Sv. Flóra a Mária, panny a mučenice

24. novembra 2024   Svätec týždňa

Dnes slávi sv. Cirkev, predovšetkým v Španielsku, pamiatku mučeníckej smrti sv. Flóry a Márie, ktoré umučili roku 851 moslimskí Mauri v meste Cordóba.

Roku 712 vtrhli moslimskí Mauri zo severnej Afriky do Španielska a zabrali časť jeho územia. Spočiatku Mauri kresťanov neprenasledovali, len im vyrúbili daň od hlavy. Neskôr, za panovania kalifov Abdarrahmána II., Muhamada I. a Abdarrahmána III., a síce medzi rokmi 850 až 860, začali krvavo prenasledovať Kristových vyznávačov.

Cordóba bolo hlavné mesto rovnomenného kalifátu Maurov, v ktorom sídlili ich panovníci. Avšak i kresťania žili v tomto krásnom mesto na rieke Guadalquivir, mali aj svojho arcibiskupa a vysoké školy. Roku 850 zapríčinil prenasledovanie zlý kresťan, ktorý bol vyobcovaný z lona sv. Cirkvi pre svoj zločinný a ohavný život. Bezbožník opisoval kresťanstvo Maurom ako také, ktoré ohrozuje počtom, učením a svojimi mravmi moslimskú ríšu. Mauri mu uverili, a panovníci chceli oslabiť kresťanov tým, že rozkázali, aby kresťania buď prijali vieru Mohameda alebo židovskú, alebo ich čakala smrť.

Nasledovníci bláznivého arabského kupca Mohameda začali krvavo prenasledovať nevinných kresťanov. Mnohí vlažní kresťania zapierali sv. vieru; ale zase mnohí vydávali skvelé svedectvo pravde Božej a nielen kňazi a mnísi zomierali pri hrozných mukách, ale i útle panny s radosťou obetovali svoju krv pre Ježiša Krista a Jeho sv. učenie. Medzi najhorlivejšími vyznávačkami Božími vyznamenali sa najmä sv. panny Flóra a Mária.

Životopisné údaje

Sv. Flóra narodila sa na statku, ktorý ležal neďaleko mesta Cordóba. Jej otec bol moslim, matka nábožná kresťanka.

Toho času požívali kresťania veľkú slobodu medzi moslimami; mnohí z nich boli i vysokými úradníkmi pri kalifovom dvore a vznešenejší Mauri si brávali za manželky aj kresťanské panny, ktorým neprekážali vo vykonávaní sv. náboženstva. Otec sv. Florin zomrel zavčasu, keď ona bola ešte nemluvniatkom, a zbožná kresťanská matka vynakladala všetku starostlivosť, aby opravdivo kresťansky vychovala svoju dcérku. A tak rástla sv. Flóra pod starostlivou opaterou a útlou materskou láskou v srdečnej láske k milému Pánu Bohu a pri štedrej dobročinnosti voči všetkým ľudom a stala sa prekrásnou a šľachetnou kresťanskou pannou.

Zmyselné radovánky nemali žiadnu cenu pre vznešenú pannu; ona nachádzala svoje potešenie a zábavu iba v Bohu, vo sv. rozjímaní a v modlitbe. Veď už dávno skrotila v sebe telesnú zmyselnosť rozličným sebazapieraním. Od útlej mladosti postila sa prísno a v štyridsaťdennom pôste požívala iba chlieb a rastlinné pokrmy a ovocie. Svoj prísny pôst starostlivo ukrývala i pred samou zbožnou matičkou, že táto nepozorovala, ako svätá dcéruška rozdáva svoj pokrm tajne sirotám a chudobným, a požíva iba kúsok chleba. Ale keď sv. panna neprestajne trýznila prísnym pôstom svoje útle telo a začala chorľavieť, striehla matka na jej spôsob života, a vybadala jej veľké sebazapieranie, pokarhala horlivú kresťanskú pannu a prehovorila ju, žeby zmiernila svoje sebazapieranie.

Sv. Flóra mala staršieho brata, ktorý bol horlivým moslimom. Podľa východného zvyku a obzvlášť moslimského, žijú deti oddelené podľa svojho pohlavia a bývajú tak i vychovávané. Pretože sv. Flóra zriedka opúšťala rodičovský dom, aby navštevovala verejné služby Božie v chráme v blízkom meste Cordóba, nezbadal brat, že je horlivou kresťankou. Stalo sa, že sv. panna počas prenasledovania kresťanov roku 850 bola napomenutá spovedníkom, že v tých smutných časoch, keď mnohí vlažní kresťania zapierajú svojho Spasiteľa, je treba, ba i prísnou povinnosťou, aby každý opravdivý kresťan verejne vyznával svoju sv. vieru a učenie Božie. Sv. panna tajne opustila rodičovský dom a utiekla do kláštora, kde sa mohla bez bázne zúčastňovať na verejných Božích službách v chráme. Horlivý moslimský brat chcel vydať svoju mladšiu sestru za niektorého vznešeného Maura, a sliedil preto za sestrou, ktorá zmizla z rodičovského domu.

O krátky čas sa dozvedel o sestrinom úkryte. Rozhorela sa v ňom hrozná túžba po pomstou voči všetkým kláštorom, a prenasledoval mníchov a mníšky ako len mohol. Na jeho obžalobu u moslimskej vrchnosti boli odvádzaní do žalárov mnohí mnísi a mníšky. Keď sa sv. Flóra dozvedela, že nevinní trpeli kvôli nej, veľmi sa zarmútila, opustila kláštor a vrátila sa k svojej matke.

