Známy liturgista a obhajca pápeža Františka, Andrea Grillo, ktorý brojil proti Carlovi Acutisovi, teraz kritizuje Leva XIV. zato, že označil kňazov ako „alter Christus“
16. februára 2026
Aktuality
Profesor Andrea Grillo, známy progresivistický liturgista a teológ z Padovy, bol jedným z najaktívnejších exponentov prechádzajúceho pontifikátu a hovorí sa o ňom ako o ideovom a duchovnom pôvodcovi motu proprio Traditionis custodes.
https://christianitas.sk/zmenili-liturgiu-povolia-teraz-antikoncepciu/
Taktiež sa rád zapájal (a stále zapája) do vylepšovania katolíckej sexuálnej morálky:
Popri tejto náročnej progresívnej agende však ešte stíha aj aktívne vyhľadávať nepriateľov pokroku, pričom ich verejne odhaľuje a pranieruje. Predmetom jeho averzie však nie sú len striktne tradiční katolíci. Jeho progresivistická bojovnosť a hnev nesmerujú len k týmto očividným súperom – z radov katolíckej tradície, ale aj voči akémukoľvek prejavu, či dokonca aj len náznaku konzervativizmu v Cirkvi.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
S pravou tvrdošijnosťou progresivistického inkvizítora kádruje všetko konzervatívne, všetko čo zaváňa čo i len zdiaľky katolíckym integralizmom či tmárstvom a verejne napomína každého, kto sa konzervatívne potkne na synodálnej ceste.
Pred časom neušetril ani bl. Carla Acutisa, ktorému vytkol eucharistické zázraky a údajnú „eucharistickú hrubosť“, ktorá sa nimi stále zaoberá:
Najnovšie sa zameral na najvyššiu priečku vo Vatikáne, na samotného pápeža Leva XIV. a pustil sa do kritizovania jeho listu, ktorý poslal španielskym kňazom. Vôbec mu pritom neprekáža, že počas predchádzajúceho pontifikátu reagoval na kritiku pápeža Františka zo strany konzervatívcov s príslovečnou progresivistickou hystériou. Teraz je, ako to u revolucionárov často býva – všetko inak. Teraz kritizuje pápeža on a z progresivistických pozícií. A to je niečo úplne iné, ako keď niekto kritizuje pápeža z konzervatívnych pozícií.
A čo tak rozrušilo profesora Grilla, že sa pustil rovno do pápeža? Pápež pred niekoľkými týždňami napísal španielskym kňazom list o ich kňazskom povolaní, pričom použil starý termín „alter Christus“, ktorý sa používal na označenie kňaza ako Kristovho zástupcu na Zemi, konajúceho in persona Christi ( v mene Krista, v zastúpení Krista) a to tak pri slúžení svätej omše, ako aj pri pastoračnej činnosti, či pokiaľ hlása a učí katolícku vieru. Uviedol kňazom, že v tom spočíva ich identita.
Grillo okamžite reagoval napísaním článku s názvom Pápež Lev a biskup Augustín: jeden „alter Christus“ nestačí?, v ktorom napadol použitie tohto starodávneho termínu pápežom Levom XIV. Podľa Grilla je to „neprípustné“. Nie preto, že by to bolo nepravdivé, ale preto, že podľa neho je to „výmysel 19. storočia“, pozostatok „klerikalizmu“, ktorý údajne prekonal II. vatikánsky koncil.
https://www.cittadellaeditrice.com/munera/leone-papa-e-agostino-vescovo-un-alter-christus-di-troppo/
Priznáva síce, že tento termín sa nachádza už u svätého Augustína, avšak podľa neho Augustín nikdy nepoužíval výraz „alter Christus“ pre kňazov (Pozor, synodálni pútnici – klerikalizmus!), ale skôr pre kresťanov všeobecne a svätých zvlášť. Navyše, výlučné použitie tohto termínu pre duchovenstvo bolo podľa Grilla „neskoromoderným vynálezom“, ktorý vznikol v 19. storočí, spopularizovali ho pápeži Pius X., Pius XI. a Pius XII. a krátko sa objavil s Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI.
