Putovanie za ostatkami sv. Pia X. – Reportáž z púte slovenských tradičných katolíkov do jeho rodného mesta (Druhá časť – dokončenie)

Branislav Krasnovský
17. októbra 2023   Cirkev   Cestopis

predchádzajúca časť:
Putovanie za ostatkami sv. Pia X. – Reportáž z púte slovenských tradičných katolíkov do jeho rodného mesta (Prvá časť)

***

V druhej časti nášho putovania za ostatkami svätého pápeža vás zoznámime s našou cestou do Riese k ostatkom pápeža sv. Pia X., ktoré boli vystavované v sanktuáriu Panny Márie v Cendrole, neďaleko jeho rodiska Riese. Dnes sa toto miesto už volá Riese Pio X. Miestne zastupiteľstvo totiž pred rokmi rozhodlo o zmene pomenovania mestečka, pričom k tomu pôvodnému pridali aj pápežské meno ich významného rodáka. Taktiež čitateľov zoznámime s našou návštevou obce Tombolo, kde pápež sv. Pius X. pôsobil hneď po svojej kňazskej vysviacke ako kaplán deväť rokov.

Akciu zorganizovali pri príležitosti 120. výročia zvolenia Giuseppeho Sarta za pápeža viaceré organizácie: Nadácia Giuseppeho Sarta, diecéza v Trevise, rodná farnosť pápeža sv. Pia X. San Matteo v Riese ako aj Nadácia Francesca Sartora.

Celá akcia vystavenia ostatkov v chráme v Cendrole sa uskutočnila od 6. do 15. októbra 2023. V tomto období navštívili oblasť tisíce pútnikov, pretože pápež sv. Pius X. patril k tým najvýznamnejším pápežom v histórii katolíckej Cirkvi a jeho príklad a postoje oslovili v minulosti a i dnes oslovujú obrovské množstvo katolíkov.

Na každom kroku našej púte po jeho rodnom meste bolo možné vnímať, ako veľmi si dnešní obyvatelia ctia svojho svätého rodáka. Samozrejme, už nežije nikto, kto by si ho pamätal počas jeho života, ale jeho osobnosť a odkaz sú stále stále živé – prostredníctvom odovzdávania jeho pamiatky z generácie na generáciu.

Začiatok našej púte a príchod do talianskeho Asiaga

Do Talianska sme sa vybrali štyria pútnici, v piatok 13. októbra o 11:00 hod. sme mali zraz na čerpacej stanici v Bratislave pri Botanickej záhrade. 13. október je dňom výročia posledného zjavenia a zároveň slnečného zázraku vo Fatime a v tento deň si pripomíname aj sviatok fatimskej apoštolky, bl. Alexandry da Costa, čo sme jednoznačne vnímali ako dobré znamenie. Z čerpacej stanice sme zakrátko vyšli hneď na diaľnicu a o malú chvíľu sme už boli na území Rakúska.

Po Viedeň sme v aute voľne debatovali a prebrali sme podrobnosti takmer celej akcie. Za rakúskym hlavným mestom v smere na Graz sa počet áut na diaľnici rapídne znížil a cesta začala ubiehať v príjemnom tempe. Preto prišiel čas na modlitbu svätého ruženca, postupne sme sa v aute pomodlili tri základné ružence: radostný, bolestný a slávnostný ruženec (spoločne 150 Zdravasov), uvedomujúc si účinnosť tejto veľmi mocnej katolíckej duchovnej zbrane.

Cestou sme sa dvakrát zastavili, aby sme si máličko povystierali naše stuhnuté telá a natiahli nohy z jednotvárneho sedenia v aute, občerstvili sme sa kávou, aby sme mohli vydať na ďalšiu cestu. Prvá prestávka bola v blízkosti Grazu, druhá potom až v blízkosti Benátok. Rakúsko-taliansku hranicu sme prešli ešte za svetla, a svorne sme skonštatovali, že úsek od Klagenfurtu cez Villach až po Udine tvorí nádherná prírodná scenéria.