Moslimský brat sa usiloval všemožne, aby ju získal pre svoju vieru a zámery. Najprv jej lichotil, keď to neosožilo, hrozil jej, ba i ju trýznil. Ale jeho námaha bola márna. Zlostný neverec zaviedol ju pred sudcu a obžaloval ako horlivú kresťanku. Sudca nahováral vznešenú pannu, aby sa zriekla kresťanskej viery a priznala sa k učeniu Mohameda, ktoré vyznával jej otec. Sv. Flóra odpovedala: «Od malička som zvelebovala a milovala Ježiša Krista a vyznávať Ho budem až do svojho posledného výdychu, a zostanem Mu vernou.» Neľudský sudca dal bičovať útlu pannu až do krvi. Po tomto ukrutnom mučení ju odovzdal polomŕtvu barbarskému bratovi, aby sa staral o jej uzdravenie a o poučenie v moslimskej viere, islame a potom ju priviedol zase k nemu.

Brat zveril doma svätú Flóru moslimským slúžkam, aby ju ošetrovali. A keď sa zahojili rany horlivej Božej služobnice, nahovárali ju moslimské slúžky, aby zaprela sv. vieru a vydala sa za bohatého Maura, ktorý sa uchádzal u brata o jej ruku. Márne lichotili moslimky kresťanskej panne; márne jej opisovali rajský život v háreme vysokopostaveného Maura: ona ostala vernou nebeskému ženíchovi, Pánu Ježišovi.

Sv. Flóra znovu opustila rodičovský dom, aby ušla pred bratovými nástrahami, ukryla sa v susedstve v kresťanskom dome a slúžila Bohu modlitbami a sv. rozjímaním. Vo svojom úkryte počula, že mnohí vlažní kresťania zapierajú sv. vieru. To je veľmi bolelo. A keď jej bolo oznámené, že vznešený mladík Aurélius a jeho panenská nevesta jeho Sabigota po mnohom mučení radšej podstúpili smrť, než by zapreli Spasiteľa a prijali fanatické náboženstvo Mohameda, zatúžila aj ona po mučeníckej korune.

Hnaná sv. túžbou prišla sv. Flóra do Cordóby a v chráme uzrela pannu, ktorá svojou vrúcnou nábožnosťou veľmi dojala jej srdce. Táto kresťanská panna sa volala Mária, a bola sestrou kresťana, ktorý len nedávno obetoval svoj život pre Pána Ježiša. Dosiaľ sa zdržovala v kláštore, ale keď počula o mučeníckej smrti svojho brata, prišla do Cordóby, aby sa stala účastnou toho istého šťastia; lebo jej jedinou túžbou bolo, aby mohla vyliať krv svoju za Syna Božieho. Po službách Božích oboznámili sa vznešené kresťanské panny a povedali si navzájom svoje zbožné zmýšľanie. Svoje priateľstvo spečatili svätým bozkom a rozhodli sa verejne vyznávať sv. vieru a pre mučenícku smrť.

Jedného dňa sv. panny neohrozene predstúpili pred verejného sudcu a svätá Flóra riekla: «Moslimovia, ja som tá, ktorú ste nedávno ukrutne zneuctili preto, že som vyznávala Pána Ježiša Krista! Dosiaľ som sa z ľudskej bázne ukrývala, ale teraz verejne a nahlas vyznávam, že Pán Ježiš Kristus je pravý Boh a že váš prorok je luhár a klamár.» Sv. Mária, jej družka riekla: Aj ja tiež, ktorá som taká šťastná, že mám už brata medzi svätými mučeníkmi, i ja verejne vyznávam, že Kristus Pán je Boh a vaša viera výmyslom zlého ducha, aby okradol ľudí o duševné spasenie.»

Sudca sa triasol od zlosti nad týmito slovami svätých panien; ale nemohol sa k ničomu rozhodnúť, dal teda napokon hodiť obe horlivé vyznávačky do tmavého žalára. Sväté panny sa so skrúšenou a horlivou modlitbou a pôstom pripravovali k poslednému boju. O niekoľko dní si sudca zase predvolal sv. panny, a keď ďalej neohrozene zotrvávali vo svojom vyznávaní, odsúdil ich na smrť. S nadzemskou radosťou išli sv. Flóra a Mária na popravisko a pri vzývaní najsvätejšieho mena Ježiš, zoťal kat mečom ich hlavy. To stalo sa dňa 24. novembra roku 851. Zverskí Mauri nechali ležať telá svätých mučeníc na popravisku, aby ich ešte viac zneuctili a potom ich hodili do rieky.

Sv. Flóra a Mária sa vyobrazujú ako útle panny, sediace spolu, v rukách palmové ratolesti a meč, medzi nimi stojí kríž, z ktorého sa rozprestiera nebeská žiara.

Modlitba

Popraj nám, ó Bože a Pane náš, prosíme Teba, aby sme zvelebovali neprestajnou vrúcnosťou palmy víťazstva svätých panien a mučeníc Tvojich, Flóry a Márie, aby sme my tie, ktoré nemôžeme oslavovať hodnou mysľou, aspoň nasledovali pokornou poslušnosťou. Skrze Pána nášho, Ježiša Krista. Amen.

PDF (formát pre tlač)