Obvinenie je zaujímavé: Lev XIV. údajne využíva (zneužíva?) Augustína ako autoritu na obhajobu doktríny, ktorú Augustín nikdy neučil. A čo je ešte zábavnejšie: údajne zrádza ducha II. vatikánskeho koncilu, ktorý podľa Grilla znovuobjavil pôvodnú augustiniánsku víziu Cirkvi, kde všetci pokrstení sú rovnako „alter Christus“, bez „sviatostných“ rozdielov medzi duchovenstvom a laikmi.
„To, že jadrom kňazstva je „byť alter Christus“, je pomerne odvážna (?) hypotéza bez dlhej tradície, so silnou apologetickou zložkou, typickou pre teologický štýl začiatku 20. storočia, ktorý nahradil Druhý vatikánsky koncil a nová vízia služby, ktorá nachádza svoj základ v starovekej teológii.“
– Bez dlhej tradície? Sám Grillo v tejto súvislosti ide ešte pred svätého Augustína a pripisuje tento termín aj Tertullianovi a svätému Cypriánovi, len s tým duchaplným argumentom, že – oni to takto nechápali. Rovnako ani svätý František (z Assisi):
„Až oveľa neskôr, v modernej, alebo dokonca súčasnej dobe, sme boli svedkami obmedzeného a neúplného používania výrazu „alter Christus“, ktorého najstarším zdrojom sa zdá byť definícia odkazujúca na svätého Františka z Assisi. Spojenie nie s mníchom, ale s kňazom, sa rozšírilo v 19. storočí, stalo sa „bežným“ v 20. storočí (s Piom X., Piom XI., Benediktom XV. a Piom XII.) a potom sa znovu objavilo na konci 20. storočia s Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI. počas Roku kňazstva 2009 – 2010. Tento výraz však nemá žiadnu starodávnu tradíciu; zdá sa, že ide o neskoromoderný vynález, v ktorom sa terminológia určená pre všetkých kresťanov a svätých používa výlučne pre „kňazov“.
– Áno, áno, svätý František z Assisi, to zaiste nie je nič starodávne, ak by sme už aj uverili Grillovej interpretácii zmienených Cirkevných Otcov a začali s termínom alter Christus od stredoveku. Ani Pius IX., či Pius X. Dokonca aj bývalí obľúbenci pokrokárov a umiernených konzervatívcov – Ján Pavol II. a Benedikt XIV., sú už pasé. Smerodajné a nesmierne starodávne je zrejme to, kam dovanul „duch koncilu“, alebo možno (a predovšetkým) – univ. prof. Grillo.
Grillovi je to jasné, všetky tieto tendencie zaváňajú zlým integralizmom, v rámci ktorého sa chcela Cirkev vymaniť z blahodárnej náruče pokroku a skryť sa v tradicionalistickom a konzervatívnom gete:
„Cirkev, v ktorej sa „alter Christus“ nevzťahuje na všetkých pokrstených, alebo špeciálne na svätých, ale na všetkých vysvätených duchovných, je Cirkev chápaná ako „societas inaequalis“ a „societas perfecta“ podľa pokušenia katolicizmu medzi rokmi 1870 a 1950. Ani pre madridských kňazov by návrat k tónom a štýlom tých čias nebol veľkým úspechom.“
– No, ono je otázne, čo vlastne považuje univ. prof. Grillo za úspech, že? Prázdne kostoly, odpadnutie od viery? Úpadok eucharistickej úcty a sexuálnej morálky? V tom prípade by bol návrat k spôsobom a terminológii z 19. storočia skutočne zbytočným. Hrozilo by totiž, že sa kostoly naplnia a ľudia budú veriť v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii.
Branislav Michalka
Zdroj: InfoCatólica, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
