy? 4.1. Cirkevné rozlišovanie 4.2. Synodálny prístup k navrhovaniu a sprievodným procesom.“

Akonáhle sa však pozrieme na konkrétny bod, napríklad č. 2, v ktorom sa máme dozvedieť, „kto sa zúčastní implementačnej fázy“, tak sa štýl jazyka mení na obvykle všeobecný a všetko zahŕňajúci guláš:

„Implementačná fáza je cirkevný proces v plnom zmysle slova. Zahŕňa všetky cirkvi v ich úlohe príjemcov FD, a teda celý Boží ľud, ženy aj mužov, v širokej škále chariziem, povolaní a služieb, ktorými je obohacovaný, a v rôznych formách, v ktorých sa jeho život konkrétne prežíva (malé kresťanské spoločenstvá alebo základné cirkevné spoločenstvá, farnosti, združenia a hnutia, spoločenstvá zasvätených mužov a žien atď.). Keďže synodalita je „konštitutívnym rozmerom Cirkvi“ (FD, č. 28), nemôže to byť cesta obmedzená na jadro skupiny „podporovateľov“. Naopak, je dôležité, aby tento nový proces konkrétne prispel „k rozšíreniu možností účasti a uplatňovania diferencovanej spoluzodpovednosti všetkých pokrstených, mužov aj žien“ (FD, č. 36) v duchu reciprocity. Okrem toho je kľúčové, aby sa zamerala na zapojenie tých, ktorí doteraz zostali na okraji procesu cirkevnej obnovy ustanoveného synodou, napríklad „medzi jednotlivcami a skupinami s rôznymi kultúrnymi identitami a sociálnymi podmienkami. V tomto ohľade by mali byť obzvlášť oslovení tí, ktorí sú chudobní a tí, ktorí sú vylúčení“ (tamtiež). Mnohé cirkvi spustili iniciatívy zamerané na to, aby sa záväzok byť počúvajúcou Cirkvou stal súčasťou ich každodenného života, a mnohé uvádzajú, že počúvanie mladých ľudí je prioritou. Okrem toho by sa mala venovať osobitná pozornosť počúvaniu tých, ktorí vyjadrili pochybnosti a odpor voči synodálnemu procesu: aby sme skutočne kráčali spolu, nemôžeme stratiť príspevok ich pohľadu.“

S prihliadnutím k eseji Arthura Schopenhauera o štýle by sme mohli skrátiť celý tento odsek na jedno slovo – „všetci“. Schopenauer v eseji uvádza ako nemeckí prekladatelia, ktorí si potrpia na komplikované vety a názvy preložili jednoduchý dvojslovný názov francúzskej knihy, píšucej o tom, ako účinne bojovať s plynatosťou v črevách, na názov trojriadkový.

V bode 3. sa zase čitateľ chce dozvedieť konkrétne „ako pracovať s FD“ a dozvie sa nasledovné, pričom je mu naznačené, že dokument FD je niečo na spôsob živej bytosti, ktorá má nejaký „vnútorný dynamizmus“ a nakoniec sa dodáva, že ho vlastne ani nemožno považovať za smernicu:

„Na komunitnej úrovni bude obnova kategórií myslenia a kultúry v synodálnom zmysle základom, na ktorom sa môžu rozvíjať nové praktiky a obnovené štruktúry. FD je komplexný dokument, oživený vlastným vnútorným dynamizmom, (!) ktorý je ovocím dlhého procesu počúvania, diskusie a rozlišovania. Nemožno ho preto považovať za súbor smerníc k rôznym otázkam, ktoré možno vytrhnúť z kontextu, v ktorom boli koncipované. To by zabránilo pochopeniu ich významu a teda ich správnej implementácii. (Ale aký je ich správny a teda jediný význam?! To by sme sa radi dozvedeli a chceme to pochopiť, len sa nám naznačuje, že to je živé čosi, čo mení svoj význam a vyvíja sa.; pozn. aut.). To je zrejmé (?!) už zo samotnej jeho štruktúry. Prvá časť v skutočnosti vyjadruje spoločné chápanie (?) synodality, ktoré je výsledkom (?) prejdenej cesty, a načrtáva jej teologické a duchovné základy, zakorenené v Druhom vatikánskom koncile.“

Portál The Pillar, oprávnene vydesený z tohto štýlu, nakoniec svoj článok koncipuje ako príručku pre tých, ktorí neovládajú „synodálčinu“ a píše:

„Čo ak vám chýba čas – alebo chuť – si ho prečítať, ale potrebujete vedieť, čo sa v ňom píše? Tu je stručný sprievodca pre zaneprázdnených čitateľov.“

Horeuvedený link ctených čitateľov prenesie na stránku The Pillar, kde sa môžu dozvedieť z tohto dokumentu „krátke zhrnutie pre zaostalých“, ako nazýval súhrnné správy pre ministrov sir Humphrey v seriáli Áno, pán minister.

Pre tých, čo nevedia po anglicky a nepoužívajú ani online prekladač je tu však iná novinka, skutočne pozoruhodná. Nakladateľstvo Nové Mesto, ktoré sa špecializuje na katolícku literatúru s výrazne fokolarínskym, synodálnym a progresívnym obsahom, zrejme z dôvodu kognitívnej núdze veriacich vydalo knihu Počúvajme, čo Duch (Svätý?; pozn aut.) hovorí cirkvám. Malý sprievodca synodalitou.

Ide doslova o „katechizmus synodality“, (!) čo je termín, ktorým nazýva túto knihu autor predhovoru, ktorým nie je nikto menší ako kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody:

„Treba vyjadriť vďaku tímu českých a slovenských odborníkov (Tento hanlivý pojem použil kardinál Grech nie autor tohto článku; pozn. aut. ), ktorí pripravili to, čo by som si dovolil nazvať katechizmom synodality.“

https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2025-07/vysiel-slovensky-prakticky-sprievodca-o-synodalite-s-predslovom.html

Teraz len môžu tí, ktorí chcú kráčať po synodálnej ceste (autor tohto textu nie) dúfať, že najnovší „katechizmus synodality“, nebude tiež potrebovať ďalšie knihy na to, aby ho vysvetlili.

Branislav Michalka

Zdroj: Vatican News, The Pillar, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)