Kto má záujem, môže si pozrieť asi 40 minútové video z tejto oblasti, ako vyzerá pri pohľade z diaľnice. odporúčam najmä tým, ktorí nemôžu večer zaspať. Približne od 26. minúty je najkrajší úsek už v Taliansku, takto sme sa kochali výhľadom:

Za Udine sa už začalo zvečerievať, čoskoro bola úplná tma a na čerpacej stanici v blízkosti Benátok sme sa po druhýkrát zastavili, aby sme sa opäť občerstvili kávičkou. Samozrejme, bola lacnejšia a lepšia ako na čerpacej stanici v Rakúsku. Ďalšia cesta ubehla rýchlo v družnej debate a okolo 22:00 hodiny sme dorazili do malebného 3-hviezdičkového horského hotela La Baitina v blízkosti mesta Asiago, ktorý sa nám stal na dve noci prechodným domovom.

Hotel je situovaný v nádhernom horskom prostredí na náhornej plošine v nadmorskej výške asi 1200 mnm. V hoteli sa nachádza súkromná kaplnka, kam sa zmestí asi 50 osôb. Každú nedeľu je v tejto súkromnej kaplnke slávená tridentská svätá omša.

Majitelia hotela sú veľmi sympatickí a poskytli už niekoľkokrát útočisko aj talianskym kňazom – verným Kristovi –, ktorých trestali liberálni a modernistickí biskupi kvôli tomu, že slávia tradičnú tridentskú svätú omšu, že dôrazne odmietajú podávanie Eucharistie na ruku, ako aj rôzne podivné liberálno-modernistické synodálne aktivity ako svätenie žien, požehnávanie homosexuálnych párov, pristupovanie k sviatostiam pre rozvedených a znovu zosobášených a pod… Po krátkom posedení v miestnom bare sme sa konečne niektorí od únavy zvalili, iní zložili do postelí, aby sme načerpali čerstvé sily na nasledujúci – veľký deň…

Sobota, venovaná návšteve ostatkov sv. Pia X. v kostole Maria della Cendrale, Riese a v Tombole

Ráno, v sobotu 14. októbra sme sa zobudili s novými silami a podľa večer dohodnutého plánu sme sa stretli o 07:45 hod v Asiagu v súkromnej kaplnke, kde sme sa duchovne pripravili na tridentskú svätú omšu. Svätá omša začala presne o 08:00 hod., pričom okrem nás sa svätej omše zúčastnili aj miestni obyvatelia, tiež tradiční katolíci. Všetci sme pristúpili k svätému prijímaniu.

O štvrť na desať nasledovali talianske raňajky a okolo pol jedenástej sme už opäť sedeli v aute a cestovali sme do Riese za sv. pápežom Piom X. Cestu z horskej oblasti od horského hotela tvorilo množstvo serpentín, a keďže nie sme navyknutí na takýto terén, šli sme skutočne veľmi zodpovedne a primeranou rýchlosťou – na rozdiel od domácich, ktorí nás obiehali aj v takmer 180 stupňových zákrutách.

Približne o hodinu a pol sme prišli do Riese a jeho miestnej časti Cendrole, kde v chráme Presvätej Bohorodičky už boli vystavené v sklenenej urne ostatky sv. Pia X. Ešte predtým – počas cesty autom, sme sa podobne ako počas cesty z Rakúska do Talianska pomodlili modlitbu svätého ruženca: slávnostný, bolestný aj radostný ruženec.

Svätyňa v Cendrole je najstarším kostolom v oblasti Riese. Tento kostol podľa niektorých talianskych odborníkov postavili na troskách bývalého antického chrámu, zasväteného bohyni lovu Diane. Kostol vznikol teda ešte na prelome antiky a stredoveku, a podľa miestnej legendy kostol postavili po zázračnej udalosti. Mladú pastierku, ktorá sa ocitla v horiacom lese obkľúčili vlky, zázračne ju však zachránila Panna Mária, ktorá do popola modliacemu sa dievčaťu načrtla aj plány budúceho chrámu.

Kostol v Cendrole si uchoval svoj kľúčový význam približne do roku 1280. Koncom 13. storočia význam svätyne klesal a začal rásť význam kostola v Riese, rodnom meste pápeža Pia X. Súčasná podoba chrámu v Cendrole vznikla vďaka talianskemu architektovi Ottaviovi Scottimu v 18. storočí.

Kostol v Cendrole pravidelne navštevoval pápež sv. Pius X. ešte ako malý chlapec aj so svojou mamou a súrodencami. Láska k rodnému kraju ho sprevádzala až do posledných dní jeho života, vo svojich spomienkach sa sem vždy rád vracal.

V tomto kostole sa nachádza aj známy obraz pápeža sv. Pia X. s deťmi. Práve pápež sv. Pius X. zaviedol, že k svätému prijímaniu mohli chodiť aj deti, za predpokladu, že vedeli, čo je to hriech.

Čo sa týka celej akcie, môžeme smelo vyhlásiť, že Taliani zvládli celú situáciu naozaj na výbornú. Sobota 14. októbra bol predposledný deň, v nedeľu sa vracali ostatky pápeža sv. Pia X. naspäť do Ríma do Baziliky sv. Petra. Všetko fungovalo, doprava bola odstavená, záchytné parkoviská zvládali situáciu vynikajúco.

Usporiadatelia síce boli trošku unavení, pretože už týždeň riadili celú akciu (nasadených bolo približne 600 usporiadateľov), všetko však fungovalo presne podľa plánu. Škoda len, že na konci týždňa už bola väčšina votívnych predmetov a devocionálií s podobizňou pápeža sv. Pia X. vypredaná, napriek tomu sa mi však podarilo kúpiť asi 20 medailí, ružencov, sviečok a kartičiek s obrázkom a modlitbou, ktoré sa vďaka požehnaniu kňaza v tesnej blízkosti hrobu pápeža sv. Pia X. stali relikviami III. triedy.

V Cendrole sme sa potom stretli s veľkou skupinou talianskych tradičných katolíkov, ako aj s členmi Bratstva sv. Pia X., ktorí tiež prišli vzdať úctu svätému pápežovi Piovi X. Po srdečnom stretnutí sme šli na ľahký obed do blízkej reštaurácie.

Po doplnení uhľohydrátov a predovšetkým povinnej káve sme sa vybrali na vymedzenú pútnickú cestu, dlhú asi 2 km – z chrámu Maria della Cendrolle do rodného mestečka sv. Pia X. Cesta viedla okolo cintorína, kde sa nachádza aj rodinná hrobka Sartovcov, a v ktorej je možné uctiť si pozostatky pápežovej matky, súrodencov a ostatných rodinných príslušníkov. Odtiaľ sme pokračovali do mestečka Riese Pio X.

Cestou sme stretávali stovky veriacich, s niektorými sme sa dali do reči, miestni dobrovoľníci ponúkali čerstvú vodu a zdravotníci boli pripravení v prípade potreby poskytnúť prvú pomoc.

Našou prvou zastávkou v meste bol rodný dom sv. Pia X., pochádzal z chudobných pomerov. Pre množstvo návštevníkov však bolo sprístupnené iba jeho prvé poschodie. K nahliadnutiu bol rukopis pápeža, rodostrom, rodinné fotografie, kuchyňa a predsieň, kde sa rodina Sartrovcov schádzala nielen pri jedle, ale najmä pri spoločnej modlitbe, ktorá formovala budúce povolanie tohto veľkého muža Cirkvi. Pozreli sme si aj budovu školy, ktorej výstavbu financoval. Múzeum, nachádzajúce sa za rodným domom, bolo žiaľ v posledný deň uzavreté, k dispozícii však je aspoň jednoduchá virtuálna prehliadka múzea na stránke https://virtualtour.wowtextura.it/piox/, ktorú vám týmto dávame do pozornosti.

V múzeu sa nachádza tiež krstiteľnica, v ktorej sv. Pia X. pokrstili, posmrtná maska a za oltárom sa nachádza pôvodná hrobka svätca kryptách Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, ktorú po jeho kanonizácii a po následnom premiestnení jeho pozostatkov do jedného z bočných oltárov Baziliky, daroval farskému kostolu v Riese pápež Ján XIII. V tomto chráme je možné tiež vidieť niekoľko spomienkových, prevažne liturgických predmetov, ktoré svätý pápež pri slávení Najsvätejšej obety používal.

V samotnom meste sa nachádzalo niekoľko nádherných pamätníkov pápeža sv. Pia X.

Mňa osobne veľmi oslovila návšteva špeciálnych priestorov, kde sa nachádzala výstava sôch známeho talianskeho sochára Francesca Sartora, ktorý je často označovaný ako dvorný sochár pápeža sv. Pia X. Spoločne s ním riešil pápež vlastné predstavy výzdoby vybraných talianskych katolíckych chrámov, pretože tento sochár mal hlboký zmysel a vášeň pre skutočnú krásu.

Okolo piatej hodiny podvečer sme plní dojmov opustili Riese a vybrali sa do obce Tombolo, kde takisto pôsobil sv. Pius X. ako kňaz v prvých rokoch svojho kňazského pôsobenia. Keďže sme prišli v čase slávenia Novus ordo missae (NOM), pozreli sme si aspoň okolie chrámu, vrátane fary, kde pápež sv. Pius X. pôsobil. Obdivovali sme aj slnečné hodiny, ktoré svätec vytvoril a ktoré sa stále nachádzajú na stene miestneho chrámu. V chráme sa nachádza aj maličké múzeum pápeža sv. Pia X. – sú tu nielen ornáty svätca, ale aj drobné predmety súvisiace s jeho životom a pôsobením vo farnosti.

Okolo siedmej hodiny večer sme už videli ozaj všetko, čo sme chceli a mohli vidieť a preto sme sa vybrali späť do hotela v Asiagu. Večerná cesta serpentínami bola o niečo dlhšia ako tá ráno. Do hotela sme prišli okolo dvadsiatej prvej a hneď sme sa vybrali aj na večeru, typicky taliansku: ako predjedlo kačacia pečeň so špeciálne upravenými cestovinami a grilované hovädzie alebo kuracie mäso s grilovanou zeleninou. K tomu výborné talianske víno a na záver debata s tradičnými talianskymi katolíkmi z Verony, ktorí do Asiaga prichádzajú, aby sa v nedeľu zúčastnili tradičnej svätej omše. Okolo dvadsiatej tretej hodiny sme už príjemne unavení a plní zážitkov z nádherne stráveného dňa, prežitého v blízkosti relikvií vzácneho svätca zaspali vo svojich izbách.

Cesta domov a návšteva Aviana

V nedeľu ráno (15. októbra) sme samozrejme opäť išli na tradičnú svätú omšu do miestnej súkromnej kaplnky v Asiagu. Omša bola tentoraz o deviatej hodine, pretože aj talianski tradiční katolíci si v nedeľu radi trochu dlhšie pospia. V súkromnej kaplnke sme sa stretli aj s našimi novými talianskymi známymi, ktorí prisľúbili, že nás navštívia na Slovensku. Po svätej omši sme ešte zašli spoločne na raňajky, priateľsky sa rozlúčili s majiteľmi hotela, sadli do auta a vybrali sa na cestu domov.

Rozhodli sme sa, že cestou ešte navštívime mesto Aviano, kde sa v blízkosti kostola Santa Maria Maddalena nachádza rodný dom blahoslaveného Marka z Aviana, hrdinského kapucínskeho mnícha a kňaza, ktorý sa osobne zúčastnil nielen bitky pri Viedni v roku 1683, ale slávil tridentské sväté omše (veď vtedy iné ani neboli…) a zaopatroval umierajúcich katolíckych vojakov pri vyháňaní osmanských hrdlorezov z Uhorska. V miestnom kostole sv. Márie Magdalény sa nachádza niekoľko fragmentov z jeho života, ako aj dve pomerne veľké relikvie kostí.

Okolo tretej hodiny poobede sme sa ešte na talianskom území najedli a opäť si vychutnávali z auta prekrásnu prírodnú scenériu medzi Udine – Villachom – Klagenfurtom. Zapadajúce slnko nádherne svietilo a my sme celú túto scenériu vnímali ako požehnaný záver našej púte k ostatkom pápeža sv. Pia X. Pri západe slnka sme sa začali v aute modliť ruženec a do Bratislavy sme prišli okolo pol desiatej večer, plní hlbokých dojmov z vykonanej púte, a ďakujúc Bohu za mimoriadne milosti, ktoré sme na príhovor pápeža sv. Pia X. získali.

Pápež sv. Pius X., ktorý si dnes na nebesiach ako súčasť oslávenej Cirkvi a ktorý si v minulosti stál v čele katolíckej Cirkvi – modli sa prosíme aj s ďalšími svätými za bojujúcu Cirkev na zemi a chráň ju tak, ako si ju chránil počas svojho pontifikátu. Modlite sa za bojujúcu Cirkev aj všetci členovia trpiacej Cirkvi, pretože katolícka Cirkev to práve v dnešných časoch veľmi potrebuje. A modlime sa aj my, členovia Cirkvi bojujúcej, aby sa naša katolícka Cirkev, Pravá Nevesta Nášho Pána Ježiša Krista zbavila s Božou pomocou zla, ktoré ju ohrozuje…

PDF (formát pre tlač)